Denník N

Čakacie doby u lekárov nie sú dôsledkom ich zlého manažmentu, ale chorého systému

Na portáli sme.sk sa nedávno sťažoval syn pacienta na systém objednávania v urologickej ambulancii v Trstenej. Príspevok vyvolal búrlivú diskusiu nielen pod článkom, ale aj na sociálnych sieťach. Reakcia lekára, ktorý v Hornooravskej nemocnici v Trstenej prevádzkuje svoju súkromnú urologickú ambulanciu, nenechala na seba dlho čakať.

Sťažnosť syn pacienta poslal na vedomie Úradu vlády SR, Kancelárii prezidenta SR, Ministerstvu zdravotníctva SR, VÚC Žilina a Hornooravskej nemocnici v Trstenej, ktorá zatiaľ ako jediná oficiálne na ňu reagovala a jej stanovisko je pod sťažnosťou pisateľa. Sťažovateľ ju však neposlal na vedomie aj zdravotnej poisťovni, v ktorej je jeho otec poistený. Jedine ona je príjemcom peňazí za zdravotné poistenie pacienta a spoluzodpovedná za manažment pacienta, takže k prípadu by iste mala čo povedať.

Problémom, ktorý najviac trápil sťažovateľa, bol objednávkový systém ambulancie a nekorektné správanie sa sestry. Lekár, prevádzkujúci ambulanciu vo svojom stanovisku vysvetľuje skutočnosti, ktoré boli predmetom sťažnosti. Toľko stručná charakteristika konfliktu, ktorý nevyvolala len organizácia práce na uvedenej ambulancii, ale predovšetkým chorý systém ambulantnej praxe a celého slovenského zdravotníctva.

Sťažnosť i reakcie na ňu v plnej nahote odhalili systémové chyby v organizácii slovenského zdravotníctva. Zdravotníci sú v tejto tragikomédii iba štatistami. Hlavnými problémami sú:

Nedostatok a prebytok niektorých odborníkov v danom regióne
V rozhodovaní o tom, kto, kedy, kde a v akej odbornosti si na Slovensku otvorí zdravotnícke zariadenie, je absolútny chaos. Často nezáleží na tom, či je v okrese málo alebo veľa urológov, ale na tom, či dotyčný záujemca má dostatočné známosti a či ovláda politickú rektoskopiu. V takom prípade je úplne jedno, či o sto metrov ďalej funguje ambulancia v tej istej odbornosti, lekáreň alebo rehabilitačné (teda „masážne“) pracovisko. Ak sa teta Anka rozhodne mať súkromné MR dvesto metrov od nemocnice, kde ho tiež majú, tak ho mať bude. A dostane oveľa lepšie limity, ako nemocnica. Prečo? No, lebo medveď. Ak je v danom regióne nedostatok odborníkov, napr. urológov, nerieši to nikto. VÚC sa vyhovára na MZ, obec alebo mesto na VÚC a tak dokola. Iste, treba uznať, že sú aj nelukratívne lokality v rámci SR, kde sa lekári nehrnú, ale za ich rozmiestnenie v kraji je predsa zodpovedný VÚC. Ten však záujemcovi o zdravotnícke zariadenie, ktorý má vlastnosti uvedené vyššie, bez mihnutia oka povolí otvorenie zdravotníckeho zariadenia tam, kde si to sám vyberie, namiesto toho, aby mu povedal, dobre, ale urológ nám nechýba v Martine, ale v Trstenej. Lenže dotyčný si tam ambulanciu otvoriť nechce, tak hľadá spôsob, ako sa do toho Martina dostať a ak urobí to, čo je „potrebné“ na získanie povolenia v Martine, povolenie na počudovanie ostatných kolegov, ktorých je v Martine nadbytok, aj dostane. Tento príklad je fiktívny a nemusí kopírovať realitu v uvedenom regióne, ale sú okresy, kde to takto funguje. Avšak existujú aj veľké mestá, kde sa na endokrinológa, reumatológa alebo alergológa čaká niekoľko mesiacov. Nie sú to nelukratívne lokality, ale nerieši to nikto.

Nedostatočná kontrola poskytovateľov zo strany poisťovní
Podľa momentálne platného bodovníka, sú v ňom tri časovo a finančne odstupňované výkony, ktoré lekár – špecialista môže účtovať poisťovni. Stručne a zjednodušene, aby to pochopili aj laici. Výkon č. 60 zahŕňa komplexné fyzikálne vyšetrenie pacienta a má trvať minimálne 30 minút. Výkon č. 62 v trvaní aspoň 20 minút, zahŕňa vyšetrenie dvoch orgánových systémov a výkon č. 63 vyšetrenie jedného systému (orgánu) a má trvať minimálne 15 minút. Na ilustráciu, že nie je možné, aby jeden lekár v osemhodinovej pracovnej dobe, za predpokladu dodržania vyššie uvedeného času trvania jedného výkonu, vyšetril 50 pacientov (ako na uvedenej urologickej ambulancii), stačí malá násobilka. Ak rátame len 15 minút na jedného pacienta, spolu je to pri 50 pacientoch 750 minút, čo je 12,5 hodiny pracovného času, bez prestávky. Momentálne platná legislatíva neprikazuje vzájomné informovanie sa poisťovní o denných počtoch vyšetrených pacientov u jedného poskytovateľa v prípade revíznej kontroly. Poisťovne takéto spoločné kontroly u poskytovateľov ani nevykonávajú. Keby to robili, zistili by, že 50 pacientov denne sa dá vyšetriť len na úkor času a kvality poskytovaných služieb. Možno by sa im potom otvorili oči a zistili by, že v okrese skutočne potrebujú o pár urológov viac.

Objednávanie pacientov
Kým bude na jednej ambulancii denne potrebné vyšetriť 50 pacientov, žiadny objednávkový systém nebude ideálny, pretože pracovná doba by musela byť 12,5 hodiny denne. Mnohí sa v diskusii k predmetnému článku pýtali, prečo neobjednávajú pacientov telefonicky alebo cez internet. Nuž, je to síce zvláštny prístup, ale pri takomto počte pacientov úplne pochopiteľný. Jeden lekár a jedna sestra nie je schopná venovať hodinu – dve z pracovného času len telefonovaniu s pacientom alebo obsluhe internetu. Na to by bolo treba prijať ďalšieho zamestnanca, na ktorého spravidla malé slovenské ambulancie nemajú peniaze. Môžu si to dovoliť zdravotnícke zariadenia finančných skupín, ale nie lekár – jednotlivec.

Naháňanie sa za bodmi na úkor kvality
Kým všeobecní lekári majú tzv. kapitačné platby, ktoré im zabezpečujú základný príjem na ambulanciu bez ohľadu na to, či k nim pacient v priebehu mesiaca príde alebo nie, lekári- špecialisti si na všetko musia zarobiť sami. Aj na chorobu a dovolenku. Ak špecialistovi ochorie sestra, ambulancia môže fungovať maximálne niekoľko dní, aj to len v obmedzenom režime, pretože zohnať na zastupovanie sestru – špecialistku je často priam nemožné. Ak sa pokazí prístroj, oprava môže stáť niekoľko tisíc eur, ktoré by lekár mal mať našetrené. Ak nemá, musí si na opravu vziať úver a ten splácať. Cenu bodu poisťovne zvyšujú len pomaly a tá ani zďaleka neodráža trhové ceny výkonov, potrebné na pokrytie nákladov na vyšetrenie.

Poriadok musí byť. Ak nie skutočný, tak aspoň naoko
A potom príde zákon, ktorý namiesto toho, aby urobil v poplatkoch v zdravotníctve poriadok, narobí v ňom ešte väčší chaos. Bohatým finančným skupinám vôbec neublíži, ale malých poskytovateľov udupe ešte viac, lebo nie všetci si môžu dovoliť na vyberanie poplatkov založiť novú s.r.o. Chorá slovenská legislatíva namiesto toho, aby postihla veľkých a bohatých, zahrdúsi malých. Presne tých, ktorí majú vyšetriť 50 pacientov denne. Ak chcú pri takých cenách výkonov prežiť, nič iné im totiž nezostáva. A pacient toto všetko trpí, namiesto toho, aby sa vzoprel a pochopil, že jedine zdravotná poisťovňa je tá, ktorá dostáva jeho peniaze a kde by sa mal sťažovať na dlhé čakacie doby a jedine ona je schopná tento stav zmeniť. Namiesto toho sa sťažuje kade – tade, vypisuje do novín, volá do televízie. Ako povedal slovenský politický klasik – Na Slovensku je to tak.

Nie sú peniaze, nie sú ľudia
Toto sú bežné výhovorky kompetentných. Ako vidno z medializovaných škandálov slovenského zdravotníctva (a to bol iba vrchol ľadovca, pretože o mnohých sa doteraz nevie), peňazí by možno bolo dosť. A ľudia, ak by ich riadne zaplatili, by sa tiež našli, keby tretina peňazí, ktoré by mali ísť pre pacientov a tých, čo ich liečia, nekončila v rukách zdravotníckej mafie a štátnej oligarchie. Dokedy ešte, to závisí od každého z nás.
Je najvyšší čas na zmenu.

Súvisiace články:
Úbohé, pacienti chodia na vyšetrenie o štvrtej ráno. Prečo?
Reakcia lekára na článok

Teraz najčítanejšie