Denník N

Skúsenosť z Mount Snow Resort: On je ochrancom všetkých, čo v neho dúfajú

Spomínam si na viaceré chvíle v mojom živote, kedy som sa ocitol v nejakej pre mňa nepriaznivej situácii, a keď sa už zdalo, že daná vec je celkom mimo toho, čo by som si želal, prišiel nečakaný zvrat a záchrana.

Osobitne sa mi vynára v mysli situácia z môjho pobytu v USA, kedy som tam išiel v rámci programu Work and Travel počas môjho vysokoškolského štúdia. Spolu s mojimi kamarátmi zo Slovenska som pracoval ako housekeeper v hoteli Mount Snow Resort v štáte Vermont. Všetci sme sa snažili zarobiť si čo najviac, preto sme si hľadali popri tomto hlavnom zamestnaní aj rôzne vedľajšie joby. Mne sa ešte s jedným kamarátom nájsť si trvalejšiu druhú prácu zo začiatku nedarilo, nakoľko už mnoho pozícii obsadili iní študenti, ktorí prišli do daného rezortu na letnú pracovnú sezónu pred nami. Chodili sme skôr sporadicky vypomáhať, alebo zaskakovať za iných. Je mi až smiešne, ako sme si vtedy danú prácu hľadali, obchádzajúc všetky možné reštaurácie a hotely (inn-y) so slovami v ústach: „We are looking for some job. Have you any?“

Asi som v danom čase spolu s iným mojim kamarátom trochu aj upadol do nemilosti našej šéfky z hotela, nakoľko mňa a jeho v hoteli nerozpísala na služby v rámci veľkej niekoľkodňovej akcie jednej spoločnosti, na ktorej sa dalo veľmi dobre zarobiť. Všetci naši ostatní slovenskí kamaráti a známi tam rozpísaní v nejakom rozsahu boli. Jasne si spomínam, ako sme spolu sedeli skormútení na hotelovej lavičke. V hlave som viedol rozhovor s Bohom typu, prečo práve ja, že som nič zlé nespravil a deje sa mi nespravodlivosť, že som si bral pôžičku, aby som mohol ísť do USA a musím ju splatiť a pod. V tom však išiel okolo nás manažér hotela, a keďže naša skormútenosť najskôr nebola prehliadnuteľná, dal sa s nami do rozhovoru, kde sme mu našou lámavou angličtinou vysvetlili naše sklamanie. Pre slabších angličtinárov vysvetľovať svoje pocity a ich dôvody, je niečo iné, ako hovoriť naučenú vetu o hľadaní práce :). A čo sa nestalo? Prizval nás, aby sme robili v rámci tejto akcie výpomoc pri zabezpečení organizácie a obsluhovaní, nie ako housekeeperi. Bolo to pre nás natoľko finančne prínosné, že som si za pár dní zarobil toľko, ako za celé týždne housekeepingu. Meno tohto chlapa si už nespomínam, ale aj teraz po mnohých rokoch mu musím poďakovať, že nás vypočul a pomohol nám.

Obdobných skúseností, kedy ma všetko tlačilo niekde dole a v tom najnižšom bode prišiel zlom, ktorý ma dal do úplne inej pozície, mám viacero, a to najmä z pracovnej oblasti. Neraz tento zlom nastal vtedy, keď som sa už pustil vlastných síl a v takej viac-menej bezmocnosti povedal Bohu rôznymi slovami: „Pomôž.“ Niekedy to bolo „Pomôž.“ pokorné a inokedy i nahnevané.

Odpoveď na moje volanie však vždy prišla. Neraz však z tej strany, z ktorej som to nečakal. Napríklad, keď som skončil vysokú školu. Hľadal som si najprv prácu v oblasti súdnictva, ministerstva spravodlivosti, neskôr policajného zboru, a nakoniec i advokácie, do ktorej som však nechcel veľmi ísť. Často som skončil tesne pod čiarou a práca neprichádzala. Niekoľko mesiacov som sa živil popri finančnej pomoci od mamy rôznymi brigádami, avšak ako išiel čas, začalo sa mi do mysle vtierať také zúfalstvo nad danou situáciou a musel som si už aj požičať nejaké peniaze od môjho kamaráta. No nebolo to nič príjemné, a to  aj vzhľadom k tomu, že mnohí kamaráti z ročníka si už riadnu prácu našli. V celej tej neistote a zase takej bezmocnosti, ktorú tak nemám rád, som to však odovzdal Bohu vo viere, že hoci som, aký som, že sa nájde i pre mňa riadne a dobré pracovné miesto pod slnkom. A opäť, čo sa nestalo? Sám od seba ma môj bývalý šéf cez personalistku pozval na pohovor, že hľadá podnikového právnika a stačí mu začiatočník, ktorého zaškolí a dá mu priestor pre rozvoj. Vyhľadal si ma na personálnych stránkach, kde som mal zverejnený životopis. Na pohovoroch som sa mu zapáčil a ďalší mesiac som už bol v mojom prvom riadnom profesnom zamestnaní, ktoré mi otvorilo dvere aj k neskoršiemu kariérnemu rastu a úspechu.

Raz som čítal, že Boh nezachraňuje pred krížom, ale na kríži. Teda nie pred ťažkosťami, ale v ťažkostiach. Kto z nás ma rád slabosť, bezmocnosť či neistotu? Nik. My máme radi silu, moc a istotu. Každý z nás prežíva i ťažké obdobia. Niektorí dokonca až veci, kedy žasneme, že sa vôbec dajú uniesť. Obzrúc sa vôkol seba, len slepý nevidí, že svet je plný bolestí. Vďaka Bohu nielen nej, ale skutočne, všetci zápasíme v menších či väčších životných bojoch.

Mne katolíkovi sa veľmi páči nápis na našom miestnom evanjelickom kostole: Hrad prepevný je Pán Boh náš.“ Vedie ma k tomu moja doterajšia životná skúsenosť. Prečo sa neschovať do tohto hradu, keď na nás útočia hordy nepriateľov? Prečo nebojovať proti nim z tohto bezpečného miesta, ktoré nikdy neporazia?

Slovami kráľa Dávida:

„Pane, opora moja, útočište moje, osloboditeľ môj. Bože môj, moja pomoc, tebe dôverujem; ty si môj štít, sila mojej spásy a môj ochranca. Vzývať budem Pána, lebo jemu patrí chvála, a budem zachránený pred nepriateľmi. Obkľúčilo ma smrtiace vlnobitie a vydesili zlostné prívaly. Ovinuli ma povrazy záhrobia, zovreli ma osídla smrti. V úzkosti som vzýval Pána a volal som ku svojmu Bohu. Zo svojho chrámu počul môj hlas a moje volanie pred jeho tvárou preniklo k jeho sluchu… Z výsosti čiahol rukou a chytil ma a vyzdvihol ma zo stredu hlbokých vôd. Vytrhol ma z rúk mojich premocných nepriateľov, z rúk tých, čo ma nenávideli a boli silnejší ako ja. Napadli ma v môj deň nešťastný, ale Pán mi bol podperou… Na šíky nepriateľov zaútočím s tvojou pomocou; a s pomocou svojho Boha hradby preskočím. Božia cesta je čistá, ohňom je vyskúšané slovo Pánovo. On je ochrancom všetkých, čo v neho dúfajú.“ (Ž 18,3-31 SSV).

Teraz najčítanejšie

Karol Vojtko

Otec, manžel a muž, milujúci svoju rodinu a krajinu, ktorý chce byť najlepším vyjadrením toho, kým má byť, trochu lepším dnes, ako bol včera, vedomý si toho skadiaľ kam ide a posilňovaný slovom "...lebo, Ty si so mnou.".