2 % dane nie sú o peniazoch
2 % dane nie sú o peniazoch, ale o osobnej slobode a zodpovednosti každého z nás. O tom, kto je človek a najmä o tom, kto som ja.
Kto je človek? Akú rolu má občan? Akú slobodu a zodpovednosť má mať jednotlivec? A čo s opustenými deťmi…?
Toto sú kľúčové témy, o ktorých sa v skutočnosti v týchto dňoch rozhoduje v diskusii napríklad aj o asignácii 2 % dane.
Moji predkovia boli autoritárskymi režimami prenasledovaní, perzekvovaní a zatvorení za svoje presvedčenie, za prejav slobodnej vôle, za zachraňovanie židovských susedov a za prosperujúce gazdovanie.
Ja som vyrastal v režime, keď som nemohol slobodne povedať v škole, čo si myslím a o čom som presvedčený. V režime, keď o mojich hodnotách aj o mojom jedle a obliekaní rozhodovali súdruhovia na Ústrednom výbore Komunistickej strany. A opusteným deťom v detských domovoch sa hovorilo, že sú to „štátne deti“…
Po novembri 1989 som sa mohol nadýchnuť a mal som dojem, že som bol pustený na slobodu zo zoologickej záhrady, kde som bol kŕmený cez mreže.
Keď prišla možnosť asignácie 2 % dane občanmi a firmami, komentoval som to, okrem iného, ako nástroj učenia sa byť občanmi, slobodne a zodpovedne sa rozhodovať, na akej téme, akej cieľovej skupine, v akom regióne mi záleží. Napísal som vtedy text o tom, že ako zakladateľ a štatutár Návratu nepoukazujem svoje 2 % Návratu, lebo by to bolo veľmi jednoduché. Akoby som si prekladal peniaze z ľavého vrecka do pravého. Že chcem každý rok absolvovať rozmýšľanie, koho občiansku verejno-prospešnú činnosť vo svojom okolí považujem za zmysluplnú a prečo. Že chcem byť súčasťou širšej občianskej komunity.
Zároveň v tom čase sme v Návrate postupne menili povedomie odbornej aj širokej verejnosti, že opustené deti nemajú byť „štátne deti“, ale že sú to naše deti, že sú to deti z môjho okolia, z mojej komunity a každý z nás máme nejakú mieru zodpovednosti a vplyvu, aby nemuseli vyrastať v ústavoch, ale aby žili v rodinách…
Zrušenie možnosti poukázania 2 % dane je ohrozenie občianskeho sektora na Slovensku. Ako štatutár Návratu viem, čo by to pre služby deťom a rodinám znamenalo, keďže asignácia 2 % tvorí významnú časť rozpočtu organizácie.
Toto je ale „len“ finančno-technická rovina.
Dôležitejšia rovina s dlhodobým a principiálnym dopadom, je strata slobody človeka. Stále si viem dobre vybaviť pocit, keď som sa cítil ako zviera v klietke kŕmené povinnou stravou.
A to má veľmi konkrétne dôsledky, napríklad aj také, že opustené deti nebudú v rodinách, ale znova sa stanú „štátnymi deťmi“ v ústavnej starostlivosti. Pretože len slobodní občania uvažujú s osobnou zodpovednosťou napríklad aj o prijatí dieťaťa do pestúnstva…
2 % dane nie sú o peniazoch, ale o osobnej slobode a zodpovednosti každého z nás. O tom, kto je človek a najmä o tom, kto som ja.
Marek Roháček, predseda Návratu
