Denník N

Otázka korupcie a transparentnosti vo volebných programoch, I. časť

Dnes sa v krátkosti pozrieme na niektoré spoločné a frekventované body týkajúce sa oblasti korupcie a transparentnosti v aktuálnych volebných programoch najznámejších strán, ktoré sa uchádzajú aj o váš hlas. Čo doVOLÍTE 5.3.2016 vy?

              Rwanda, Seychely, Namíbia, Kostarika…To sú všetko krajiny, kde majú nižšiu mieru korupcie ako  máme my na Slovensku[1]. Príkladom toho sú samotné  štatistiky Transparency International, ktoré hovoria jasne: 32% Slovákov považuje za najväčší problém v krajine korupciu a úplatkárstvo.[2] Chcú tento stav politické strany zmeniť?

Na papieri určite áno.

VEREJNÁ A ŠTÁTNA SPRÁVA

                Strany KDH, SaS, Sieť, Most- Híd i OĽaNO – NOVA si stanovili spoločný cieľ: obsadzovanie verejných postov len na základe profesijných schopností kandidátov. SaS by k tomu rada prispela aj povinnou prezentáciou úspešného kandidáta v príslušnom parlamentnom výbore, ale ďalej neuvádza, či by mohol tento výbor jeho následné vymenovanie zastaviť.  Strana Sieť navrhuje zákon, ktorý by jasne oddeľoval politickú a úradnícku úroveň príslušníkov štátnej sféry, ale ďalej nešpecifikuje, na základe akých predpokladov bude ich zákon  úspešný aj v praxi. Most- Híd verí, že by k odpolitizácii štátnej sféry prispeli transparentné kritéria výberu kvalifikovaných pracovníkov. Navyše navrhujú zriadenie úradu pre petície a sťažnosti, v rámci ktorého sa môžu občania vyjadriť ku kvalite verejných služieb. Otázkou však zostáva, či sa ich pripomienkami naozaj niekto bude zaoberať. KDH  sa bližšie k tejto téme  nevyjadruje a predstavuje skôr komplexný rad riešení, akými  by chcel znížiť mieru byrokracie, zatiaľ, čo Most-Híd a SAS predkladajú návrhy na zverejňovanie ešte väčšieho množstva dokumentov orgánov štátnej a verejnej správy. Týka sa to všetkých analýz, na základe ktorých tieto inštitúcie vydávajú rozhodnutia.  Strana SMER-SD si stanovila kritérium efektívnosti, ale môžeme len dumať, čo si pod tým reálne predstavujú. Slovenská národná strana(SNS)  k otázke štátnej sféry neposkytla vo svojom volebnom programe žiadne stanovisko.

HMOTNÁ ZODPOVEDNOSŤ VEREJNÝCH FUNKCIONÁROV

                Tejto problematike sa vo svojich programoch venuje primárne strana SIEŤ, OĽaNO – NOVA, SaS, Most- Híd a čiastočne aj KDH a SNS, ktoré navrhujú prísnejší zákon o zverejnení pôvodu majetku príslušníkov parlamentu a vlády. Rovnaký názor zdieľa s posledne menovanými politickými stranami aj hnutie OĽaNO – NOVA, ale ako aj pri ostatných bodoch z ich verejného vyhlásenia ďalej svoj návrh nerozvíja. Pod hmotnou zodpovednosťou si jednotlivé strany predstavujú fakt, že verejní funkcionári by z dôvodu pochybenia, vlastného obohatenia na financiách a majetku krajiny či nevýhodného obchodu pre štát, niesli plnú zodpovednosť za svoje skutky.  Sieť  apeluje  na vymáhanie zodpovednosti sudcov a prokurátorov vrátane hmotnej zodpovednosti. KDH by k tomu pridalo aj zvýšenie trestnoprávnej zodpovednosti verejných funkcionárov, čiže veľmi prísne opatrenie, ktorého vymožiteľnosť sa v súčasnosti javí ako utópia.  SMER sa konkrétne danej téme vo svojom programe nezmienil.

 

VEREJNÉ OBSTARÁVANIA

Spoločný zámer všetkých politických strán okrem SMERU: odstrihnutie schránkových firiem od verejných zdrojov. SNS dokonca navrhuje „.zavedenie centrálneho registru užívateľov konečných výhod a osôb oprávnených konať za tieto subjekty.“ Avšak okrem OĽaNO – NOVA, Most- Híd a Sieť, ktorá sa len vágne vyjadrila za jednoduchšie verejné nákupy,  nezostávajú politické strany  len pri schránkových firmách.  Strana SaS by rada stransparentnila verejnú databázu obstarávaní a zverejnila analýzy predpokladanej návratnosti pred každou investíciou realizovanou z verejných zdrojov so sumou nad 10 miliónov €. SNS by chcela presadiť, aby mali rovnakú  váhu pri výberových kritériách okrem ceny, aj garancie, kvalita a čas v dodávateľsko-odberateľskom vzťahu.  KDH chce pre zmenu bojovať za „transparentné verejné obstarávanie, ktoré nediskriminuje malých a stredných podnikateľov.“

Nezávislosť polície, súdov a prokuratúry

Túto tému majú najvýraznejšie zahrnutú vo svojich programoch OĽaNO – NOVA, SaS a Most-Híd. Zatiaľ, čo prvá zmieňovaná strana  už bližšie neurčuje plánované opatrenia, SaS navrhuje „vyňatie policajnej inšpekciu spod politického riadenia Ministerstva vnútra SR a právomoci policajného prezidenta, aby sa z nej stal samostatný kontrolný úrad.“ Bugárovci na druhej strane predstavujú návrh, podľa ktorého by vznikla nezávislá inšpekcia na kontrolu polície a ďalších ozbrojených zborov (ZVJS).“ Smer sa k nezávislosti súdov sa vyjadril len tým, že by zachoval ich kontrolnú funkciu voči exekutíve, čo predpokladáme,  že je samozrejmosťou v každom demokratickom štáte. KDH sa priamo nezaoberá nezávislosťou daných inštitúcií, ale má iniciatívu zriadiť  špecializované útvary polície pri odhaľovaní a dôslednom vyšetrovaní korupcie. Otáznikom zostáva, či by naozaj toto opatrenie prinieslo úspech, vzhľadom na výsledky práce už teraz špeciálnych tímov vyšetrovateľov kauzy Gorila, CTéčko apod. SNS sa vo svojich vyhláseniach nezávislosti polície a súdov nezaoberá.

Ochrana oznamovateľov korupcie

Len Most-Híd a SaS predstavili vo svojich programoch kroky, ktoré by mohli dopomôcť občanom nahlásiť korupčné správanie. Sulíkovci by zaviedli internetový systém pre anonymné nahlasovanie prípadov korupcie, avšak ďalej sa nezaoberajú zisťovaním pravdivosti jednotlivých oznámení zo strany polície. Most- Híd zase navrhuje prijatie zákonu na ochranu oznamovateľov korupcie.  Faktom však zostáva, že až 63% občanov Slovenska by nenahlásili prípad úplatkárstva.

Za iniciatívu „Čo doVOLÍŠ?“
Matúš Ďuraňa

[1] https://www.transparency.org/cpi2015#results-table

[2] http://www.transparency.sk/wp-content/uploads/2015/05/FOCUS-Percepcia-korupcie-na-Slovensku-feb.2015.pdf

Teraz najčítanejšie

Čo doVOLÍŠ?

Čo doVOLÍŠ?!“ je nezávislá študentská iniciatíva, ktorá má za cieľ posunúť slovenskú politiku smerom k rozumným argumentom, racionálnej diskusii a aktívnemu občianstvu.