Denník N

Tak toto je už trochu mimo mysu: „Tak milé detičky, teraz si vytiahneme pipinky a pinďulákov a budeme masturbovať“

Aj takto si niektorí ľudia vysvetľujú snahu zaviesť sexuálnu výchovu od útleho detstva. V tomto článku sa pokúsim predstaviť niektoré mylné predstavy a uviesť ich na pravú mieru: Ľudia majúci fóbiu zo sexuálnej výchovy argumentujú napríklad touto knihou “Čo to tam mám?”, že už sa tu tlačia zvrátenosti:
Ide o knihu pre deti vo veku 4 až 6 rokov, ktorá má pomôcť im pochopiť svoje telo a emócie. Kniha deťom nevysvetľuje, čo je to masturbácia, ani ich k nej nenabáda. Kniha len opisuje, že niektoré deti sa môžu dotýkať svojich pohlavných orgánov a že je to normálna súčasť ich vývoja. Kniha tiež hovorí, že deti by nemali ukazovať svoje pohlavné orgány iným deťom a že by mali rešpektovať súkromie seba aj ostatných. Kniha neobsahuje žiadne explicitné obrázky alebo texty, ktoré by mohli byť považované za pornografické alebo erotické.
Ďalej sa používa tento argument: Podstatou pretláčania skorej sexualizácie je deformácia detského mozgu. Sexuálna aktivita vyvoláva v mozgu nával dopamínu porovnateľný s dávkou heroinu. Tento účinok je pri dospelom jedincovi ale krátkodobý a plne vyvinutý mozog sa s ním ľahko vysporiada, respektíve nemá žiadne dlhodobé dôsledky a závislosť(akože neustále a nekontrolované nutkanie) sa buduje len veľmi ťažko.Pri deťoch je to však úplne inak. Nevyvinutý mozog nezvláda poriadne tieto návaly, čo môže(a väčšinou vedie) viesť k vývojovým chybám kedy decko je de facto posadnuté sexom, jeho dopamínové receptory sú takpovediac „prepálené“. Čo sa nielenže premieta neskôr v živote do iných problémov ale hlavne to vytvára permanentne nedržaného človeka ktorý je v zásade neschopný plnohodnotného ukojenia.
Skutočné nabádanie k masturbácii by vyzeralo inak. Masturbácia pre deti neznamená to isté ako pre dospelých. Takže pri detskej masturbácii nejde o žiadny masívny nával dopamínu (okrem toho to tvrdenie nie je pravdivé ani u dospelých ale nebudem sa tomu venovať).
Cieľom knihy je vysvetliť deťom, že nie je hanba dotýkať sa pipinky alebo pindíka, ale že nepatrí sa to robiť na verejnosti. Ak sa rodičovi nepozdáva formulácia na tejto strane tak môže podstatu tejto myšlienky vysvetliť svojimi slovami, lebo ako všetci vieme, 4 ročné dieťa zväčša ešte nevie čítať.
Skorá sexualizácia detí nie je cieľom ani dôsledkom sexuálnej výchovy. Naopak, sexuálna výchova má za cieľ poskytnúť deťom informácie, zručnosti a postoje, ktoré im pomôžu pochopiť svoju sexualitu, chrániť sa pred rizikami, rešpektovať seba aj druhých. Účelom sexuálne výchovy teda nie je povzbudzovanie ale ani odstrašovanie detí od toho aby sa dotýkali na intímnych miestach.
Ďalším dokumentom ktorým sa argumentuje sú údajne „Štandardy pre sexuálnu výchovu v Európe – rámec pre tvorcov osnov…. a sú rovnaké pre všetky krajiny EU. Boli preložené do 14 jazykov, do slovenčiny zatiaľ našťastie nie.“
O spomínanom dokumente sme už hovorili tu https://www.facebook.com/groups/6445750418868467/permalink/6468878563222319/?mibextid=oMANbw
Ako učiteľ určite viete, čo znamená pojem štandardy. V týchto štandardoch ružové pole s hrubým písmom je hlavná téma – minimálne štandardy, ktoré je potrebné obsiahnuť v sexuálnej výchove. Potom sú tam rozširujúce témy, ktoré sú voliteľné.
Ide o rámec pre tvorbu a realizáciu programov sexuálnej výchovy v rôznych krajinách a kontextoch. Nie sú povinné ani predpisujúce, ale ponúkajú usmernenia a odporúčania. Štandardy pokrývajú rôzne témy súvisiace so sexualitou, ako sú ľudské práva, rodová rovnosť, diverzita, vzťahy, komunikácia, zdravie a pohoda. Štandardy tiež navrhujú vekovo primerané učebné ciele pre rôzne vekové skupiny od 0 do 18 rokov.
Jeden z učebných cieľov pre vekovú skupinu 0-4 rokov je: “Dieťa dostalo základné informácie o sexualite: vie názvy vonkajších pohlavných orgánov; vie, že chlapci a dievčatá majú rôzne pohlavné orgány; vie, že niektoré časti tela sú súkromné; vie, že môže povedať „nie“, ak nechce aby sa ho niekto dotýkal.” Tento cieľ nespomína masturbáciu vôbec, ani nenaznačuje, že by deti mali byť učené, ako ju robiť. Len uznáva, že deti objavujú svoje telo a že sa potrebujú naučiť, že nie je zlé na tom keď sa samé seba dotýkajú, ale v kontexte ďalších vecí, že sa to nepatrí robiť na verejnosti, že to nesmie od nich požadovať ani sa ich nesmie dotýkať niekto cudzí.
Cieľom poskytovania informácií o časti dokumentu „potěšení a príjemných pocitech z dotýkání se vlastního těla, masturbace v ranném dětství ▪ objevování vlastního těla a vlastních genitálií“ nie je podnecovať deti k sexuálnej aktivite ani ich sexualizovať. Cieľom je naopak pomôcť deťom pochopiť svoje telo, svoje pocity a svoju sexualitu ako prirodzené a pozitívne aspekty ich života. Cieľom je tiež pomôcť deťom rozvíjať sebavedomie, sebaúctu a sebarešpekt. Pomôcť deťom rozlišovať medzi dobrým a zlým dotykom, medzi súhlasom a nesúhlasom, medzi intimitou a exibicionizmom.
Metódy, ktoré sa používajú na poskytovanie týchto informácií, nie sú ani vulgárne ani nevhodné. Sú to metódy prispôsobené veku, úrovni poznania a záujmom detí. Sú to metódy založené na dialógu, hre, rozprávaní príbehov, kreslených obrázkov, používaní bábik alebo plyšových zvierat. Ale nie takým spôsobom ako to konšpirátori prezentujú. Nie sú to metódy zamerané na ukazovanie alebo dotýkanie sa genitálií detí alebo dospelých. Nie sú to metódy zamerané na vyučovanie techník masturbácie alebo pohlavného styku. Nie sú to metódy zamerané na vzbudzovanie sexuálneho vzrušenia alebo uspokojovania sexuálnych potrieb detí alebo dospelých.
A napokon tu máme článok od sestry známeho politika, ktorá má vzdelanie v odbore Vnútorné lekárstvo, odborníčka na obezitológiu no vyjadruje sa aj k problematike sexuálnej výchovy, len škoda že nie recenzovaných vedeckých časopisoch ale v Hyde parku denníka Štandard. Rozoberať jej príspevok, na ktorý sa košpirátori odvolávajú by zahŕňalo napísať celú knihu.
Konšpiračná teória o tom že WHO a EU chce učiť naše deti masturbovať ignoruje skutočnosť, že sexuálna výchova nie je len o sexe, ale aj o mnohých ďalších aspektoch ľudského vývoja a sociálnej interakcie. Sexuálna výchova môže pomôcť deťom rozvíjať pozitívne sebavedomie, rešpekt k rozmanitosti, kritické myslenie, empatiu a zodpovednosť. Sexuálna výchova môže tiež predchádzať sexuálnemu zneužívaniu, nechceným tehotenstvám, pohlavne prenosným infekciám a rodovo podmienenému násiliu. Sexuálna výchova môže prispieť k pohode a šťastiu detí aj dospelých.
Aby som to zhrnul, na jednej strane tu máme samozvanú „odborníčku“ z Hide Parku a na druhej rámcové štandardy vytvorené renomovanou svetovou organizáciou, vytvorené na základe vedeckého konsenzu. Určite to bude sprisahanie proti nevinnosti detí.

Teraz najčítanejšie