Žaloba o 500-tisíc eur – posledný exces ministerstva spravodlivosti. Vraj som niekoľko rokov mŕtvy vrah

Na psychopatické rozhodnutia orgánov moci v rozpore s realitou som si akosi zvykla, ale stanovisko právneho zástupcu ministerstva spravodlivosti odprezentované na pojednávaní, ma utvrdilo v názore, že kde začínajú rozhodnutia orgánov moci končí zdravý rozum .

S právnikmi ministerstva som prišla prvýkrát do kontaktu v roku 2011, niekoľko mesiacov po ukončení jedenásťročného konania, keď som prvýkrát požiadala o satisfakciu . Od Slovenskej republiky som žiadala vyvodenie zodpovednosti voči všetkým, ktorí trestné konanie vo veci právoplatne skončenej viedli a verejné ospravedlnenie. Ospravedlnenie nezapadalo do úspešnej predvolebnej kampani krehkej pravice po páde vlády Ivety Radičovej, a tak po odmietnutí ministerstva ospravedlniť sa, právny zástupca podal novú žiadosť s finančným nárokom. Ministerstvo môj návrh zmietlo s odôvodnením, že dôvodom jedenásťročného konania bola moja neprimeraná obrana v konaní.

V roku 2013 si celebrity  slovenskej justície uvedomili, že konanie o náhradu škody nie je možné doriešiť podľa ich predstáv a ustáť. Rozhodli sa opäť pre neštandardné riešenie mojich nárokov vyplývajúcich z jedenásťročného trestného konania – cestou psychiatrie vznesením obvinenia, podľa ktorého trpím predstavou, že som absolvovala jedenásťročné konanie, ktoré bolo zastavené z dôvodu prekážky rozhodnutej veci. Odvlečenie k psychiatrovi, ktorý mal posúdiť, či pobytom na slobode neohrozujem spoločnosť a rozhodnúť o potrebe ústavnej liečby, bolo posledným excesom orgánov moci pred mojim odchodom zo Slovenska.

Po ukončení nezmyselného konania zrušením obvinenia som v októbri 2014 podala žaloby o náhradu škody za nezákonné a nesprávne rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní, ktorými došlo ku škode veľkého rozsahu a vážnemu poškodeniu zdravia. V prvotnom stanovisku k žalobe Ministerstvo spravodlivosti uviedlo, že nemám nárok na náhradu škody, pretože ako jediná nesiem za trestné konanie zodpovednosť. Podľa Ministerstva spravodlivosti som si jedenásť ročné trestné konanie privodila sama , nie síce spáchaním trestného skutku, ale neprimeranou obranou proti nezákonnému trestnému konaniu, podávaním sťažností, námietok a využívaním opravných prostriedkov, ktoré mi ako účastníkovi konania vyplývali z platnej legislatívy. K niekoľkým stranám nezmyslov a nepravdivých tvrdení som vypracovala ku každej vete zástupcu ministerstva rozsiahle zdôvodnenie a priložila ho k mojej žalobe voči štátu, uvedomujúc si, že žalobu je možné spochybniť a odmietnuť iba vtedy, ak súd dospeje k názoru, že voči mne bolo vedené iba jedno trestné konanie, čo je v momentálnej dôkaznej situácii nemožné, pretože zastavenie druhého trestného konania, vedeného v rokoch 2000 – 2011, bolo odôvodnené prekážkou rozhodnutej veci spočívajúcou v právoplatnom rozhodnutí z prvého trestného konania ukončeného v roku 1999 a v trestnej veci ČVS OUV: 345/PB – 98 sú vydané dve právoplatné rozhodnutia (uznesenie o zrušení obvinenia opatrené pečiatkou právoplatnosti a vykonateľnosti a rozsudok OS Trenčín ).

Reálny obraz čisto teoretických úvah prinieslo v pondelok 25. januára 2016 prvé pojednávanie na Okresnom súde Bratislava I, po vyjadrení právneho zástupcu ministerstva spravodlivosti, podľa ktorého boli všetky rozhodnutia zákonné, v súlade s vtedy platnou a používanou judikatúrou. Ak sú však rozhodnutia, na ktoré sa ministerstvo odvoláva správne a zákonné, podľa uznesenia JUDr. Slabej, zo dňa 4.10.2000 som spáchala útok na štátny orgán s následkom smrti podľa § 153 odst 3., čiže Okresný súd v Považskej Bystrici vedie nebohá JUDr. Loduhová, ktorú som podľa rozhodnutia krajskej prokuratúry JUDr. Slabej zabila satirou 25.9. 1998. a trestné konanie zastavené v roku 2011 voči mne nebolo zastavené z dôvodu prekážky rozhodnutej veci, ale z dôvodu mojej smrti – §11odst. 1 písm. e.

Dňa 7.11.2011 na pojednávaní v trestnej veci vedenej voči mne JUDr. Antala – sudca Okresného súdu Trenčín zastavenie trestného konania vedeného od roku 2000 – 2011 odôvodnil prekážkou rozhodnutej veci spočívajúcej v právoplatnom rozhodnutí z roku 1999 – odvolaním sa na § 11 odst. f) ,g ), článok 50. Odst. 5 Ústavu SR a Európsky dohovor o ľudských právach, prokuratúra ako aj ja sme sa vzdali na pojednávaní odvolania. Po doručení rozhodnutia, keďže písomný rozsudok musí zodpovedať vyhlásenému rozsudku, písomné vyhotovenie som nemala dôvod ani študovať. Pohľad na rozsudok, v ktorom na prvej strane svieti, že trestné stíhanie nemožno začať, a ak bolo už začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, proti tomu kto zomrel, bol terapiou šokom, podobne ako zápisnica z pojednávania.

Právny zástupca ministerstva na pojednávaní odprezentoval niekoľko riadkové stanovisko, ktoré bez znalosti obidvoch trestných spisov a správnych rozhodnutí navodzovalo dojem zákonnosti.

V akomkoľvek konaní, v určitom štádiu nastane moment, kedy jednoducho dôkaznú situáciu nie je možné zvrátiť … Slovenská republika sa rozhodla odstránením strašiaka, ktorý sa nazýva trestný spis ČVS: OUV 345/ PB – 98 a prezentovaním bludov spochybniť nespochybniteľné …

Občania v konaniach voči štátu, domáhajúci sa satisfakcie za nesprávne a nezákonné rozhodnutia orgánov moci, ktorými ich mnohokrát dlhé roky ničili, spravidla ťahajú za kratší koniec. Dokonca aj v prípadoch, že trestné konania boli zastavené z dôvodu nezákonnosti od ich samého začiatku a v zmysle zákona, za škody spôsobené nesprávnym a nezákonným rozhodnutím nesie zodpovednosť štát. Ministerstvo spravodlivosti, zastupujúce štát v týchto konaniach, obhajuje rozhodnutia ovečiek v talároch nezmyslami, pri ktorých ostáva rozum stáť . Pri absolvovaní duchovného cvičenia v podobe súdneho sporu so štátom občan pochopí, že inštitúcia zodpovedná za stav justície sa nachádza v oveľa väčšom marazme ako samotná justícia, čiže nie je schopná zabezpečiť zmeny v justícii.