Denník N

Európa je prešpikovaná ruskými špiónmi. Ako je na tom Slovensko?

Rusko sa snaží oslabiť jednotnosť Európy a vplyv NATO najmä vo východnej časti Európskej únie. Tejto svojej stratégii podriaďuje v posledných rokoch aj pôsobenie tajných služieb. O celú situáciu sa už začali zaujímať aj USA.

Ruská federácia sa nedokázala zmieriť so stratou vplyvu, ktorý mal kedysi Sovietsky zväz. Po jeho rozpade dlho hľadala svoju tvár a nachádzať ju začala najmä počas vlády bývalého dôstojníka sovietskej tajnej služby KGB Vladimíra Putina. Práve jeho pôsobenie, spolu s ďalšími bývalými agentmi KGB, ktorí dnes pôsobia v kremeľskej administratíve, určuje politickú stratégiu Ruska za svojimi hranicami. Jej nástrojom sú príslušníci ruských tajných služieb SVR (Služba vonkajšej rozviedky, operuje v západnej Európe a USA), alebo FSB (operuje najmä v krajinách bývalého Spoločenstva nezávislých štátov, ale aj inde).

Česko ako vstupná brána

Vstupnou bránou ruských špiónov do Schengenského priestoru je údajne susedná Česká republika. Tvrdia to viaceré politické zdroje a píšu o tom aj niektoré médiá – napríklad britský The Telegraph, alebo český týždenník Respekt.

Podľa správy českej Bezpečnostnej informačnej služby (BIS), Rusko v posledných rokoch nasadilo na svoju ambasádu v ČR veľké množstvo spravodajských dôstojníkov, ktorí pracujú v utajení ako ruskí diplomati. Tí sú ešte doplnení o jednotlivcov, ktorí do Česka prichádzajú ako turisti, akademici, experti, či podnikatelia.

Infiltrácia Európy ruskými tajnými agentmi sa pravdepodobne týka viacerých krajín EÚ. Spomína sa aj Francúzsko, Holandsko, Belgicko či susedné Rakúsko. Z krajín Višegrádskej štvorky, okrem ČR aj Poľsko a Maďarsko. Slovensko sa v dostupných zdrojoch síce priamo nespomína, myslieť si však, že sa ho to netýka by bolo naivné.

Podozrivé financovanie politických strán

O pôsobení ruských špiónov v susedných krajinách svedčia okrem správ tamojších tajných služieb aj ďalšie prípady, ktoré prenikli na verejnosť. Ide napríklad o zatknutie dvoch ľudí v Poľsku koncom roku 2014, ktorí sú podozriví zo špionáže v prospech Ruska, alebo prípad maďarského poslanca Európskeho parlamentu za krajne pravicovú stranu Jobbik Bélu Kovácsa, ktorého koncom minulého roku zbavil Európsky parlament imunity opäť pre obvinenie zo spolupráce s ruskými tajnými službami. Kovács pritom v EP pôsobil v delegáciách výborov, ktoré sa venovali parlamentnej spolupráci medzi EÚ a Ruskom ako aj EÚ a Kirgizskom, Uzbekistanom, Kazachstanom, Tadžikistanom, Turkménskom a Mongolskom, teda krajinami, s ktorými má Rusko veľmi dobrú spoluprácu. Práve s týmito krajinami Rusko v roku 2004 vytvorilo tzv. Regional Anti-Terrorist Structure (s výstižnou skratkou RATS, v preklade potkany), ktorej oficiálnym cieľom je boj proti terorizmu, extrémizmu a separatizmu.

O celú situáciu v Európe sa začali viac zaujímať už aj USA a to po tom, ako jeden z britských vysokých štátnych úradníkov pre denník The Telegraph povedal, že Európa je dnes svedkom alarmujúcej snahy Ruska narúšať jednotný postoj Európskej únie na celý rad strategických otázok. Americký Kongres preto požiadal tajné služby, aby prešetrili financovanie niektorých politických strán v Európe v poslednom desaťročí. Spomínajú sa najmä strany ako Jobbik v Maďarsku, Zlatý úsvit v Grécku, či Národný Front vo Francúzsku, ktorý v roku 2014 získal úver vo výške 9 miliónov eur práve z jednej z ruských bánk. Vyšetrovanie odráža obavy Američanov zo snáh Ruska využiť nejednotnosť EÚ k oslabeniu NATO a zrušeniu represívnych ekonomických opatrení proti Rusku, ktoré sú odvetou za jeho anexiu Krymu. Ruské tajné služby majú podľa viacerých zistení v Európe za úlohu ovplyvňovať politikov a novinárov a dostať ich na stranu Ruska, alebo v nich minimálne vyvolávať pochybnosti.

Viditeľná snaha Ruska

Snaha Ruska rozdeľovať spoločnosť a vyvolávať konflikty v krajinách EÚ je viditeľná najmä v jeho silnej propagande, ktorá sa šíri hlavne na internete (paradoxne práve internet ešte donedávna vyvolával veľký strach v ruskej administratíve, ktorá sa snažila a stále snaží kontrolovať a regulovať informácie, ktoré sa prostredníctvom tohto kanála šíria). Silnejúcu ruskú propagandu prízvukuje aj špecialista na Rusko z Royal United Services Institute Igor Sutjagin, ktorý tvrdí, že stroj ruskej propagandy je v poslednom období veľmi aktívny a je súčasťou toho, čo experti nazývajú hybridná vojna, teda mix vojenskej sily, gerilovej taktiky a kybernetickej vojny.

Otázkou dňa (nie budúcnosti) je aj to, ako sa s pôsobením agentov ruských tajných služieb vysporiadajú jednotlivé štáty EÚ, nevynímajúc Slovensko. Okrem silnejúcej korupcie a klientelizmu by sa mali naše politické elity prioritne zaujímať aj o bezpečnostnú situáciu v našej krajine.

Provokatívnou otázkou na záver by mohla byť hypotéza, či Rusko svojim agresívnym vojenským pôsobením v Sýrii (bombardovanie počas rokovaní o riešení situácie v Sýrii) neprilieva zámerne olej do ohňa s cieľom zvýšiť počet utečencov, ktorí zaplavujú Európu a spôsobujú jej ďalšiu nejednotnosť a viaceré krízové situácie?

Teraz najčítanejšie