Denník N

Milan Urbaník z Iniciatívy zahraničných študentov: Ak máte túžbu, ideál a energiu robiť dobré veci, robte ich

Foto: Dávid Stolárik, Londýn
Foto: Dávid Stolárik, Londýn

Situácia v našej krajine a odvaha učiteľov v ňom zapálili plameň. Urobil prvý krok a pridali sa ďalší.

Slovensko sa snaží vysporiadať s narastajúcim trendom. Stále viac našich najšikovnejších študentov študuje v zahraničí a častokrát sa nevracajú domov. Trpí tým celá krajina a to nie len ekonomicky. Chýbajú nám lídri, inovátori, energia a hlavne trpí celý náš vzdelávací systém. To, čo učitelia vložia do svojich žiakov sa im potom v plnej miere nevráti, v podobe vzdelaných absolventov, ktorí by sa mali v našej krajine angažovať a bojovať aj za zlepšenie pomerov v krajine. A rovno za lepšie postavenie svojich učiteľov. Podobný problém sa vyskytuje aj v malých mestách na Slovnesku, odkiaľ tí najšikovnejší odchádzajú a mestá potom časom upadajú. Našťastie, veľa z našich študentov nosí Slovensko stále v srdci a sú ochotní sa pre jeho napredovanie aj angažovať.

Milan, povedz nám niečo o sebe.

Nuž, som študent King´s College London a predtým som študoval španielsku bilingválnu sekciu na Bilingválnom gymnáziu v Žiline. Tu v Londýne študujem management, lebo v ňom vidím priamu cestu, ako zlepšovať svet. Nie som moc ambiciózny, určite nie na Londýnske pomery. V očiach mnohých by som bol za jednoduchého hlupáka, určite iracionálneho človeka, pretože sa častokrát nechám strhnúť dobrou myšlienkou, aj keď je nezisková alebo neatraktívna pre váš životopis. Synonymicky by sa to dalo vyjadriť ako viera v ideály, možno.. A možno nie.. Mám rád poéziu, filmy, literatúru, divadlo a filozofiu… (Študujem ešte jeden menší titul za meno z teológie a filozofie).

mino do blogu
Archív: Milan Urbaník

Ako vznikol nápad Iniciatívy zahraničných študentov na podporu učiteľov?

Začalo to všetko v Londýne a pomerne jednoducho. Učitelia začali vyjadrovať nespokojnosť a ja som si pomyslel, či som ucítil, že by ich mal niekto podporiť. A v Londýne je takýchto ľudí veľmi veľa. Takých, čo si vážia učiteľskú prácu. Tak som napísal list, ten prvý, čo je aj na blogu. Ach, vtedy som sa to len učil. Veď som aj zožal kritiku od kamarátov, keď som im to potom posielal, že je to patetické dielo. Avšak podpísalo sa 34 študentov, čo bolo celkom fajn. Publikovalo sa to v smečku, aj keď len ako môj komentár, lebo skupinové vyhlásenia z pravidla nerobia. Tým Iniciatíva skončila. Až mi napísali učitelia z ISU, že by potrebovali propagovať jednu petíciu medzi zahraničnými študentmi a ja som si povedal, že len pár podpisov je trošku málo, nech ľudia jasnejšie vyjadria svoju podporu pre nich.

Tak som začal písať kamarátom, nech napíšu kamarátom, nech sa podpíšu na formulár, nech napíšu list… Formuláre na podpisy som posielal do skupín ako Slováci v Severnom Írsku a tak.. Bolo to veľmi náročné, taká lopota. Pôvodná myšlienka bola robiť blogy a publikovať ich. To aj ostalo jadrom projektu, až do dneška. Takéto snahy pretrvávali až do momentu, keď mi napísal Matej Bílik. Hneď po ňom Aďo Petrus a oni posunuli celú Iniciatívu na úplne novú úroveň. Zmenili formulár, vytvorili FB page, rozbehli poriadne podpisy aj blogy a doniesli nápady na ďalšie iniciatívy, ktoré teraz pomaly rozbiehame. Ich energia a nápady boli kľúčové. Pribudol Berlín, Dánsko, Francúzsko, Viedeň. Všetko sa dobre rozbiehalo a pridala sa aj Lucka Grajcarová, ktorá sa chopila profesionálnej komunikácie so študentami, ktorí nám povedali cez formulár, že by radi pomohli. Posledná sa zatiaľ pripojila Danka Kellerová.

 

V Londýne však vznikla taká myšlienka urobiť demonštráciu a to bol ďalší level našej angažovanosti. Bolo to skvelé, okolo 60 ľudí. Prijal nás veľvyslanec, to zhromaždenie malo svojho ducha! Paralelne s tým sme pomohli organizovať demonštráciu v Bruseli, ktorá takisto mala úspech a pomohla tvoreniu lokálnej komunity tam. Celý tento dlhý obkec má pre vás dva odkazy. Prvý: ak máte túžbu, ideál a energiu robiť dobré veci, robte ich! Čo najviac a nezištne! Určite sa čoskoro nájde niekto, kto vaše ideály bude zdieľať a takto dokážete robiť veľké veci. Nás je, okrem core teamu už takmer 400 zahraničných študentov, ktorí vyjadrujeme učiteľom podporu takmer denne! Druhá je, že chcem takto poďakovať môjmu core teamu, ktorý robí neskutočné penzum roboty, sú veľmi inteligentní, kreatívni, nápadití a obetaví. Idú mi príkladom takmer vo všetkom, čo robia.

Ako by si chcel, aby vzdelávanie na Slovensku vyzeralo?

Asi na to nedokážem odpovedať tak, aby som neznel radikálne. Možno sa to dá vystihnúť takto: Aby som nemusel za lepším vzdelaním odchádzať do zahraničia. U mňa bola hodnota vzdelania jediným motívom opustiť rodinu a ísť do neznáma. Vzdelanie tu v UK je drahé, ale stojí za to! Možno by nám Fínsko mohlo byť príkladom, čo sa týka stredných a základných škôl. A určite čo sa týka postavenia učiteľa v spoločnosti. Čo sa týka vysokých škôl, neviem. Možno aj tá Veľká Británia…

Ako si predstavuješ svoj život za 10 rokov, plánuješ sa vrátiť domov?

Určite sa chcem vrátiť domov. Desaťročnica od teraz by bola zmes cestovania, vzdelania a pracovnej skúsenosti. Po bakalárovi chcem ísť pracovať, pozorovať, ako to funguje vo veľkých aj malých firmách, zbierať skúsenosti. Potom možno dokončiť Masters a nakoniec sa vrátiť na Slovensko. Mám ten kraj príliš rád nato, aby som naň zanevrel.

Do akej krajiny by si sa chcel vrátiť?

Do akej krajiny by som sa chcel vrátiť? Politicky by som bol rád, keby sa obnovilo spojenie politik – volič. Mám taký dojem, že sa u nás odvolí a ďalej sa na politiku kašle. Tak to ale nemá byť, človek má od politikov aj vyžadovať. Práve demokracia mu na to dáva právo. Mám veľké pochopenie preto, ako to teraz vyzerá. Žili sme v totalite dlhé dlhé roky. Sme zvyknutí, že na vládu žiadny tlak vyvíjať nesmieme, že si nemáme tvoriť názor a za žiadnych okolností ho nemáme prezentovať. Ono sa to postupne zmení, určite. Za takýchto podmienok by aj učiteľský štrajk mal väčšie šance. Od Slovenska za 10 rokov by som si prial kvalitné školy. Neviem, či vysoké, ale určite stredné a základné. Tie hrajú veľmi kľúčovú rolu v živote mladého človeka. Tiež prinavrátenie hodnoty učiteľskému povolaniu. A asi by bolo ešte veľa vecí, ktoré by som rád zlepšil, myslím si však, že lepšie ako poukazovať na chyby iných je ísť príkladom, ako robiť veci dobre. Nuž, a preto koniec koncov robíme Iniciatívu zahraničných študentov na podporu učiteľov.

 

Kroky Iniciatívy zahraničných študentov na podporu učiteľov sledujte tu.

Ak by ste chceli s niektorými zo študentov, či s ľuďmi, ktorým záleží na vzdelávaní na Slovensku diskutovať, pridajte sa do skupiny Chceme to najkvalitnejšie vzdelávanie na Slovensku.

Teraz najčítanejšie

Ivan Sakin

Záleží mi na budúcnosti našej krajiny. Chcem, aby sme boli sebavedomá a úspešná krajina, ktorá sa dokáže presadiť vo svete. Pohyboval som sa v biznise a potom som sa cez program Teach for Slovakia rozhodol učiť 2 roky na Základnej škole v Dobšinej. Momentálne som komunitným manažérom hnutia Progresívne Slovensko, kde sa starám o podporu a rast komunít a buniek hnutia. Privítam vaše komentáre.