Denník N

Zbláznili sa Poliaci? Slovákov sprievodca svetom Práva a Spravodlivosti

People take part in a event outside the Presidential Palace in Warsaw April 10, 2012. The event was held to commemorate the second anniversary of the 2010 plane crash at Smolensk airport that killed Poland's former President Lech Kaczynski (rear R), his wife Maria (rear L) and 94 others. REUTERS/Kacper Pempel (POLAND - Tags: POLITICS DISASTER ANNIVERSARY)
People take part in a event outside the Presidential Palace in Warsaw April 10, 2012. The event was held to commemorate the second anniversary of the 2010 plane crash at Smolensk airport that killed Poland’s former President Lech Kaczynski (rear R), his wife Maria (rear L) and 94 others. REUTERS/Kacper Pempel (POLAND – Tags: POLITICS DISASTER ANNIVERSARY)

Prečo je v Poľsku katolícka cirkev taká silná? Odkiaľ sa vzalo presvedčenie, že je Poľsko Kristom Európy? Ako s tým súvisí vyšetrovanie katastrofy v Smoleňsku? A čo na to Právo a Spravodlivosť?

Desiateho apríla 2010 havaroval pri pristávacom manévri na letisku v Smoleňsku poľský vládny špeciál. Zahynulo všetkých 96 ľudí na palube a Poľsko tak prišlo o takmer celú elitu. Zahynulo dvojča predsedu PiS prezident Lech Kaczyński s manželkou, bývalý prezident v exile Ryszard Kaczorowski, šéf generálneho štábu, aj guvernér Národnej banky. Zoznam je nekonečný.

Po páde komunizmu sa na Poľsku nič nepodpísalo tak výrazne, nič tak výrazne neštiepi verejnú mienku a nerozdúchava emócie. Smoleňsk – kvôli samotnej udalosti, aj jej implikáciám – je toxickou témou. Nemá riešenie, má len obrovskú emočnú batožinu.

(Zdroj: WIkipedia)
( Zdroj: Wikipedia)

Nová poľská vláda teraz oznámila ustanovenie novej komisie na vyšetrenie okolností. O samotnú katastrofu a jej vyšetrovanie ide najmenej, výsledok je vopred jasný: bol to atentát. Omnoho viac to vypovedá o myšlienkovom svete, v ktorom sa PiS, poľská vládna strana, pohybuje.

Je to svet ukotvený v mýtoch a histórii – v tom horšom z nej; viera, patriotizmus a história sa v ňom miešajú s paranojou voči okolitému svetu, ale aj vlastnému národu. Výsledkom je negatívny pohľad na svet, v jeho jadre podozrievanie všetkých a všetkého. Má síce pokrútenú, avšak nemilosrdnú historickú logiku.

Čo v Poľsku znamená cirkev a prečo

Aby sme ho pochopili, musíme sa vrátiť o niekoľko storočí späť.

Poľsko bývalo veľkým stredoeurópskym kráľovstvom, v istom období siahalo od Čierneho po Baltické more. Pri svojej expanzii sa nie úplne milosrdne správalo k Ukrajincom a je dodnes jedinou cudzou armádou, ktorá dobyla Moskvu.

Delenie Poľska (Zdroj: Wikipedia)
Delenie Poľska (Zdroj: Wikipedia)

Potom prišiel koniec 18. storočia a tri delenia oslabenej krajiny, ktorú si Rusko, Prusko a Rakúsko-Uhorsko delili tak dlho, až z nej neostalo nič. Katolícka cirkev bola v Poľsku silná vždy, ale práve tu zohrala kľúčovú úlohu: v období, keď štát prakticky neexistoval, práve ona udržiavala povedomie o náležitosti k národu, štátu a kultúre.

Nebolo to naposledy, viď komunizmus, viď Ján Pavol II., ale ak by sme spojenie Poľsko a viera chceli pochopiť, tu kdesi treba začať. Zároveň sa však Poľsko začalo ponárať do tajomnej, metafyzickej a mystickej roviny, ktorá je pre vonkajšieho pozorovateľa ťažko pochopiteľná. Skúsme.

Ako sa Poľsko stalo Kristom Európy

Poľsko nikdy nepochybovalo o svojej náležitosti k Západu a považovalo sa za onú symbolickú hrádzu, ktorá európsku kultúru bráni pred necivilizovanými ruskými a tureckými hordami. Ostatne, na porážke Turkov pri Viedni v roku 1683 mal Jan Sobieski obrovskú zásluhu.

Bolo vystavené neustálym skúškam, ktorých vysvetlenie našlo vo viere: personifikovalo do Krista Európy, ktorý statočne platí za jej hriechy. Nemilosrdný osud, s ktorým sa treba popasovať. Už teraz sme v mystickej sfére, muselo však prísť 19. storočie a jeho kultúrne a národné prebudenie, museli prísť poľskí romantici, aby poskytli nový rámec.

Adam Mickiewicz na námestí v Krakove. (Zdroj: www.comenius.chrzanow.pl)
Adam Mickiewicz na námestí v Krakove. (Zdroj: www.comenius.chrzanow.pl)

Stala sa totiž strašná vec: zatiaľ čo Poľsko odrážalo útoky a bdelo na východnej hranici, podviedli ho. Prusi a Rakúšania, ktorých chránilo, si ho rozdelili s Rusmi, proti ktorým ich chránilo. Prestalo existovať a akosi to bolo treba zdôvodniť. Prečo sa veľkému a mocnému Poľsku stalo práve toto? A prečo práve jemu?

Dalo by sa odpovedať politicky, vojensky a spoločensky. Zánik Poľska bol ostatne výsledkom vonkajších ale aj vnútorných faktorov, ale krajina si vybrala mysticko-náboženské vysvetlenie svojich romantických veľmajstrov. Polska Chrystusem narodów je nosnou témou Mickiewiczovho štátotvorného diela Dziady, aj jeho rozdelenie bolo v mene akéhosi vyššieho dobra Európy.

Presah mýtov do reality: 19. storočie bolo obdobím poľských povstaní. Bežné vlastenectvo sa dá charakterizovať zhruba vedomím, že bojujem za správnu vec a hoci proti presile, mám pri troche šťastia nádej na úspech, tu však dochádza k významnému posunu.

Povstania boli vopred odsúdené na neúspech, dominovala im myšlienka vyššieho morálneho zmyslu. Nebol dôležitý výsledok, nezáležalo na víťazstve, ani na tom, či je vôbec možné. Dôležité bolo posolstvo, vznikalo čoraz viac symbolov.

Úplne stotožnenie

Ťažko skúšané Poľsko sa v Kristovom príbehu spoznalo – aj ono, vedomé si svojej veľkosti a historického poslania (hrádza), hrdo znášalo rany (rozdelenie) a ostalo ponížené a zničené (mŕtvy Kristus). Podľa náboženskej logiky však utrpenie musí byť vyvážené vykúpením a tak aj ono jedného dňa povstane z popola a nikto už nebude pochybovať, kto mal v skutočnosti pravdu.

Fotografia zvaná "Recognizing the historic truth" (Zdroj: blogspot.com)
Fotografia zvaná „Recognizing the historic truth“ (Zdroj: blogspot.com)

Vyšší zámer, bežnému človeku nepochopiteľné dobro, za ktoré sa však oplatí ísť do bitiek, áno, aj do tých vopred prehratých. Priemerný človek ako súčasť väčšieho celku, väčšieho dobra, Poľsko ako Kristus, Kristus ako Boh, Poľsko ako vykonávateľ Božej vôle na Zemi a Božiu vôľu nespochybní nikto. Neuťahujem si, len sa snažím pomenovať kľúčové slová.

Trvalo to celé stáročia: keď v 17. storočí Európa čelila postupu Turkov, františkánsky mních Wojciech Dębołęcki prorokoval slovanskú svetovládu pod vedením Poľska, keď maršál Józef Pilsudski v roku 1920 začalo vojnu proti Sovietskému zväzu, viedlo ho aj jeho presvedčenie o historickej úlohe Poliakov civilizovať východných Slovanov.

Takto to do seba zapadá a takto do toho zapadá Smoleňsk. A Katyň.

Fakty o katastrofe v Smoleńsku

Vieme povedať toto: 10. apríla 2010 sa poľská delegácia mala zúčastniť pripomenutia 70. výročia masakru v Katyni. Vládny špeciál mal pristáť na vojenskom letisku v Smoleňsku.

Počasie bolo v ten deň krajne nepriaznivé, vládla inverzia, viditeľnosť bola nulová. Sprievodné faktory: keďže letisko bolo vojenské, chýbali presné mapy, osvetlenie bolo slabé a chybné, operátori na kontrolnej veži hovorili iba po rusky, z posádky zas po rusky hovoril iba kapitán aj to, ako usúdila vyšetrovacia komisia, iba dostatočne. 

Veža odporučila pokus o pristátie, ktorý však v prípade nevhodných podmienok mal prerušiť a pristáť na inom, vzdialenejšom letisku. Palubný záznam však minimálne pripúšťa tlak od cestujúcich, medzi ktorými bola celá poľská vojenská špička.

Úpravy na pristávacej dráhe bezprostredne po havárii (Zdroj: Wikipedia)
Úpravy na pristávacej dráhe bezprostredne po havárii (Zdroj: Wikipedia)

Výsledkom bolo, že sa kapitán, ktorý okrem pilotovania musel aj komunikovať s vežou (jediný vedel po rusky), pod tlakom a bez presnej znalosti terénu rozhodol pristáť na neznámom letisku v mimoriadne nepriaznivom počasí.

Prezidentský špeciál najprv zavadil o stromy a potom sa zrútil asi kilometer od pristávacej dráhy. Všetci na palube zahynuli.

Katyň trikrát symbolická

V Poľsku na symboloch záleží, v čase katastrof z nich žije, sú súčasťou kolektívnej psyché a väčší symbol ako Katyň existuje sotva.

Práve tu predsa Rusi popravili desaťtisíc poľských dôstojníkov a potom to popierali, čo je rovno dvojitá zrada. Aj vojnového predsedu exilovej vlády Władysława Sikorského zabila Katyň: ako prvý upozornil na to, že masaker spáchali Rusi a onedlho záhadne zahynul v troskách lietadla.

Bratia Kaczyńskí, bývalé detské filmové hviezdy (Zdroj: New York Times)
Bratia Kaczyńskí, bývalé detské filmové hviezdy (Zdroj: New York Times)

Teraz sa to všetko symbolicky spojilo:

Práve pri 70. výročí, pri príležitosti toho, čo malo byť historickým poľsko-ruským zmierením, Poľsko opäť – po koľkýkrát už – prišlo o svoju elitu. Už žiadne vyššie poslanie, žiadna spása Európy, ani slovanská renesancia pod vedením veľkého Poľska, ostali len rany, rany, rany, nemilosrdné, nevysvetliteľné, ale opakujúce sa. Vynechajme však symbolické rozmery.

Rusko sľúbilo plnú spoluprácu a hoci nejaké výhrady z poľskej strany sa predsa len našli, všetky oficiálne vyšetrovania dospeli k jednoznačnému záveru: sprievodné faktory sú spomenuté vyššie, ale hlavná vina padá na pilotov.

K dispozícii predsa boli kompletné záznamy z kabíny, komunikácia s vežou, zdokumentované boli poveternostné podmienky. Posledné minúty letu sú zaznamenané sekundu po sekunde, boli identifikované chyby, ktoré sa ešte dali napraviť, aj tie, ktoré už boli nezvratné a priamo viedli ku katastrofe.

Ak však tvoríte zhruba 30% poľskej populácie alebo ste členom PiS, žiadne dôkazy vás nepresvedčia. Vo vašom svete symbolov, v ktorom majú mnohé veci transcendentálny zmysel, to nebol obyčajný pád lietadla, ale vopred pripravený a chladnokrvne vykonaný atentát. Symbolicky bol navyše naplánovaný tak, aby nielen ublížil, ale aj ponížil. Nič totiž nie je viac ako Katyň.

Vitajte vo svete PiS

PiS svoju vlastnú vyšetrovaciu komisiu zriadil už v čase, keď bolo v opozícii a tá dospela k (neveľmi) šokujúcemu výsledku: smoleňská katastrofa bola atentátom. Teraz, keď má strana prakticky neobmedzenú moc v štáte a tak sa aj správa, ustanovuje vládnu komisiu, ktorej samotné zloženie vyvoláva otázniky – povedané jemne, málokto v nej je naozaj kvalifikovaný.

Jeden z nich, Donald Tusk (Zdroj: telegraph.co.uk)
Jeden z nich, Donald Tusk (Zdroj: telegraph.co.uk)

Výsledok sa predpokladať dá: Smoleňsk nepochybne bude atentátom, očakávať možno žalobu na Vladimíra Putina aj Donalda Tuska, ktorý z akýchsi neznámych pohnútok bol jedným z nich. Najmä to však hovorí mnohé o tom, aký je myšlienkový svet súčasnej poľskej vlády a ako zdegenerovala už i tak zvláštna myšlienka mesianizmu.

Poľsko osamelo, v očiach PiS je posledné spravodlivé.

Kedysi bolo štítom kresťanskej Európy, ale už ani tá Európa nie je kresťanská, naopak. Nadobro stratila morálny kompas, stalo sa z nej ľavicové peklo voľných mravov. Nikto už v nej neverí tak ako Poľsko, posledná bašta skutočnej viery, ktorú už aj Rím občas stráca. Niet viac čo brániť, Západ si to nezaslúži.

Geografická paranoja. Na západe Nemci a na východe Rusko, ktoré je zlom per se – lebo Katyň, Putin, komunizmus, Smoleňsk. Poľsko medzi nimi, tak ako po stáročia vo večnom strehu, lebo časy sa nezmenili a raz zase príde útok.

Nepriatelia sú všade navôkol! Nepriatelia vo viere, v hodnotách, v zbrani, ale čo je horšie, nepriatelia sú aj vnútri. Akosi zákerne a protipoľsky, lebo inak to ani nedokážu, sa infiltrovali. Práve to je zďaleko najškodlivejšie presvedčenie, ktorého je nové vyšetrovanie Smoleňska len prejavom.

Spravodlivý boj proti revolúcii

Leitmotívom PiS je totiž presvedčenie, že za posledné roky, počas ktorých v Poľsku vládla Občianska platforma, sa stalo čosi hrozné. Nebola to bežná prehra jednej strany v hodnotovom spore s druhou, ale protipoľská sabotáž riadená zvonku a vykonaná užitočnými idiotmi vnútri. Spoločnosť stratila ostražitosť a dočasne sa pomiatla, dostala sa pod zhubný vplyv liberálov, ľavičiarov, médií, skrátka všetkých, ktorí nie sú ako my.

Nedopustila sa len iného názoru, ale priam zrady, hoci ako poľahčujúca okolnosť jej slúži, že ju zmanipulovali – uverila napríklad, že smoleňský atentát bol obyčajnou nehodou. Poľsko ako občania opustilo Poľsko ako krajinu, ale tá, nesmrteľná ako vždy, nakoniec prežila, pretože je omnoho, omnoho viac ako len súčtom svojich občanov.

(Zdroj: Wikipedia)
(Zdroj: Wikipedia)

 Šéf vyšetrovacej komisie predsa povedal, že (vyšetrovanie) Poľsku, ktoré v najťažších chvíľach opustilo svojich vodcov, prinavráti česť. Týka sa to mnohých štátnych inštitúcií, mnohých médií a politických strán. Mŕtvi sú obete atentátu a teda hrdinovia a v Poľsku podľa PiS hrdinovia neumierajú nikdy, preto je heslom komisie Oni żyją naprawdę (Oni naozaj žijú).

PiS je však veľkodušný a toto dočasné babylonské zblúdenie krajine odpúšťa; v poslednej chvíli, tesne predtým, ako sa udiali naozaj nezvratné škody, uvádza všetko na pravú mieru. Toto je ich forma mesianizmu, v ktorom zachraňujú staré dobré Poľsko pred svetom okolo. Celým svetom. V tomto koncepte okrem nich neexistujú kladní hrdinovia, nepriatelia sú nielen vonku, ale aj vnútri, je ich veľa a sú silní.

Kedysi Európa, potom Poľsko, teraz už len PiS, okruh spravodlivých sa redukuje, až onedlho neostane nikto. Nie je to obyčajný boj, ale priam poslanie a neexistuje väčší symbol ako Smoleńsk. Niet lepšieho výrazu nastolenia nového (starého) poriadku. Od cirkvi, cez mesianizmus, až po novú vyšetrovaciu komisiu, aj takto sa to môže v nesprávnych rukách vyvinúť. Už rozumiete?

Nedá sa, len opäť odcitovať Terryho Pratchetta: zaujímavé časy.

 

Teraz najčítanejšie