Denník N

Život, smrť a zmŕtvychvstanie

V jednotlivých biblických knihách sú zachytené veľmi hlboké myšlienky o živote a smrti, ktoré nás môžu viesť aj pri uvažovaní nad našim životom, našou smrťou, ktorá nás čaká a našou vierou, či nevierou v zmŕtvychvstanie.

„Ó, smrť, aká trpká je spomienka na teba pre človeka, ktorý spokojne požíva svoje bohatstvo; pre takého, čo žije si bezstarostne, ktorého cesty sú hladké vo všetkom a ktorý má ešte dosť sily, aby jedol (s chuťou). Ó, smrť, aké dobré je tvoje ustanovenie pre bedára a takého človeka, ktorého opustili sily, ktorý je zošlý vekom, ktorý sa musí starať o všetko a ktorý už (od života) nemá čo čakať a stratil všetku trpezlivosť. Neľakaj sa zákona smrti! Spomeň si na to, čo bolo pred tebou a čo príde zasa po tebe: to je údel od Pána, (ustanovený) pre všetkých ľudí.“  (Sir 41,1-5 SSV). „Lepšia je smrť ako trpký život a večné spočinutie je lepšie ako ustavičná choroba.“ (Sir 30,17 SSV).

Skutočne, či túto múdrosť o smrti nezakúšame vo svojich životoch všetci? Keď je nám dobre, sme zdraví a vedieme viac-menej spokojný život, kde sú vtedy myšlienky o smrti? Niekde vytesnené celkom do nevzdialenejších častí našej mysle. Aké myšlienky nás však napadajú, keď sme vo veľkých bolestiach a cítime sa nadmieru mizerne? Ak to trvá chvíľu, naša myseľ to ešte unesie. Ak sa však pridá zlý a bolestný deň, k ďalšiemu zlému a bolestnému dňu, či týždeň ku týždňu, u niekoho i mesiac k mesiacu, či rok k roku, vtedy začíname pozerať na smrť, ako na naše vyslobodenie.

Nehorlite za smrť na bludisku svojho života, nepriťahujte si skazu činmi svojich rúk, pretože Boh nestvoril smrť, neteší sa zo záhuby žijúcich. Veď on stvoril všetko pre bytie: tvory sveta sú tu pre spásu a nieto v nich nijakého jedu záhuby…“ (Múd 1,12-15 SSV). „Ty sa však zmilúvaš nad všetkými, pretože môžeš všetko, hľadíš ponad hriechy ľudí preto, aby konali pokánie, lebo miluješ všetko, čo jestvuje. Neprotiví sa ti nič z toho, čo si stvoril, veď nebol by si vytvoril, čo nenávidíš. Ako by niečo obstálo, keby si ty nechcel, alebo či by sa zachovalo to, čo si ty nepovolal? Lež ty šetríš všetko, pretože je to tvoje, Vládca, priateľ života. (Múd 11,23-26 SEB).

Biblická kniha Múdrosti uvádza, že smrť nie je od Boha, že on práve naopak všetky tvory stvoril pre život a spásu (záchranu, uzdravenie), a miluje ich, a z tohto dôvodu sa ani nemôže tešiť záhube živých. Zároveň je tu pre mňa osobne vyjadrený jeden z najkrajších prívlastkov Boha – priateľ života. Boh ako priateľ života, o ktorom žalmista hovorí: „kade prejdeš, všade je hojnosť.“ (Ž 65,12 SSV).

Kniha Múdrosti ďalej zachytáva, aký môže byť postoj človeka neveriaceho v Boha vo vzťahu k smrti:

„No bezbožní si privolávajú smrť rukami i slovami, pokladajú ju za priateľku, omdlievajú v nej, ba uzavreli s ňou zmluvu, takže si zaslúžia patriť do jej ríše. Uvažujú nesprávne a hovoria: ‚Krátky a strastiplný je náš život, proti skonu človeka niet lieku, nie je známy nikto, kto by sa vrátil z podsvetia. Bez vlastného pričinenia sme prišli na svet a potom budeme, akoby sme nikdy neboli, veď dych v našom nose je dym a myšlienka iba iskra pri tlkote nášho srdca;  keď zhasne, telo sa obráti na popol a duch sa rozplynie ako ľahký vánok. Na naše meno sa časom zabudne, naše činy si nikto nebude pripomínať, náš život sa pominie ako stopa obláčika a rozplynie sa ako hmla zahnaná lúčmi slnka a jeho páľavou stlačená k zemi. Veď náš čas je letiaci tieň a po našom skone niet návratu, lebo je spečatený a nikto sa späť nevracia. Poďme teda, vychutnajme prítomné dobro a naplno si ako za mladi užime všetko, čo bolo stvorené. Dožičme si hojnosť vzácnych vín a voňavých olejov, nech nám neunikne ani jeden jarný kvet.‘“ (Múd 1,16 a 2,1-7 SEB).

Ak by Boh neexistoval, ak by nám nedal vo svojom Slove (Biblii) prísľuby požehnaného a večného života, vtedy vyššie uvedený text by bol najväčšou múdrosťou, ktorú by sa oplatilo žiť. Apoštol Pavol to trochu inými slovami povedal takto: Ak len v tomto živote máme nádej v Kristovi, sme najúbohejší zo všetkých ľudí.“ (1 Kor 15,19 SSV). Prečo? Lebo naša nádej kresťanov sa neupína k tomuto životu, ale k večnému životu.

Pavol ohľadom zmŕtvychvstania však uvádza: „Ale Kristus vstal z mŕtvych, prvotina zosnulých. Lebo ako je skrze človeka smrť, tak je skrze človeka aj zmŕtvychvstanie: Veď ako všetci umierajú v Adamovi, tak zasa všetci ožijú v Kristovi… Ale niekto povie: ‚Ako vstanú mŕtvi? V akom tele prídu?‘ Hlupák! Čo ty seješ, neožije, ak prv neodumrie. A čo seješ, neseješ budúce telo, ale holé zrno, či už pšeničné alebo nejaké iné. No Boh mu dáva telo, aké chce, a každému semenu jeho vlastné telo. Nie každé telo je to isté telo, ale iné je ľudské, iné zvieracie telo, iné vtáčie telo a iné rybie. A sú telá nebeské a telá pozemské, ale iná je sláva nebeských a iná pozemských. Iný je jas slnka, iný jas mesiaca a iný jas hviezd; veď hviezda sa od hviezdy líši jasom. Tak je to aj so zmŕtvychvstaním: seje sa porušiteľné, vstáva neporušiteľné; seje sa potupené, vstáva slávne; seje sa slabé, vstáva mocné; seje sa telo živočíšne, vstáva telo duchovné. Ak jestvuje živočíšne telo, jestvuje aj duchovné. (1 Kor 15,20-22 a 15,35-44 SSV).

Kniha Múdrosti v prospech viery vo zmŕtvychvstanie voči ľuďom, ktorí v zmŕtvychvstanie neveria, argumentuje: „Nepoznali Božie tajomstvá, nedúfajú v odmenu za zbožnosť, neuznávajú, že bezúhonným dušiam sa dostane pocty. Veď Boh stvoril človeka pre neporušiteľnosť a urobil ho obrazom vlastnej nepominuteľnosti. Pre závisť diabla totiž vošla do sveta smrť, zakusujú ju tí, čo sú na jeho strane.“ (Múd 2,22-24 SEB).

Na tomto mieste je vyjadrené, že Božím plánom pre nás ľudí bola nesmrteľnosť. Smrť prišla preto, lebo diabol nám závidel to, že sme obrazom Boha a urobil všetko preto, aby v nás tento obraz zničil a naviedol nás na hriech (konanie v rozpore s Bohom, jeho vôľou, ktorá je najlepším dobrom pre náš život). Podstatu tohto všetkého vyjadruje opäť apoštol Pavol slovami: „Lebo mzdou hriechu je smrť, ale Boží dar je večný život v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.“ (Rim 6,23 SSV).

Ohľadom neviery v zmŕtvychvstanie sa vyjadril aj sám Ježiš: „Nemýlite sa preto, že nepoznáte Písmo ani Božiu moc?  Lebo keď ľudia vstanú z mŕtvych, už sa ani neženia, ani nevydávajú, ale sú ako anjeli v nebi. A pokiaľ ide o vzkriesenie mŕtvych, či ste nečítali v Mojžišovej knihe v stati o kríku, ako mu Boh povedal: ‚Ja som Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba‘?  A on nie je Bohom mŕtvych, ale živých. Veľmi sa mýlite. (Mk 12,24-27 SSV).

Aké je to žiť, to vieme. Asi aké je to zomrieť, si skrz prežité vážnejšie úrazy a ochorenia vieme trochu priblížiť a z času na čas sa aj objavia svedectvá ľudí, ktorí umieranie zažili, avšak nakoniec sa vrátili do tohto života. Zmŕtvychvstanie je pre nás najväčším tajomstvom, preto je pri ňom nevyhnutná viera.

Obdobne ako Marte (sestre Lazára, ktorého Ježiš vzkriesil z mŕtvych) aj nám v dnešnej dobe Ježiš hovorí:

Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky. Veríš tomu?“ (Jn 11,25-26 SSV).

Môže to byť pre nás otázka z nejakej starodávnej knihy, ktorá je dynamickým príbehom o nejakom Ježišovi, ktorý dosť nehorázne tvrdil, že je Božím Synom, alebo otázka, od ktorej sa odvíja, či bude odvíjať celý náš život a odpoveď „ÁNO“ je našou vstupenkou do večného života v Božom kráľovstve.

Teraz najčítanejšie

Karol Vojtko

Otec, manžel a muž, milujúci svoju rodinu a krajinu, ktorý chce byť najlepším vyjadrením toho, kým má byť, trochu lepším dnes, ako bol včera, vedomý si toho skadiaľ kam ide a posilňovaný slovom "...lebo, Ty si so mnou.".