A teda v knihe, ku ktorej čítaniu som sa dostal náhodou, som sa mohol dočítať na záver, že všade sa stretli s ľuďmi, ktorí túžili žiť v pokoji a v mieri.

Autor v závere knihy vlastne tvrdil to, že táto hodnota spája ľudí (priateľskosť, snaha pomôcť, zvedavosť…mier…riešenie problémov…).

Preplávali cez Atlantik, Pacifik, Indický oceán a všade riešili víza, povolenky, fotenie máp, rozdávanie suvenírov, nákup nafty, oprava motora, plachiet…rybolov, potápanie, filmovanie podmorského svet,a korálové útesy, atol, ..Tahity, Srí Lanka…a všade stretávali „jednoduchých“, skromných ľudí, ..žiadne pachtenie sa za prácou v továrni, strach z neschopnosti platiť úver, …ľudskosť, skromnosť, pohoda…“maňana“.

Zaujalo ma v závere knihy to, keď už v rámci plavby po Červenom mori, cesta z Aden do Egypta, stretli zvedavca, ktorý sa ich pýtal odkiaľ sú. Hneď spomenul, že Bratislavu pozná, tento Arab, že jeho dcéra tam študovala za lekárku, zať za právnika, šéf miestnej tv študoval v Prahe, techniku majú z ČSFR a hneď s nimi spravili i živý rozhovor do miestnej tv.

Autor tvrdil, že Arabi sú priateľskí a je to vlastne veľmi pokojné žitie v prímorských oblastiach..ak to dobre lovím z pamäte…

Mne to potvrdilo nedávny rozhovor s pánom, ktorý prežil ako diplomat určitú časť života v podobnom prostredí a vravel, že kedysi sme mali určitú  známosť v týchto krajinách, vyvážali sa v rámci „RVHP“ napr, výrobky poľnohospodárske, strojárske, …licencie na čističky odpadových vôd, turbíny, lietadlá …mali dobrú povesť ako lacné, kvalitné a opraviteľné…

Teda dá sa asi porovnať to, čo prišlo po rozdelení, či po ukotvení v „inom“ tábore „mieru“, keď to niekto interpretoval tak, že sme prehrali tú studenú vojnu a „územia sa dostali pod kontrolu „víťaza““.

Pán diplomat teda priamo hovoril, že aktivity v Iraku už také príležitosti na export, podporu ekonomiky (ČR) nepriniesli. Akoby tie „žraloky“, ktoré v tých vodách operovali tie naše „šťuky“ či „zubáče“ už nepustili…

Teda nič viac – nič menej -som nechcel napísať, len akosi mi ostala v hlave myšlienka, tip, že sa oplatí čítať faktografickú literatúru, autentické – „oral history“ – aby sme vedeli niečo v súvislostiach chápať. Lebo nielen „dosť bolo minulosti“ „zvoľme si budúcnosť“, ak nevieme nájsť určitý „nivel“, bod…určitú úroveň, ako nevieme poňať, ciele, postoje, sny a podobne…to, čo robí človeka šťastným na tom šírom svete…nie „ohnutý chrbát“ za pár „špinavých grošov“…viď. dôkaz ako pohľad na našich novinárov RTVS…

Všade, v každej spoločnosti, ako sa možno dočítať hoc z inej knihy /Spin diktatúry/ možno vidieť určitú potrebu riešenia sociálneho napätia, medzi potrebou individuálnej slobody a spoločenskej regulácie. Všade je určitý systém poriadku, štátny „étos“, kde niečo sa zhora tvrdí, iní si to osvojujú – viac či menej ide o upravené fakty, smerovanie…zabezpečenie udržateľnosti, poriadku, nech ľudia môžu pracovať, živiť rodiny, sporiť si v udržateľnej mene…a je to o tom, do akej miery je to v znesiteľnej forme, a do akej to už občanov „dusí“. Prečo si vyberáme priestor, kde sa nevieme nadýchnuť? Kde je to viac o psychosomatických problémoch, ktoré spôsobuje úzkosť, pretvarovanie, úsmev silený/ s hodnotou poslušnosti? Kto už povie „dosť“, chcem si žiť svoj život kvalitne…a „volím hoc nebyť ako byť otrokom“?

Kedy prídeme na to, že kultúra je tiež o schopnosti byť úprimný, vedieť priznať vinu, a prijať – dať – odpustenie? Že to je o priateľstve a chuti brať človeka takého, aký je, i s chybami…nie normatívne, akože spravodlivo, ale s chuťou žiť spravodlivo, v spravodlivej – dobrej krajine – ako spravodlivý človek?

Ak tu chýba cca. 40 miliárd investičného kapitálu a ak zároveň platí, že zhruba toľko majú občania na rôznych sporeniach vo finančných inštitúciach, tak asi je na mieste možnosť riešiť to tak, že sa umožní našim občanom preliať tieto peniaze do investícií, ktoré prinesú i rozvoj, i domáci obrat, i DPH, i vyšše platy, inovácie, kvalitu žitia,… nechajte vládnuť tých, ktorých si ľudia zvolili, to je demokracia, dajte pokoj a mier, kto to chce zmeniť, čo si šudia myslia, dodajte im svoj čas, úsilie, vypočujte si ich, skúste im dať „chleba“ istoty, ..nielen hry a mediálne „bomby“. „vojny“, „pocity hrozby“, ohrozenia nákazlivým nebezpečím cudzím a nezmámim…spoznávajme autenticky, žime ako ľudia…