Denník N

Svedectvo spirituálneho zneužívania, náprava musí začať od otcov

V posledných dňoch som si mal možnosť vypočuť jedno svedectvo bývalej rehoľnej sestry o spirituálnom zneužívaní v komunite. Kto má záujem, je dostupné TU. Tiež som si naštudoval nejaké psychologické veci o páchateľoch zneužívania a ich obetiach. Mnohým týmto veciam sa venujú už aj ľudia z Cirkvi a snažia sa šíriť svedectvá obetí, psychologické pohnútky páchateľov a aj osvetu za účelom prevencie. Hovoria o hraniciach, o tom ako vyzerá manipulácia v praxi, a aké typy ľudí bývajú zväčša páchatelia, a aké obete. V podstate obdobne ako v ríši zvierat, keď si lovec vytipuje najslabšiu korisť.

Som katolík, ktorý túži, aby sa naša Rímskokatolícka cirkev obnovila, aby v nej padla akákoľvek manipulácia, zneužívanie moci, zákonníctvo, zametanie problémov pod koberec a iné ľudské neduhy, ktoré sa do nej stáročiami dostali a vybudovali si svoje pevnosti zla. Túžim, aby sa dala nanovo pod vedenie Ducha Svätého, a aby sa v nej láska k Bohu a blížnemu viac prejavovala múdrym skutkom, ako silným slovom. Myslím si, že procesy obnovy sú už naštartované a prebiehajú, avšak zlo, na nijakom mieste, kde zapustilo korene a vybudovalo si pevnosti, sa ľahko nevzdáva. V niektorých veciach v rámci Cirkvi zmena, obnovenie sa, zdá sa, že nastane až generačnou výmenou. Ježišovým obrazom nové víno staré mechy neznesú.

Nevnímajme však Cirkev ako len nejakú inštitúciu. To, že je inštitúciou, je len vedľajší a nevyhnutný produkt života spoločenstva ľudí kráčajúcich za Ježišom. Úlohou Cirkvi je poznať Ježiša, nasledovať Ježiša, milovať Ježiša, dať sa ním zachrániť a skrz neho prijať Božieho Ducha, potom sa nechať Duchom Svätým viesť a skrz neho žiť Božie synovstvo, čo predstavuje plnosť dobier (milostí) a tieto skutočnosti ponúkať všetkým. V Cirkvi sú milióny dobrých ľudí. Cirkev robí milióny dobrý vecí vo vzťahu k Bohu, ľuďom i nášmu svetu. Je dobré, že existuje Cirkev? Podľa mňa jednoznačne áno, jej dobrá sám denne zakúšam na vlastnom živote. Má Cirkev chyby? Áno, má. Konštatovanie však nestačí, ale obdobne ako v manželstve, tak aj v Cirkvi, problémy treba vyniesť na svetlo sveta a riešiť.

Ako Cirkev nasledujeme skutočného Ježiša, alebo niekedy nasledujeme len naše ľudské predstavy o ňom, či dokonca nejakú modlu nepravého Ježiša? Skutočný Ježiš hovorí, že prišiel, aby sme mali život, a aby sme ho mali hojnejšie. Tiež hovorí, aby sme žili v pravde, že iba ona nás vyslobodí. Áno, skutočný Ježiš chce, aby sme mu odovzdali životy, ale nie preto, aby sme bezdôvodne trpeli (jeho jarmo je príjemné a bremeno ľahké), ale preto, aby sme práve naopak naše životy prežívali plnšie, či už v manželstve, či zasvätenom živote, či inak. Kde v Písme sa uvádza, že by sa Ježiš k učeníkom správal zle, manipuloval ich, či dával im nejaké extra povinnosti? Nikde. Naopak viedol ich a staral sa o nich, aby osobnostne dorástli do väčšej plnosti života a túto skúsenosť vedeli odovzdávať aj druhým (ohlasovanie evanjelia). Čítajme Písmo (Bibliu) a poznajme skutočného Ježiša, jeho vnútornú slobodu, odvahu, lásku, súcit, to, že nenávidel pretvárku, náboženskú skostnatenosť, a že miloval ľudí, zvlášť tých na okraji spoločnosti. Čítajme Písmo a poznajme to, že Boh je dobrý, čítajme a poznajme Božiu vôľu a v múdrosti ju aplikujme do našich životov.

Myslím si, že za problémy v Cirkvi v značnej miere môžu otcovia, ktorí pre rôzne dôvody svoje deti nevychovávali v pravde, úprimnosti, slobode, odvahe, múdrosti, zodpovednosti, ako i v zdravom kritickom myslení. Obdobne svoje deti náležite neochraňovali. Namiesto toho sa venovali skôr iným veciam, najmä práci a tieto úlohy prenechali  matkám, či iným ľuďom, od učiteľov, cez kňazov, trénerov až po staré mamy. Otcovia sú však popri mamách pre tieto úlohy vybavení najlepšie, veď sú to práve oni, čo si želajú pre ich deti to najlepšie a majú prirodzenú autoritu. Ak otec má záujem o svoje dieťa, počúva ho (načúva mu) a je dostatočne často po boku svojho dieťaťa, každý potenciálny páchateľ zneužívania vie, že by mohol mať do činenia s otcom daného dieťaťa a mohlo by to preňho dopadnúť veľmi zle.  Určite je tiež dôležitá vzájomná komunikácia rodičov o dieťati, ako veci v živote dieťaťa vidia zo svojho uhla pohľadu. Rady moje manželky pri výchove detí, sú pre mňa na nezaplatenie, aj keď ich niekedy pre moje ego ťažko prijímam.

Prečo kladiem dôraz na otcov aj pri problémoch v Cirkvi? Preto, lebo mamy sú zväčša na tom celkom dobre. Nie všetky, ale mnohé to ťahajú pri výchove aj za otcov. Osobne vidím resty pri výchove detí skôr zo strany otcov. Ako ľudia sme slabí, ale preto sa navzájom potrebujeme, aby sme vzájomne o seba dbali a vzájomne sa budovali a povzbudzovali, aby sme boli najlepšími, akými len môžeme byť. Práve na toto je tu Cirkev. Bez chopenia sa otcov, skrz ich autoritu, svojich úloh v živote, či malých, a či veľkých detí, to nepôjde.

Moje deti sú ešte malé. Raz však vyrastú a budú sa sami rozhodovať, či chcú ostať v Cirkvi, alebo s ňou nechcú mať nič spoločné. Ja som sa rozhodol za Cirkev, a  ako otec sa však budem snažiť a bojovať za to, aby Cirkev žila jedno veľké obnovenie sa v pravde, láske a slobode, pod vedením Ducha Svätého. Chcem, aby sa raz moje deti mohli rozhodnúť pre takú Cirkev, ktorá ich bude vnútorne priťahovať, budú vidieť jej podstatu, úlohy, zmysel i pozitívny dopad na ich životy a celý svet. Cirkev, ktorá miluje pravdu a vynáša veci na svetlo, aby sa mohli uzdraviť. A práve toto je úlohou našej generácie v živote Cirkvi.

Teraz najčítanejšie

Karol Vojtko

Otec, manžel a muž, milujúci svoju rodinu a krajinu, ktorý chce byť najlepším vyjadrením toho, kým má byť, trochu lepším dnes, ako bol včera, vedomý si toho skadiaľ kam ide a posilňovaný slovom "...lebo, Ty si so mnou.".