Denník N

Postkapitalizmus – Ekonomická demokracia ako posledné štádium kapitalistickej spoločnosti

Kapitalizmus, spoločensko-ekonomický systém je potrebné akceptovať ako fenomén, ktorý mal v dejinách ľudstva určitú dejinnú rolu. Kapitalizmus má za sebou vyše 200 ročnú históriu a jeho nenahraditeľná dejinná úloha sa už pomaly blíži ku svojmu koncu..

Jeho predzvesťou je prechod spoločnosti na iné spoločensko-ekonomické zriadenie, ktoré bude charakteristické rozširovaním demokracie do tých zložiek spoločnosti, kde v dnešnej dobe nie je tak úplne prítomná a zmení povahu spoločnosti z konzumnej na rozumnú. Ekonomickú demokraciu treba v tomto prípade chápať ako jednu z mocí, demokratických elít, ktoré vo svojich prácach popísal americký politológ z University of Yale – Robert Dahl, a ktorá sa postupne začína stávať reálnou. Na Slovensku princípy ekonomickej demokracie najčastejšie a najúspešnejšie propaguje poslanec NR SR – Ľuboš Blaha.

Cooperatives-word-graphic-e1449502471662

Zdroj: permanentculturenow.com

Princípom ekonomickej demokracie je zavedenie demokratického rozhodovacieho procesu priamo do výroby. Dnes platí, že v každom vyspelom právnom štáte funguje demokracia a platia aj demokratické princípy. Táto skutočnosť sa však končí za bránami fabrík a podnikov. Tu prestáva platiť demokracia a nastáva autokratické vládnutie vlastníka nad jeho spoluobčanmi. Táto vláda sa deje prostredníctvom dosadených manažérov a vedúcich, ktorí sú zodpovední vlastníkovi.

Kvôli týmto skutočnostiam prejavujem presvedčenie, že ekonomická demokracia, alebo takzvaný „kooperatívny“ spôsob výroby (Cooperative) bude posledným štádiom kapitalizmu ako spoločensko – ekonomickej formácie. Mnohí s tým nemusia súhlasiť. Kontrovať však môžem analógiou z nedávnych ľudských dejín prechodu z feudálnej spoločnosti na kapitalistickú. Práve v tomto momente považovala osvietená šľachta, meštianstvo, vzdelanci, alebo buržoázia (základná vrstvy novej kapitalistickej spoločnosti) – veľkostatkárov, resp. Veľkých vlastníkov pôdy, ktorí držali množstvo ľudí v nevoľníctve za prežitok doby a navrhovala prerozdeliť túto pôdu medzi novú kapitálotvornú vrstvu spoločnosti a samozrejme prepustiť ľudí z nevoľníctva a zaručiť im slobodu. Neskôr polyarchiu/demokraciu. Je tu preto namieste položiť si otázku, či nie sú dnes rovnako vlastníci veľkokapitálu prežitkom svojej doby.

Kooperatívne podniky sú dôkazom, že kapitalista sa stal ako funkcionár výroby rovnako zbytočným, ako on sám na vrchole svojho vývoja považoval za zbytočného veľkého pozemkového vlastníka.“
                                                                                                          Karl Marx

V procese zmeny procesu výroby na kooperatívny, prechádza hodnotová línia správy a charakteru spoločnosti z liberálnej demokracie – na sociálnu demokraciu. Sociálnu demokraciu tu treba chápať ako formu demokracie, ktorú navrhol Robert Dahl, nie ako ideologické koncepty politických strán, i keď je pravda, že strany s rovnakým názvom majú k tejto forme demokracie bližšie ako iné. Zároveň prechádzame k faktu, ktorý už vo svojich dielach pomenoval aj sám Robert Dahl a to, že spoločnosť sa pomaly demokratizuje na každej úrovni. Demokratické elity, alebo skupiny spoločnosti, naberajú na sile každá zvlášť. Zvláštnosťou však je, že ak hovoríme o demokracii, ako o vláde ľudu nad sebou, je potom nevyhnutné domnievať sa, že aj tieto rôzne elity demokracie sú v skutočnosti riadené jednou a tou istou entitou – Ľudom.

Teraz najčítanejšie