Blog242 zobrazení

Pozrieme sa ako Izrael postupuje na Gazu

Tak nejak to včera ráno na Správy 24: (okruh RTVS) zahlásila naša nádejná moderátorka verejnoprávnej televízie. Nepamätám si to presne, ale viem, že nejak mi táto veta s určitým pocitom poznačila včerajší deň. Taký ten lajt motív, ktorý ma akosi nútil k tomu vracať, premýšľať. Ako to teda bolo myslené? Naozaj tak nejako tendenčne? Tak akosi, že sme fanúšikovia? Alebo sa máme stotožniť zase s nejakou armádou nie našej krajiny tak, že to je armáda našej krajiny? Najskôr sme boli na strane procovidových opatrení – priti antirúškarom, potom na strane dobrých a svetlých, proti silám zla a tmy,..a keď mediálne vyšumelo všetko to hlásenie v podobe informácií o tých hrôzach, brutalite a nekonečnom chrlení rakiet do vzdušného priestoru, zas tu máme akoby sterilnú informáciu o postupoch bojov, akoby sme sledovali v nejakom laboratóriu nejaký pohyb, akoby sme zaznamenávali určité fázy postupu a tvárili sa vedecky, odborne…a potom obrázok Veroniky Iršovej, moderátorky správ, vymení v tv obrázok rozbitých budov, hystérie ľudí v tom utrpení. Vidíme nosidlá s deťmi, ktoré prevážajú humanitní pracovníci na ošetrovňu. Vidíme tváre plné utrpenia a pohľad na nešťastné matky… a teda, je to záznam šialenstva? Alebo je šialenstvo to, ako to nám, občanom štátu, ktorý sa hlási k ľudským právam, k zákonitosti, k hodnotám, na ktorých stojí Európa, udáva zodpovedný redaktor, žurnalista?

Nejak to celé prestrihnem tým, čo sa mi podarilo zachytiť v poznámkach k prednáške J.Patočku k dielu filozofa Platóna: Na strane 139 sa píše, že to, čo Sokrates považuje za vedenie, kde definuje to, kedy VIEME: „Když známe to, co véc činí dokonalejší, co ji dokonáva, činí ji samou v plném smyslu, a když jí dovedeme toto dokonávajíci, doplňujíci její bytí dát.“

Teda otázka by mohla znieť tak, či mi ide o to, dať dve snahy o popis toho čo sa deje, do určitého kontrastu.  Možno si tak uvedomíme stav, v akom sa nachádza naše vedomie, naše kolektívne nastavenie, schopnosť a podmienky vnímania skutočnosti, života, toho, čo je.

Teda, naozaj nie je problém to, že celé ukazovanie toho, čo je, je akosi sploštené na to, čo nám ukážu média? Naozaj potom nie je dôležitý pre človeka, ktorý sa formuje v modernom štáte, s hodnotami, na ktorých stojí Európa, učiteľ, ktorý možno jediný je schopný vytvoriť si vzťah – ľudský – k človeku, k žiakovi? Alebo prípadne nejaký kňaz v „alternatívnom“ priestore, kde vzniká iný druh spoločenstva, ktorý cez opak toho, čo je fenoménom v médiach, čo je akosi ich snahou (ruch, vzruchy, šoky, emócie…senzorika, prvá signálna sústava,  …pôsobenie na city ..až po dosiahnutí stavu tuposti, paralýzy, či postraumatického šoku, davovej sugescie…akoby nejakej modernej mágie…okultizmu…).

Teda ten odstavec vyššie možno trochu emotívne podfarbený, ale išlo o to, dať si otázku, či naozaj ilúzia informovania, kde pre nedostatočne vzdelaného občana, reálne stačí „politik“, ktorého prináša v hlavnom vysielacom čase pre všetkých, masovo, hoc verejnoprávna tv a rozhlas, politik, ktorý je na tej istej úrovni, čo sa týka vzdelania a teda mu stačí k tomu, aby presvedčil, aby vzbudil dojem o niečom, čo chce dosiahnuť,  to, že netreba sa snažiť ani o serióznosť, ani o výsledok, ktorý volič, občan, v tej zastupiteľskej demokracií, ako forme moci v štáte, ktorá sa vykonáva, za  účelom dosiahnutia dobra v obci, nepotrebuje šíriť pravdu, stačí dosiahnuť to, aby súhlasili mnohí, aby poslúchali, verili…iracionálne nad racionálnym, aby v modernej dobe, masovo zvíťazilo.

Potom prináša na obrazovku tvorca verejného obsahu všetky tie Veroniky, Natálie, Kristíny, Zuzky…stoja, čítajú z čítačky, ako obrázok z alabastru a divák sleduje spoty, prestrihy, reportáže,…kusy tiel, utrpenie, deti, matky, žiadne detstvo, žiadna rodina s budúcnosťou, nič, s čím sa možno vnútorne stotožniť a tak v uskutočňovaní tuposti, ktorá je asi cieľ toho, že si raz zvolíme hoc úplného magora v dobrom obleku, ktorého nám odporúča tucet politológov, sociológov, odborníkov z nejakých inštitútov pre výskum kto vie čoho…

Potom nám dajú informáciu o tom, že počet pacientov s problémom v psychiatrickej oblasti medziročne stúpol o desať percent. A áno, tejto správe verím, veď kto by v tomto šialenstve ostal normálni?

Žurnalisti, ktorých necháva chladných utrpenie ľudí, napriek deklarácií, že nám ide o dodržiavanie ľudských práv, žurnalisti, ktorí sú ochotní sa verejne spýtať politika, ktorý má mandát v riadne ukončených voľbách na to, aby mal moc na dosiahnutie toho, čím ho ľudia poverili, že či kriminálne správanie, porušovanie zákonov, očividných, reálnych porušení práv obvinených v trestných procesoch, ktoré konštatoval dokonca i viackrát i Ústavný súd SR, nie je v poriadku, ak ide o to, čo chce niekto, komu oni veria, dosiahnuť? A iné…

Teda, ako väčšina ľudí, ktorí žijú na celom svete, som za mier a spoluprácu. Som za to, aby sa podporoval obchod, ponuka tovaru a služieb, ktoré uľahčia život, ktoré skvalitnia život na zemi. Myslím si, že ponuka médií nie je to, čo je niečo z toho, čo ľudia reálne potrebujú. Je dobre pomenovať tento stav.

A som za to, aby reálnu váhu v spoločnosti mal naozaj ten učiteľ. Ten nech je faktor toho, že budeme mať verejnosť schopnú vidieť kvalitu v podobe politika, ktorý sa uchádza o ich dôveru. Ktorý sa javí ako schopný viesť národ, spoločnosť k dobru v obci. Ktorý – ako filozof – vie rozlíšiť podstatné od toho, čo je na povrchu, ktorý dá viac dokonaného stavu do života obrazu, myšlienky v našej mysli, informácie, ktorá žije svojim životom, ozajstným…, ako jediná, reálna, v tom, čo sa javí ako klam, ako ilúzia, to, čo sa ukazuje ako skutočné, čo sa nám ukazuje ako život, čo umožňuje komunikovať s inými ľuďmi práve preto, že ich to robí ľuďmi, zodpovednými a schopnými prežiť, rozlišovať a hľadať zmysel života (nie zmysel ničenia života a hľadania doktora, ktorý predpíše nejaké látky na utlmenie prežitých tráum zo sledovania šialenstva vojen, nenávisti národov a neriešených dlhodobých foriem utrpenia…)-

Peace of Mind!

I pre všetky Veroniky, Zuzany, Natálie, Sandry, Noriky, Kláriky…., ktoré sa tak rady vidia vo všetkých tých serióznych kostýmoch a v mašliach s brošňami v svetlách tv reflektorov, Nech vnímajú i ten svoj tieň, ktorý je v takom prípade, o ktorý sa snažia, naozaj ostrý a intenzívny….aby v tichu, ktoré si raz doprajú, v hlbine vlastnej duše, v srdci, …v intelekte, v jeho svetle, ktoré sa snáď rozsvieti intenzívne, vnímali zodpovednosť, ktorú majú za národ, ktorého sú súčasťou…ktorý možno nechtiac svojim pôsobením ničia…

A áno, som za to, aby sa našlo také riešenie pre všetkých, ktorí nezmyselne trpia, ktoré dá podmienky na dosahovanie šťastia jednotlivcov. Dosť bolo násilia, ľahostajnosti a ticha tých, ktorí sa tvária, ako nositelia hodnôt Európy…áno, píšem v citovom poryve…máme právo na informácie a média, ktoré prinášajú vyvážené spravodajstvo, informovanie, je to jedno z práv z charty EÚ,  tak ako je definovaná..a mala by sa uskutočňovať…

teda obrázok je ilustračný, z RTVS, zdroj..a samozrejme všetko dobré želám pani moderátorke, je to len ilustračný príklad toho, čoho je súčasť, to som sa snažil poňať v texte, nič osobné, …ona len číta…ako článok v celej tej reťazi…na nás zatiaľ v Bratislave, na území veľkom ako tá Gaza nepadajú vystrelené rakety, nerobia nám krátery na detských ihriskách, nemenia nám pohľad z obývačky na dom, ktorý stojí oproti na nejakom sídlisku, či ktorý ostal v pamäti potom, ako zmizol zmenený na trosky..medzi ktorými pobehujú naši spoluobčania..áno, kde je napísané, že i o nás niekde niektorá iná pekne oblečená a česaná, ako o postavičkách v nejakom laboratóriu, nebude hlásať mašinéria spravodajstva..že i my nebude niekedy prostriedkom na šírenie tuposti v radách tých, ktorí ešte žijú na planéte Zem…

A ešte dodatočne dám ukážku toho, ako by malo vyzerať, podľa mňa informovanie o spore, ktorý sa odohráva roky v oblasti Gaza. Je to jedna z poslednych odpovedí na otázky divákov daného respondenta. Mimochodom, za pozornosť stojí podľa mňa celý rozhovor. To, čo pán tvrdí, to sa týka asi celej našej časti Európy:

Mário BošanskýMário Bošanský

Blogy