Denník N

Katolícke otcovstvo, za úspechy otcov nemajú platiť ich deti

Každý muž, ktorý sa stane otcom, narodením svojho dieťatka dostáva dve veľké životné poslania. Prvé poslanie predstavujú povinnosti a zodpovednosti voči žene – matke dieťaťa druhé poslanie reprezentujú povinnosti a zodpovednosti voči dieťaťu. Mama je mama, ale každé dieťa potrebuje aj otca. Tým, že sa muž stane otcom, stáva sa obrazne Adamom, ktorému bola zverená rajská záhrada: I vzal Pán, Boh, človeka a umiestnil ho v raji Edenu, aby ho obrábal a strážil.“ (Gn 2,15 SSV). V prípade otcov je im zverenou rajskou záhradou ich rodina. Zodpovednosť za stav svojej rodiny je teda predovšetkým v rukách daného otca. Otcovia, nebuďme ako Adam, ktorý keď sa veci v raji pokazili, namiesto prijatia zodpovednosti, vystrel ruku a obvinil za všetko Evu a aj Boha samotného, seba v podstate pasujúc do role obeti. Či to neraz my muži nerobíme obdobne v našich rodinách aj dnes? Ale nemá to tak byť. Zodpovednosť za naše rodiny máme v dobrom i zlom prijať, niesť a uniesť.

Úloha otcov vo vzťahu k svojim dcéram je, popri tým všetkým štandardným povinnostiam otca od výživy, cez výchovu a až po spoločný smiech a zábavu, ukázať im, že sú krásne, nanajvýš hodné lásky a prijatia, a že majú svoju veľkú hodnotu. A toto je potrebné dcéram vštepovať rôznymi vhodnými spôsobmi vzhľadom na ich vek, záujmy a osobnosť pravidelne.

Úloha otcov vo vzťahu k svojim synom je, opäť popri tých štandardných povinnostiach otca, vštepiť im opravdivé sebavedomie a sebaistotu. Sprostredkovať im pozitívnu odpoveď na ich najhlbšie otázky, ktorými sú „Mám na to? Dokážem to?“ Pre chlapcov je pozitívna odpoveď na tieto otázky veľmi dôležitá, nakoľko bude ich vnútorným softvérom aj počas následných rokov dospelosti.

Každý otec ma vo svojej rodine v duchovnej rovine tri základné úlohy. Je kňazom rodiny, prorokom rodiny a kráľom rodiny.

Otec ako kňaz zastupuje svoju rodinu pred Bohom. Prednáša Bohu za rodinu modlitby a obety (napr. denné námahy, dobročinnosť, pôsty a pod.). Prihovára sa teda k Bohu za potreby manželky a detí, a zároveň za všetky udelené dobrá ďakuje. Požehnáva (zvoláva dobro na) svoju manželku a deti svojim životom i slovami, a snaží sa celkovo o posvätenie (priblíženie sa k Bohu) svojej rodiny: „Buďte svätí, lebo ja, Pán, váš Boh, som svätý!“ (Lv 19,2 SSV).

Otec ako prorok zastupuje Boha pred svojou rodinou. Je Božím hlasom vo svojej rodine na povzbudzovanie, budovanie, usmerňovanie i nápravu členov svojej rodiny: „…kto prorokuje, hovorí ľuďom na budovanie, povzbudenie a potešenie.“ (1Kor 14,3 SSV). Keď otec vie, že Boh je dobrý – ten najlepší, milujúci a starajúci sa Otec, vie ako znie jeho hlas a vie ho sprostredkovať aj svojim deťom.

Otec ako kráľ vo svojej rodine vládne. Vládne však v nej nie na spôsob absolutistických vládcov, či dokonca despotov, ale ako Ježiš Kristus, ktorý svojim učeníkom pri poslednej večeri umyl nohy, dávajúc im príklad: „…aby ste aj vy robili tak, ako som urobil ja vám.“ (Jn 13,15 SEB). Vládne tak, že je pripravený vydať za svoju rodinu seba samého: „Nikto nemá väčšej lásky ako ten, čo svoj život kladie za svojich priateľov.“ (Jn 15,13 SEB). Je vládcom, ktorý má denne podstupovať svojimi námahami a obetami malé umierania, aby jeho rodina mala hojnejší život.

Otec má zodpovednosť aj za vedenie detí v ich živote viery a za používanie svojej viery v prospech detí. Muži po viaceré generácie upúšťali od týchto dvoch úloh a postupne ich prenechávali ženám. V jednoduchosti povedané, náboženskú výchovu v mnohých rodinách prevzali ženy. Ale nejde len o náboženstvo, ale o vedenie detí vo vzťahu s Bohom. Výsledkom upustenia otcov od tejto ich úlohy je, že predovšetkým pre ich synov je náboženstvo a celkovo vzťah s Bohom niečo zženštilé, čo ich nijako neláka. A je to prirodzené. Mladému dospievajúcemu chlapcovi zväčša nie je blízke prežívanie viery jeho mamy, či nebodaj starej mamy. Jeho pohľad je zameraný na iné vzory, ktoré mu dopomôžu stať sa takým mužom, akým túži byť. Inak kráča s Bohom muž a inak žena. Inak vzťah s Bohom prežíva žena a inak muž. Otcovia, vychovávajme svoje deti príkladom v autentickej viere, ktorá vie byť neraz veľkým dobrodružstvom a zapálením sa pre Boha či spoločné ľudské dobro, ku ktorému je potrebná hŕba odvahy a prekonávanie samých seba.

Viera otcov má priamy dopad na životy ich detí. Písmo zachytáva, že keď Ježiš vykonával svoju službu pre deti (liečil, oslobodzoval, kriesil z mŕtvych), bol tam prítomný aj rodič, ktorého povzbudzoval k viere. Dvakrát osobitne naliehal na vieru otca. Prvý raz, keď išlo o otca, ktorý prišiel za ním so synom posadnutým nečistým duchom: „Ježiš mu odpovedal: ‚Ak môžeš?! Pre toho, kto verí, je všetko možné. Chlapcov otec hneď zvolal: ‚Verím, pomôž mojej neviere!‘“ (Mk 9,23-24 SEB). Druhý raz pri vzkriesení dievčaťa, ktorej otec sa volal Jairos a bol predstaveným synagógy: Kým ešte hovoril, prišiel ktosi z domu predstaveného synagógy a povedal: ‚Tvoja dcéra umrela; už neunúvaj učiteľa.‘ Ale keď to Ježiš počul, povedal mu: ‚Neboj sa, len ver a bude zachránená!‘“  (Lk 8, 49-50 SSV). Teda pre pomoc deťom, Ježiš povzbudzoval otcov týchto detí k viere, akoby ju k daným zázrakom priam potreboval pre uvoľnenie Božej moci do ich životov. Toto je veľká úloha zverená otcom.

Sú to práve otcovia, ktorí by mali svojou autoritou a vierou umožniť, aby do života ich detí prichádzala hojnosť Božej milosti (rôznorodého Božieho dobra pre šťastný a dobrý život). Otcovia môžu, na základe im danej autority pochádzajúcej od Boha, vymodliť pre svoje deti veľké veci. Je potrebné si uvedomiť, že Božia autorita je zostupná: „Chcem však, aby ste vedeli, že hlavou každého muža je Kristus, hlavou ženy je muž a hlavou Krista Boh.“ (1Kor 11,3). Teda Božia dobrota a moc má do životov našich detí presne vymedzenú cestu, a to od Boha Otca skrz Ježiša, cez rodičov k deťom.

Otcovstvo je veľký dar. Každý otec vo svojom vnútri vie, že hoci by dosiahol úspech v akejkoľvek oblasti svojho života, či už v práci, športe, vzdelaní, spoločenskom postavení a pod., a zlyhal by vo svojej úlohe otca, všetky tie úspechy by boli preňho len pripomienkou, že sú cenou, ktorú za jeho úspech zaplatili jeho deti.

Teraz najčítanejšie

Karol Vojtko

Otec, manžel a muž, milujúci svoju rodinu a krajinu, ktorý chce byť najlepším vyjadrením toho, kým má byť, trochu lepším dnes, ako bol včera, vedomý si toho skadiaľ kam ide a posilňovaný slovom "...lebo, Ty si so mnou.".