Denník N

Čo strany zamýšľajú v zahraničnej politike? SMER plán nemá, SNS vypovie zmluvy, Most uzná Kosovo a SKOK! zlepší komunikáciu Ministerstva

Ilustračné foto. Zdroj – Pixabay
Ilustračné foto. Zdroj – Pixabay

Slovensko bude od 1. júla 2016 predsedať Rade EÚ. Zahraničná politika by preto mala mať miesto vo volebných programoch kandidujúcich strán.

Zahraničná politika len málokedy rezonuje v predvolebnej kampani. Je to pochopiteľné, pretože ľudí trápia problémy, ktoré sú im bližšie. Aj preto berú politické strany túto tému skôr ako povinnú jazdu, ktorej sa v programe povenujú, ale výrazne ju navonok nekomunikujú.

Je to škoda, pretože v poslednom období medzinárodnopolitické dianie čoraz viac ovplyvňuje naše každodenné životy. Veď na eurovale padla Radičovej vláda, u nášho východného suseda je vojna a súčasnú predvolebnú atmosféru výrazne formuje otázka utečencov.

Navyše, Slovensko bude od 1. júla predsedať Rade EÚ. Aký plán teda majú slovenské politické strany pre našu zahraničnú politiku?

SMER-SD

Strana Roberta Fica má najvyššie šance byť v budúcej vláde a viesť slovenské predsedníctvo v EÚ, do volieb však ide s programom na jednej A4-ke, v ktorom sa zahraničná politika nespomína.

SMER ale vládol posledné 4 roky, a preto vieme, čo od neho môžeme čakať. Strana vníma EÚ predovšetkým ako bankomat na dobré časy a zahraničnú politiku si zvykla využívať pre svoje potreby na domácej scéne. SMER navyše hrá na obe strany – v Bruseli tvrdí jedno, doma na Slovensku druhé.

Výsledkom je, že Slovensko sa síce obracia na všetky svetové strany, ako to chce premiér Fico, ale občas zabúda, kde je náš zahraničnopolitický sever – Európa. A diplomati si zatiaľ hovoria vtipy, či náš prezident a premiér reprezentujú jednu a tú istú krajinu.

#SIEŤ

Strana Radoslava Procházku vo svojom programe nezabúda na zahraničnú politiku, vyjadrila sa však len k niektorým oblastiam. Z kontextu ale jasne vyplýva, že Sieť je proeurópska.

Strana napríklad podporuje ďalšiu integráciu EÚ v oblasti obchodu, energetiky a digitálneho trhu. V spolupráci s krajinami V4 by rada posilnila našu kybernetickú bezpečnosť a hospodársku diplomaciu. S utečeneckou krízou sa chce popasovať aj prostredníctvom rozvojovej pomoci, čo treba určite privítať.

Slovenské predsedníctvo v Rade EÚ chce Sieť využiť na obnovenie nášho zahraničnopolitického konsenzu, čím pravdepodobne naráža na rozdielny prístup k zahraničnej politike medzi premiérom Ficom a prezidentom Kiskom.

SNS

Bývalá Slotova strana chce vo svojom programe reformovať EÚ a vracať kompetencie Slovensku. SNS dokonca naznačuje, že by vypovedala medzinárodné zmluvy, ktoré poškodzujú národnoštátne záujmy SR. Či má na mysli práve zmluvy o EÚ, prípadne Severoatlantickú zmluvu alebo Základnú zmluvu so Svätou stolicou, strana nešpecifikuje. Ide samozrejme o populistické heslá, ktoré sú v praxi len ťažko realizovateľné.

SNS neberie vážne ani slovenské predsedníctvo v Rade EÚ, počas ktorého by chcela otvárať Lisabonskú zmluvu a zaoberať sa „problematikou multikulturalizmu a jeho zhubného vplyvu na národné spoločenstvá starého kontinentu“. Nuž, útočiť na samotnú podstatu EÚ, ktorou je jednota v rozmanitosti (vrátane 330-tisíc Slovákov žijúcich v krajinách EÚ), je nepochopením reality 21. storočia.

Mentálne ukotvenie SNS v 19. storočí najlepšie ilustruje nápad rozvíjať myšlienku slovanskej vzájomnosti a vytvoriť „jednotnú platformu“ pre slovanské národy. Iniciátorom však prekvapivo nemá byť Rusko, ale Slovensko.

Most-Híd

Strana Bélu Bugára pripravila rozsiahly a komplexný zahraničnopolitický program. Zodpovedne sa venuje každej oblasti, čím ale riskuje, že jej najdôležitejšie posolstvá sa nedostanú k voličom.

Most napríklad kritizuje spochybňovanie vstupu Ukrajiny do EÚ a NATO zo strany premiéra Fica. Strana podporuje okrem Ukrajiny aj integračné snahy Gruzínska a Moldavska, pričom odsudzuje ruskú okupáciu území týchto troch krajín. Rusko nevníma ako partnera, ale ako konkurenta či protivníka.

Most by chcel posilniť britskú a americkú vojenskú prítomnosť v strednej Európe, vrátane Slovenska. V subsaharskej Afrike by zasa malo Slovensko vojensky podporiť Francúzsko, hoci len symbolicky, podobne ako to nedávno načrtol aj SMER. V otázke Kosova by však Most nešiel v šľapajach SMERu a nezávislosť Kosova by uznal.

KDH

Kresťanskí demokrati otvárajú svoj rozsiahly zahraničnopolitický program náboženstvom – o formách spolužitia s islamom podľa nich rozhodne „autentická sila kresťanskej kultúrnej identity Európy“. KDH by Turecku neponúklo plné členstvo v EÚ, ale privilegované partnerstvo. Islamu sa strana venuje aj pri medzinárodnom terorizme, jasne však deklaruje, že „nie je proti moslimom, ale proti militantnému fanatizmu a fundamentalizmu“.

Za zmienku stojí, že KDH sa chce vracať k takmer 20-ročnému problému Vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros, keď sľubuje doriešiť implementáciu rozsudku Medzinárodného súdneho dvora v Haagu v tejto veci. V oblasti ľudských práv chce KDH pomáhať politickým väzňom na Kube a v Bielorusku a v oblasti náboženských slobôd chce “dôsledné dodržiavať podmienky udelenia azylu na Slovensku pre nábožensky prenasledované osoby a ich rodiny“.

OĽaNO-NOVA

Ani jedna zo strán dvojkoalície OĽaNO-NOVA nemá program pre zahraničnú politiku.

Spolu však podpísali takzvanú Zmluvu so Slovenskom, ktorá sa podobne ako program SMERu vošla na jeden papier formátu A4. V nej strany sľubujú, že počas predsedníctva SR v Rade EÚ zmenia Schengenský systém tak, „aby štáty, ktoré zlyhávajú pri ochrane vonkajšej hranice, boli zo Schengenu vylúčené“.

SaS

Strana Richarda Sulíka vo svojom programe píše, že dlhová, ukrajinská a utečenecká kríza sú spojené s nebezpečným nárastom nacionalizmu a populizmu. SaS si uvedomuje, že „pribúdajú obyvatelia EÚ, ktorí ju začínajú odmietať ako zlyhávajúcu inštitúciu“. Vzhľadom na fakt, že strana sa od svojho vzniku rozhodla nečakane vybrať na cestu k euroskepticizmu a xenofóbii, je na mieste otázka, či na tomto vývoji nemá aj svoj vlastný podiel viny.

SaS podporuje rozširovanie NATO. Chce bojovať proti korupcii a pomáhať rozvíjať liberálnu demokraciu v krajinách západného Balkánu, na Ukrajine či v Bielorusku. Strana uznáva, že EÚ sa osvedčila, no chce pár vecí zmeniť, napríklad znížiť reguláciu zo strany Bruselu. Plánuje tiež presadzovať zavedenie nových automatických sankcií pre tých, ktorí porušujú spoločné pravidlá, napríklad dočasnú stratu hlasovacích práv alebo pozastavenie čerpania niektorých eurofondov.

SKOK!

Strana Juraja Miškova chce, aby zahraničnú politiku vykonával vysoko kvalifikovaný personál a aby pozície diplomatov neboli za odmenu. Vo svojom programe sľubuje otvoriť zahraničnú politiku širokej verejnosti a zlepšiť komunikáciu Ministerstva s občanmi.

SKOK! si myslí, že slovenský hlas v Bruseli by mal byť počuť, no nemali by sme zakaždým populisticky spochybňovať európske riešenia. Strana podporí ďalšiu integráciu EÚ v oblasti energetiky a jej rozširovanie v juhovýchodnej a východnej Európe, vrátane Ukrajiny. SKOK! je tiež za reformu Bezpečnostnej rady OSN, aby mohla lepšie riešiť konflikty vo svete, v ktorých sa často angažujú jej stáli členovia majúci právo veta.

Utečeneckú krízu chce SKOK! riešiť nahradením Dublinského systému, rozšírením mandátu agentúry FRONTEX pre operácie na mori a posilnením ochrany vonkajších hraníc Schengenu. Strana chce rozlišovať ekonomických migrantov od skutočných utečencov, ktorým hrozí smrť či násilie. Skutoční utečenci by mali mať možnosť legálne požiadať o azyl, a to napríklad aj na zastupiteľstvách EÚ, aby sa zamedzilo nelegálnej migrácii. Strana tiež navrhuje, aby „EÚ pripravila Marshallov plán pre africké krajiny“.

Kto sa zodpovedne stavia k zahraničnej politike?

S výnimkou SMERu a koalície OĽaNO-NOVA sa politické strany vo svojich programoch venujú zahraničnej politike. Z ich programov jasne vyplýva, že medzi proeurópske strany vieme zaradiť Sieť, Most-Híd, KDH a SKOK!. Strana SaS balansuje niekde na pomedzí, zatiaľ čo SNS ostáva aj po výmene na predsedníckom poste euroskeptická.

Rok 2016 bude pre slovenskú zahraničnú politiku dôležitý. Čakajú nás parlamentné voľby a nová vláda, po prvýkrát budeme predsedať EÚ a v závere roka sa generálnym tajomníkom OSN môže stať Slovák. Na medzinárodnom poli môže Slovensko v roku 2016 zažiariť, ale aj poriadne prepadnúť.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie