Denník N

Photo for cinco pesos

Kúpila som si divoké banány- baby banány. Všetky decká sa hneď ku mne zbehli a chceli mi predať ďalšie banány, sušené mango, kukuričné sladkosti.

Táto malá nič nepredávala, len sa na mňa začala lepiť. Vtisla svoju malú riťuľu k mojej malej a začala čosi bľabotať s pohľadom do nepríčetna držiac ma pritom pod pazuchou. Asi bola unavená z toho, že musí celý deň opakovať „dajte peso“. Požiadala som ju o foto. Chcela cinco pesos. Dala som jej desať.

Cestou do tejto malej reštaurácie pri vodopádoch Agua Azul som mala možnosť vidieť neuveriteľnú krajinu. Nemohla som robiť fotky, lebo šofér bol kind of kamikadze. Musela som sa držať. Naskytali sa mi úžasné obrazy. Vrchy porastené vysokánskymi stromami s vetvami poprepletanými rôznymi parazitujúcimi rastlinami. Údolia, na ktorých boli kukuričné a banánovníkové políčka s malými tyrkysovými jazierkami. Míňali sme dedinky s niekoľkými chatrčami pozbíjanými z dosák. Pomedzi to stánky s tradičnými blúzkami a šatami. Ľudia posedávali na prahoch alebo na priedomkoch. Po ulici pobehovali sliepky a psy. Videla som dvory s udupanou hlinou, so šnúrami plnými farebnej bielizne a pomedzi to kvety ako zo záhrad boháčov, ktorí platia neskutočné peniaze za ich udržiavanie. Krčmičku s malým okienkom, jedným plastovým stolom a výhľadom za milión. Pri ceste predávali deti ovocie a drobnosti. Tí ľudia boli usmiati. Sedeli si uprostred tých svojich chatrčiek a milionárskych kvetín a bavili sa. Užívali si vzájomnú prítomnosť. Človek pri pohľade na nich musí začať premýšľať, o čom je vlastne šťastie.

Zvyšok toho trsíka baby banánov som neskôr dala inej žadoniacej dievčine. Odtrhla si dva a ostatné začala ponúkať za cinco pesos.

Teraz najčítanejšie