Napríklad: Hlava II. Slobody: „Každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť.“ Či: „Každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a komunikácie.“ Alebo: „Právo uzavrieť manželstvo a právo založiť rodinu sa zaručuje v súlade s vnútroštátnymi zákonmi, ktoré upravujú výkon týchto práv.“  “ Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania. Toto právo zahŕňa slobodu zmeniť svoje náboženské vyznanie alebo vieru, ako aj slobodu prejavovať svoje náboženské vyznanie alebo vieru sám alebo spoločne s inými, či už verejne alebo súkromne, bohoslužbou, vyučovaním, vykonávaním úkonov a zachovávaním obradov.“ „Každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie a myšlienky bez zasahovania orgánov verejnej moci a bez ohľadu na hranice.“ „Rešpektuje sa sloboda a pluralita médií.“ „Umenie a vedecké bádanie sú slobodné. Akademická sloboda sa rešpektuje.“ „Každý má právo na vzdelanie a na prístup k odbornému a ďalšiemu vzdelávaniu. Toto právo zahŕňa možnosť bezplatnej povinnej školskej dochádzky. Sloboda zakladať vzdelávacie inštitúcie za predpokladu dodržiavania demokratických zásad a právo rodičov zabezpečiť vzdelanie a výchovu svojich detí v zhode s ich náboženským, filozofickým a pedagogickým presvedčením sa rešpektuje v súlade s vnútroštátnymi zákonmi, ktoré upravujú výkon tohto práva.“ „Každý má právo na prácu a vykonávanie slobodne zvoleného alebo prijatého povolania. Každý občan Únie si môže slobodne hľadať zamestnanie, pracovať, usadiť sa a poskytovať služby v ktoromkoľvek členskom štáte. Štátni príslušníci tretích krajín, ktorí majú povolenie pracovať na území členských štátov, majú právo na rovnaké pracovné podmienky ako občania Únie.“ „Pred zákonom sú si všetci rovní.“ (Hlava III. Rovnosť) „Zakazuje sa akákoľvek diskriminácia najmä z dôvodu pohlavia, rasy, farby pleti, etnického alebo sociálneho pôvodu, genetických vlastností, jazyka, náboženstva alebo viery, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, narodenia, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie.
2. V rozsahu pôsobnosti zmlúv a bez toho, aby boli dotknuté ich osobitné ustanovenia, je zakázaná akákoľvek diskriminácia z dôvodu štátnej príslušnosti.“ A potom si môžeme nájsť v dokumente Hlavu IV – Solidarita (napríklad ochrana rodiny či zosúladenie času trávenom v práce a v  rodine (napr. materstvo)) či Hlavu V. – Občianstvo, napríklad právo voliť a byť volený – „Každý občan Únie má právo voliť a byť volený vo voľbách do orgánov samosprávy obcí v členskom štáte, v ktorom má bydlisko, a to za rovnakých podmienok ako štátni príslušníci toho štátu.“ Či článok 41: Právo na dobrú správu vecí verejných: „1. Každý má právo, aby inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie vybavovali jeho záležitosti nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote. 2. Toto právo zahŕňa najmä: a) právo každého na vypočutie pred prijatím akékohoľvek individuálneho opatrenia, ktoré by sa ho mohlo nepriaznivo dotýkať; b) právo každého na prístup k spisu, ktorý sa ho týka, za predpokladu rešpektovania oprávnených záujmov dôvernosti a služobného a obchodného tajomstva; c) povinnosť administratívy odôvodniť svoje rozhodnutia. 3. Každý má právo na náhradu škody spôsobenej inštitúciami alebo zamestnancami Únie pri výkone ich funkcií v súlade so všeobecnými zásadami spoločnými pre právne poriadky členských štátov. 4. Každý sa môže obrátiť na inštitúcie Únie v jednom z jazykov zmlúv a musí dostať odpoveď v rovnakom jazyku.“ Hlava VI. – Spravodlivosť i s prezumpciou neviny: „1. Každý, kto je obvinený, sa považuje za nevinného, kým jeho vina nebola preukázaná zákonným spôsobom. 2. Každý, kto je obvinený, má zaručené právo na obhajobu.“ 4I následný článok: „1. Nikoho nemožno odsúdiť za konanie alebo opomenutie, ktoré v čase, keď bolo spáchané, nebolo podľa vnútroštátneho alebo medzinárodného práva trestným činom. Takisto nesmie byť uložený trest prísnejší, než aký bolo možné uložiť v čase spáchania trestného činu. Ak po spáchaní trestného činu zákon ustanovuje miernejší trest, uloží sa tento trest. 2. Tento článok nebráni súdeniu a potrestaniu osoby za konanie alebo opomenutie, ktoré v čase, keď bolo spáchané, bolo trestné podľa všeobecných právnych zásad uznávaných spoločenstvom národov. 3. Prísnosť trestov nesmie byť neprimeraná trestnému činu.“ (zásady zákonnosti a primeranosti trestných činov a trestov)“ A na záver asi „nudného“ ale uznáte, že dôležitého poznania toho, čo sa tu všeobecne uznáva ako dobré pre občanov našej únie, je Hlava VII, Všeobecné ustanovenia: “ Akékoľvek obmedzenie výkonu práv a slobôd uznaných v tejto charte musí byť ustanovené zákonom a rešpektovať podstatu týchto práv a slobôd. Za predpokladu dodržiavania zásady proporcionality možno tieto práva a slobody obmedziť len vtedy, ak je to nevyhnutné a skutočne to zodpovedá cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou, alebo ak je to potrebné na ochranu práv a slobôd iných. 2. Práva uznané v tejto charte, ktoré sú predmetom ustanovení zmlúv, sa vykonávajú za podmienok a v medziach vymedzených týmito zmluvami. 3. V rozsahu, v akom táto charta obsahuje práva, ktoré zodpovedajú právam zaručeným v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd, zmysel a rozsah týchto práv je rovnaký ako zmysel a rozsah práv ustanovených v uvedenom dohovore. Toto ustanovenie nebráni tomu, aby právo Únie priznávalo širší rozsah ochrany týchto práv. 4. V rozsahu, v akom táto charta uznáva základné práva vyplývajúce z ústavných tradícií spoločných pre členské štáty, sa tieto práva musia vykladať v súlade s týmito tradíciami. 5. Ustanovenia tejto charty, ktoré obsahujú zásady, môžu byť vykonávané legislatívnymi a exekutívnymi aktmi prijatými inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie, a aktmi členských štátov, ak tieto vykonávajú právo Únie, pri výkone svojich príslušných právomocí. Možno sa ich dovolávať pred súdom len na účely výkladu a preskúmavania zákonnosti týchto aktov. 6. Vnútroštátne právne predpisy a prax sa musia zohľadniť v plnej miere tak, ako je to vymedzené v tejto charte. 7. Súdy Únie a členských štátov náležite prihliadajú na vysvetlivky vypracované s cieľom poskytnúť usmernenia pri výklade tejto charty.“

A teda, sme podľa mňa naozaj štát s tak malým potom obyvateľov, že ak chceme mať akú – takú šancu na úspech v „súťaži“ s inými štátmi, či národmi, mali by sme poznať stav, aký je, aký bol, mali by sme začať s tým, že sa to verne a úprimne pomenuje. Ak niekto nechce diskutovať, nechce prejaviť svoj názor, tak by to malo byť brané ako vážny nedostatok jeho občianskej statočnosti, či povinnosti (voľne parafrázujem to, čo sa považovalo za normálne už za čias štátnika dávnej antiky – Perikles.)

Môžeme si pozrieť i to, ako sa zvykne definovať ten, koho považujeme za „človeka spravodlivého“ (ak chceme naozaj spravodlivosť),

Jednoducho, sme ľudia, každý robí chyby, je omylný, a je dobré uznať to, ak niekto úprimne uzná chybu, Mali by sme vedieť prijať takého človeka, skúsiť spoločne kráčať ďalej, statočne kráčať…

Mali by sme v zmysle zásad konštruktívneho zvládania sporu, problému, či konfliktu, riešiť to podstatné (to vecné, to, čo je vo veci..) a nie človeka, ktorý sa javí ako ten, ktorý stojí v ceste „našej múdrosti“, či neomylnosti… (typické pre deštruktívne vedenie konfliktov, ktoré vedie často i k vojnám…).

Teda skúsme si spomenúť, čo všetko sa tu posledné roky tvrdilo, čo sme mali pokladať za dobré a potrebné. A pozrime sa už len na to, čo je písané – a dané – v tej charte, ktorú som tu do veľkej miery i citoval…(nezaškodí…).

A ak si nestranne – konštruktívne – v snahe nájsť porozumenie – vypočujeme tu tento príspevok pána doktora JUDr. Štefana Harabína, možno sa nám niečo „zázračné“ ukáže, rozjasní sa nejaké svetlo, niekde, niečo s radosťou v nejakej tej emotívnej chvíľke, okamihu, zažijeme, vryje sa nám to do duše… Držme si palce (v rámci uznávania faktu v otázke plurality médií):

A pre úplnosť informácie dávam i link na Chartu základných práv EÚ:

A ešte k sviatku Jom kipur, citácia zo stránky www.teraz.sk

„Jom kipur (Deň zmierenia) je sviatok, počas ktorého by sa ľudia mali zmieriť medzi sebou, najmä však uzavrieť mier s Najvyšším. Preto veriaci strávia celý deň v modlitbách, nejedia, nepijú a vzdajú sa akéhokoľvek luxusu aj pohodlia. V Izraeli sa počas tohto sviatku zvyčajne zastaví život.

Týmto sviatkom vrcholí desaťdňové obdobie pokánia, ktoré sa začalo začiatkom židovského Nového roka, Roš ha-šana 5779 (v tomto roku 10.-11. septembra, po západe slnka už 9. septembra).

Za desať dní, od Roš ha-šana po Jom kipur, si majú ľudia napraviť svoje naštrbené vzťahy a nevyriešené konflikty a nájsť pokoj so sebou a svojím okolím. Na deň zmierenia predstúpia pred Hospodina v skromnosti, pokore a očistení.“

Ilustračné foto je vlastne tie k téme, hovoríme celý čas vlastne o téme ľudskosť, bez nej to je nič moc. veď si to pamätáme z toho čo sme zažili za posledné roky…