Denník N

Tráva (nesatira)

Ilustračné foto © DALL·E
Ilustračné foto © DALL·E

Dnes (21. októbra) som bol s mladším synom na prechádzke. Teplomer ukazoval 22 stupňov. Bol som v tričku, krátkych nohaviciach a sandáloch.

A ako si čítam tie newsfiltre (zelené aj ekonomické), ako občas kútikom oka sledujem nejakú tú vedeckú debatu o klimatickej kríze a ako som kútikom oka sledoval syna, keď na pieskovisku kopal jamu a vŕšil kopec, tak som sa neubránil pocitu, že niečo je silne v neporiadku. A že ak aj dnešný deň je iba anomália, tak trendy sú jasné.

A v posledných dňoch mi v hlave stále znela Krylova „Tráva“, ktorá začína: „Jen tráva se ptá, proč už se teď nesměji, / Jen tráva se ptá, proč jsem ztratil naději.

A tak som mu ten úvod ukradol a vznikla moja „Tráva“.“

Teraz najčítanejšie

Dušan Kolcún

Skaut, manžel, otec, syn, brat, stredoškolský učiteľ, pseudointelektuál, kaviarenský povaľač, dobrý kamarát viacerým, blízky priateľ nemnohým, milovník kofoly a slaných tyčiniek, amatérsky gitarista, resp. vlastník gitary, na ktorú v poslednej dobe padá prach, z donútenia kuchár, otec na rodičovskej dovolenke a muž v domácnosti, slniečkár, človek z regiónov a pravdepodobne najväčší nadšenec do vojny vo Vietname v našej dedine, ktorý v rámci boja s nudou a depresiou začal písať takéto hlúposti.