Prečo pôjdem voliť ja

Nie som síce bratislavskou osobnosťou (a nemyslím to ironicky), ale cítim potrebu sa aj ja, študent Masarykovej univerzity v Brne, vyjadriť k tomu, prečo pôjdem voliť. A prečo sa aj z pozície akéhosi „pozorovateľa zvonka“ veľmi rád vrátim v piatok 4. marca večer za svojou rodinou a aj svojím kúskom dopomôžem k tomu, aby sa im v Slovenskej republike ešte oplatilo žiť.

V prvom rade pôjdem voliť preto, lebo si na rozdiel od veľkej časti slovenskej spoločnosti myslím, že v týchto voľbách hráme naozaj o veľa. Marcové parlamentné voľby sa mi pomaly až žiada prirovnať k tým z roku 1998. Po štyroch rokoch vlády jednej strany musí byť triezvo uvažujúcemu človeku jasné, že nastal čas zúčtovania a takto nie je možné krajinu viesť ďalej. Snáď najrukolapnejším dôkazom toho, že sme sa vrátili do situácie spred prvej Dzurindovej vlády, je vyjadrenie pána premiéra na otázku redaktora, odkiaľ získal dokumenty o predaji Matovičovej firmy: „Pán redaktor, nech vás to netrápi.“ To naozaj chce väčšina spoločnosti za premiéra osobu, ktorá získava dokumenty očierňujúce svojich politických oponentov spôsobom, ktorý nás „nemá trápiť“?

Výber mojej vysokej školy sa odohrával presne v čase, keď sa moci uchopila druhá vláda Roberta Fica. Prihlášky som si dával aj na Slovensko, ale mnoho mojich známych ma už vtedy odhováralo, aby som nešiel získavať skúsenosti so slovenským vysokým školstvom, lebo by som stratil veľa svojich ideálov. Už len trojnásobná suma za prihlášku na lekársku fakultu v Martine oproti fakulte v Brne a spôsob jej podávania, mi ukázali, že tu asi čosi nehrá. Dnes som rád, že som sa rozhodol pre moju alma mater Masarykovu univerzitu, kde si spokojne študujem už štvrtý rok. Nehovorím, že je všetko ideálne, ale som aspoň spokojný, že korupcia nie je môjmu oku voľne viditeľná.

A sčasti som aj rád, že som sa pozeral na konanie-nekonanie Ficovej vlády spoza hraníc, pretože už aj tak dosť zvyšovala môj krvný tlak. Nie je aktuálne v mojej snahe a rozhodne nie je teraz ani v mojich silách vymenovať všetky korupčné a podivné kauzy tejto vlády. Predseda SaS dnes v televíznej debate povedal, že ich bolo podla jeho prepočtov 153. Vychádza to teda približne jedna kauza na 9,5 dní vládnutia. No to by som sa teda napočítal. Váhostav, Paškovci, banícky alobal, výber sudcov, masérska klinika, dotácie v školstve, kompa na Dunaji, atď atď … no, až sa mi zamotala hlava. Káuz teda bolo viac než dosť, toho dobrého? Ak by sme mali zobrať len ekonomické ukazovatele, tak vláda Roberta Fica znížila za 4 roky deficit HDP z niečo vyše 4% na niečo vyše 2%. Len toľko ohováraná vláda Ivety Radičovej za 15 mesiacov znížila deficit HDP z 8% na 4. V horších ekonomických časoch.

Čo ma však bolí naviac, je, ako tomu jednému pánovi absolútne nezáleží na budúcnosti, na spravodlivosti, na dobrej nálade v spoločnosti, na víziach úsmevu a šťastia nás, mladej generácie, ktorá by mala silnú motiváciu ostať tu, byť produktívnymi a platiť dôchodky, ním toľko „milovaným“ dôchodcom. Áno, pán predseda vlády, mne naozaj záleží na tom, aby na Slovensku vyrastala vzdelaná generácia a bola vychovávaná dobre motivovanými a šikovnými pedagógmi. Áno, pán predseda vlády, ja naozaj chcem, a zvlášť ako budúci lekár, aby v tejto krajine fungovala kvalitná zdravotná starostlivosť, ktorá berie ohľady na svedomito vykonaný výkon a nie na kompromisy, ktoré lekári a sestry musia vykonávať pre nedostatok financií, ktoré však dávate sebe blízkym ľuďom. Áno, pán predseda, naozaj mi záleží na spravodlivom Slovensku, kde sa kvalitne vyberajú sudcovia, ktorí sú vykonávateľom tej spravodlivosti a ktorí sú oprávnení svojimi rozhodnutiami odobriť alebo zrušiť akékoľvek rozhodnutia. Naozaj nechcem, aby o tom rozhodovali Vaši poslanci. A naozaj mi, pán predseda vlády, záleží na tom, aby o rozpočte krajiny rozhodoval človek, ktorý nebude prihliadať na to, koľko sa dá oligarchom a koľko ostane nám, obyčajným. Ja nepotrebujem Vaše sociálne balíčky, nepotrebujem vlaky zadarmo, nepotrebujem lacnejší plyn, nepotrebujem vratky, nepotrebujem okolo seba stovky nových policajtov, nechcem ani autobusy zadarmo a dokonca ani dvojité cenovky na niektorých potravinách. Chcem hrdé, slušné, demokratické, vzdelané, zdravé a spravodlivé Slovensko. To ste v balíčkoch nesľúbili.

Ja som dnes, a teraz použijem slová bývalého prezidenta, neviem, či je to chvalabohu, alebo je to žiaľbohu, že chvalabohu, možno snáď chvalabohu, že žiaľbohu, no proste som rozhodnutý, že po škole ostanem pracovať v krajine, ktorá prispela na moje vzdelanie. To však ešte neznamená, že si nebudem kupovať lístok na vlak na 4. marca (áno, naozaj si ho zaplatím) a neprídem podporiť všetkých tých ľudí, ktorí na Slovensku ešte stále sú, ktorých mám rád, moju rodinu a kamarátov a hlavne vás, všetkých ostatných, ktorí máte toľko odhodlania a držíte tú štafetu aj napriek aktuálne neľahkej situácii. A ktovie, možno aj tie nasledujúce voľby spôsobia, že sa raz na Slovensko ešte šťastne a hrdo vrátim. Ja, naozaj, stále verím, že v tejto krajine je dostatok rozumne uvažujúcich ľudí, ktorí vedia, že Slovensko musí zmeniť Smer.

Choďte voliť, prosím …