Denník N

Koľko platíme za ošetrenie v „bezplatnom“ zdravotníctve

Väčšina z vás sa pravdepodobne v poslednom roku stretla s tým, že za ošetrenie v ambulancii lekára si treba priplatiť.
Poplatky v zdravotníctve existujú vo veľa krajinách, ale sú jednotné a regulované a pacienti sú chránení ochranným limitom – nezaplatia viac ako štátom stanovenú a sociálne únosnú sumu.
To, čo je problém je poplatkové peklo, ktoré dnes existuje na Slovensku. Keď nevieme, koľko, za čo a kedy budeme u lekára platiť a či na to budeme mať. Preto sme sa rozhodli veľkosť tohto problému a preferencie možných riešení zdokumentovať pomocou reprezentatívneho prieskumu medzi pacientami.
V mojom blogu sa dnes dozviete:
• Koľko dnes platíme na Slovensku za zdravotnú starostlivosť oficiálne i neoficiálne
• Aký dopad má problém nedofinancovania zdravotníctva a neoficiálnych poplatkov na pacientov, hlavne sociálne slabších

Rastúci rozsah problému poplatkov indikoval už prieskum Eurobarometra z roku 2022, podľa ktorého sa až 9% pacientov na Slovensku stretlo „s nejakou požiadavkou na extra platbu alebo dar lekárovi, zdravotnej sestre alebo nemocnici“. Slovensko sa v tomto rebríčku členských štátoch EU umiestnilo na 3. mieste od konca.

Tento problém súvisí s dlhodobým podfinancovaním slovenského zdravotníctva, ktorý sa napríklad prejavuje v opakovanom zadĺžení slovenských nemocníc alebo nedostupnosťou mnohých inovatívnych liekov na rakovinu a neurologické ochorenia, ktoré sú v iných krajinách Európy pacientom dostupné a hradené z verejného zdravotného poistenia.

V ambulanciách sa podfinancovanie prejavuje poplatkami, ktoré platia pacienti. Keďže sú to väčšinou  súkromné  spoločnosti,  nemôžu si dovoliť fungovať na dlh ako štátne nemocnice alebo štátna zdravotná poisťovňa. Náklady na prevádzku ambulancií v poslednom roku významne stúpli. Prejavil sa napríklad rast cien energií a nájmov alebo rast mzdových nárokov, ktoré sa do ambulancií „preliali“ z platového automatu v nemocniciach. Ak ambulancia nezvýši platy na porovnateľnú úroveň ako je vo vedľajšej nemocnici, zdravotná sestra jej tam časom odíde.

Tento nárast nákladov na prevádzku ambulancií však nebol kompenzovaný dostatočnými príjmami z verejného zdravotného poistenia, pretože platba štátu za poistencov štátu (napríklad za deti, dôchodcov a nezamestnaných) bola navýšená menej, ako bolo potrebné na pokrytie rastu nákladov v zdravotníctve. Viedlo to k nedostatočným platbám z verejného zdravotného poistenia ambulanciám a nemocniciam a to napriek tomu, že sa zadĺžili aj zdravotné poisťovne – ich dlh bol približne 150 mil. € v lete 2023.

Ambulancie preto zavádzajú rôzne polooficiálne poplatky na zabezpečenie poskytovania starostlivosti pre svojich pacientov – napríklad poplatok za objednanie, klimatizáciu v čakárni, nejaký nadštandardný výkon či management pacienta.

Ako odhalil reprezentatívny prieskum  realizovaný agentúrou, rozsah poplatkov v ambulanciách je naozaj veľký. Do prieskumu na zmapovanie rozsahu tohto problému sa zapojili len pacienti – tj. tí, ktorí majú reálnu skúsenosť s poplatkami v zdravotníctve, pretože navštívili lekára, zubára, lekáreň alebo nemocnicu v priebehu mája až júla 2023.

Podľa zákona majú pacienti platiť doplatky na čiastočne hradené lieky alebo pomôcky v lekárni alebo poplatok pri návšteve pohotovosti. Môžu platiť u zubára za čiastočne hradené výkony. V ambulanciách by mala by väčšina zdravotnej starostlivosti hradená z verejného zdravotného poistenia, s výnimkou administratívnych úkonov, napr. vydanie potvrdenia na vodičský preukaz.

Preto nás prekvapilo, koľko veľa a ako často pacienti v ambulanciách v máji až júli 2023 platili. Konkrétne 4 z 10-tich pacientov, ktorí navštívili špecialistu  (ako je napríklad kardiológ, diabetológ, gynekológ, okrem  zubárov, na ktorých sme sa pýtali samostatne)  zaplatili nejaký poplatok a v priemere nad platiacimi pacientami to bolo až 17 € za návštevu.  U všeobecných lekárov platili 2 z 10-tich pacientov  a to v priemere nad  platiacimi pacientami  10  €  za  návštevu. Takéto poplatky boli vyberané od porovnateľného podielu pacientov a v podobnej výške u všeobecných lekárov (najčastejšie 5-10 €) a špecialistov (najčastejšie 10-20 €) vo všetkých krajoch Slovenska a od všetkých príjmových skupín, vrátane pacientov s čistým mesačným príjmom do 600€ (tj. približne vo výške priemerného dôchodku).

Poplatky v zdravotníctve sa využívajú v mnohých krajinách, ale vždy sú regulované a je stanovený ochranný limit na maximálnu sumu, ktorú pacient môže zaplatiť za rok. To však na Slovensku neplatí. Pacienti sa preto sťažovali na nepríjemnú neistotu, ktorá ovplyvňuje ich rozhodovanie sa, či navštívia lekára.

Problém s odkladaním potrebných návštev lekára je hlavne u sociálne slabších pacientov. Až 35% pacientov s nižšími príjmami zažilo v poslednom roku situáciu, kedy odložili návštevu lekára z dôvodu obavy z výšky poplatkov alebo boli pre nich  poplatky  v  danej  chvíli  príliš  vysoké.

Na základe výsledkov prieskumu a verejne dostupných dát o počte návštev u lekára ročne (približne 58 miliónov) sme odhadli, že na oficiálnych aj neoficiálnych poplatkoch v ambulanciách zaplatí každý dospelý pacient až 64 € ročne, spolu 280 mil. €. A k tomu ešte platí ďalšie poplatky za lieky a zuby.  Je zrejmé, že pri 64 € ročne sa nejedná len o administratívne poplatky. Ich výšku je možné odhadnúť z posledného prieskumu Štatistického úradu o výdavkoch domácností. Vtedy dospelí obyvatelia deklarovali, že v priemere zaplatil za ambulantné lekárske služby 2,9€  ročne v roku 2020.

Podľa výsledkov prieskumu zaplatí každý dospelý pacient LEN v ambulanciách až 64 € ročne, spolu 280 mil. To znamená, že pre ambulantnú starostlivosť je potrebné vo verejnom zdravotnom poistení navýšiť zdroje aspoň o 30%.

V nasledujúcom blogu dokončím tému poplatkov – ukážem vám, aké riešenia dofinancovania by podľa vyššie spomínaného prieskumu preferovali pacienti – zvýšiť platbu štát, zjednotiť poplatky alebo pripoistenie?

Obrázok: Podiel respondentov, ktorí (ne)platili nejaký poplatok pri návšteve/kontakte pri čerpaní daného typu služby; Priemerná výška platby pri návšteve/kontakte nad platiacimi respondentami, Zdroj: reprezentatívny prieskum z augusta 2023

 

Teraz najčítanejšie

Henrieta Tulejová

Som partnerkou a lektorkou Advance Institute Praha, kde sa venujem vzdelávaniu primárov, prednostov, vrchných sestier a manažérov v zdravotníctve. Mojou hlavnou témou je ekonómia zdravotníctva. Môže sa zdať, že ekonómia do zdravotníctva nepatrí. Zdravotníctvo má predsa liečiť. Ale aj tu platí v ekonómii dôležitý princíp vzácnosti. Najvzácnejším zdrojom nás všetkých je čas. Všetci chceme žiť dlho, bez bolesti a chorôb. A zdravotníctvo má dnes k dispozícii odborníkov a liečebné technológie, aby nám v tom pomohlo. Viacerí z nás však každodenne zažívame, že v ňom niečo nefunguje – nevieme zohnať k lekára, musíme platiť rôzne netransparentné poplatky, nemocnice sú zadĺžené, trpia nedostatkom personálu a ich priestory nevyzerajú „lákavo“. Baví ma premýšľať o tom, ako sa dá zdravotníctvo spraviť lepšie. Pristupujem k tomu z 2 pohľadov. Po prvé ako analytička, ktorá sa snaží popísať skutočné problémy slovenského zdravotníctva. Po druhé, som pragmatik a preto premýšľam o praktických a uskutočniteľných riešeniach. Inšpirácie hľadám v dobre fungujúcich príkladoch v nemocniciach a poisťovniach v strednej Európe (Slovensko a Čechy) a v rozvinutých zdravotných systémoch najmä v Európe (Holandsko, Švajčiarsko, Veľká Británia) i USA.