Denník N

Stále nechápeme o čom je bubnovačka!!!

Bubnovačka nie je len o tom, ísť si s deťmi zabubnovať na námestie, aby sme upozornili na to, že aj deti majú práva.

Bubnovačka nie je len o tom, ísť si s deťmi zabubnovať na námestie, aby sme upozornili na to, že aj deti majú práva.
Je priam absurdné, ak učiteľ, ktorý sa nehanbí prehlásiť, že zopár výchovných nikomu nezaškodilo, alebo že je potrebné nespratníkov zavolať do kabinetu a tam im to vysvetliť ručne stručne, organizuje bubnovačku. Žiaci, doneste si hrnce a varechy, zajtra sa ide bubnovať.
Je nepochopiteľné, ak učiteľka, ktorá nič nepovedala rodičovi, ktorý jej povedal pred všetkými ostatnými rodičmi na rodičovskom združení, že keď jeho dieťa nebude robiť to, čo má, môže použiť fyzický trest, organizuje bubnovačku. Žiaci, doneste si hrnce a varechy, zajtra sa ide bubnovať.
Bubnovačka je predovšetkým o práci s rodičmi a o tom, ako ich naučiť lepšie komunikovať so svojimi deťmi. Je to o tom, ako im ukázať, že existujú iné spôsoby, ako vychovávať deti, ktoré sú založené na rešpekte a porozumení, nie na trestoch a násilí.
Predstavte si človeka, ktorý žije celý život v jaskyni bez okien. Takýto človek netuší, že vonku existuje iný svet plný slnečných lúčov, modrej oblohy, kvetov, zelene či iných zvierat. Cieľom bubnovačky je spraviť okno do jaskyne. Ukázať deťom, že ich výchova môže byť aj bez násilia. Ukázať rodičom, že sa k ich deťom majú správať ako k vzácnym hosťom na návšteve. Že ich deti sú vzácnejšie ako rozliate mlieko, rozbitý riad, zašpinený koberec, či roztrhané oblečenie.
S manželkou sme sa zamýšľali nad tým, ako to urobiť tak, aby to dávalo zmysel. Na základe kníh o rešpektujúcej výchove a videí z internetu sme vytvorili takéto dialógy medzi rodičom a dieťaťom, ktoré manželka prečítala deťom predtým, ako sa pustili do výroby transparentov a prípravy hrncov a variech.

Dieťa: “Rozumiem, prečo si to môžeš myslieť, ale môžem sa spýtať, či si si istý, že jediný spôsob, ako ma naučiť byť ohľaduplným, je cez tresty?”
Rodič: “Áno, je to jediný spôsob, ako ťa naučiť rešpektovať druhých.”
Dieťa: “Ale čo keby sme to skúsili inak? Čo keby si mi ukázal, ako byť ohľaduplný tým, že mi to ukážeš na príklade? Myslím, že by som sa mohol naučiť viac z toho, ako sa správaš ty, ako z toho, ako ma trestáš.”
Rodič: “No, možno máš pravdu. Ale ako by som ti mal ukázať, ako byť ohľaduplný?”
Dieťa: “Môžeš mi ukázať, ako pomáhaš iným ľuďom, alebo ako sa správaš, keď si frustrovaný alebo nahnevaný. Môžeš mi tiež vysvetliť, prečo robíš veci, ktoré robíš, aby som pochopil, prečo je dôležité byť ohľaduplný.”
Rodič: “To znie ako dobrý nápad. Možno by som mal skúsiť tento prístup.” Poslali ste Rodič: “Jedna výchovná nikomu ešte nikomu neublížila, keď som bol malý tiež som ich zopár dostal a bolo to vždy zaslúžene. Vždy som sa poučil a je so mňa slušný človek.”
Dieťa: “Rozumiem, že si to tak myslíš, ale môžem sa spýtať, či by si sa cítil rovnako, keby ťa niekto udrel za chybu, ktorú si urobil v práci?”
Rodič: “No, to je iné. Som dospelý.”
Dieťa: “Ale prečo je to iné? Ak ma udrieš, ukazuješ mi, že použiť násilie v určitých situáciách je v poriadku. Takže môžem udrieť svoju mladšiu sestru, keď sa mi nepáči, čo robí?”
Rodič: “To nie je to isté. Sestra je menšia a ty si starší.”
Dieťa: “Ale ty si starší ako ja. Takže ak je v poriadku, že ma udrieš ty, prečo by nebolo v poriadku, keby som udrel ja sestru? Ako by sa ti páčilo, keby ťa niekto udrel, lebo si rozlial vodu, alebo navaril zlú večeru, alebo urobil chybu v práci? Miloval by si šéfa za to, že ťa udrel, veď on chcel iba, aby si bol dobrý zamestnanec, on ti chcel dobre, veď to bolo pre tvoje dobro, aj on dostal od svojho šéfa voľakedy a vždy to bolo zaslúžene…”
Rodič: “No, keď to takto povieš, začínam chápať tvoj pohľad na vec. Možno by som mal premyslieť o iných spôsoboch, ako ťa naučiť správnemu správaniu.”

Rodič: “Veď aj medvedica hryzne svoje mladé, keď chcú žrať jedovaté bobule.”
Dieťa: “Rozumiem, prečo si to môžeš myslieť, ale my ľudia máme dar reči a vyšších mozgových pochodov a vieme sa zachovať rozumnejšie. Ak budem v nebezpečenstve, ako dieťa by som mal bežať k tebe, nie od teba. Ale ak ma budeš biť, budem sa ťa báť a miesto k tebe budem bežať od teba. A čo keby som v strachu utekal a bežal pod auto?”
Rodič: “No, to by som nechcel.”
Dieťa: “Presne tak. Chcem, aby si bol mojím bezpečným prístavom, nie niekým, koho sa musím báť. Chcem sa od teba učiť, ako byť dobrým človekom, nie sa báť trestov. Myslím, že by sme mohli nájsť lepší spôsob, ako ma naučiť správnemu správaniu.”
Rodič: “Možno máš pravdu. Mal by som premyslieť o tom, ako ťa vychovávam.”

Rodič: “Keď ťa nebudem biť, nebudeš vedieť, kde sú hranice.”
Dieťa: “Rozumiem, prečo si to môžeš myslieť, ale hranice sú na ochranu a vymedzujú sa pravidlami, nie násilím. Ja ako dieťa by som mal vopred chápať zmysel hranice a súhlasiť s pravidlom. Ak ty prídeš neskoro do práce, tiež od šéfa nedostaneš po zadku, ale vyrieši to podľa zákonníka práce a nie podľa svojej ľubovôle.”
Rodič: “No, to je pravda. Ale ako by som ti mal ukázať, kde sú hranice, ak ťa nebudem biť?”
Dieťa: “Môžeš mi vysvetliť pravidlá a dôvody, prečo existujú. Môžeš mi tiež ukázať dôsledky, keď sa pravidlá nedodržiavajú. Napríklad, keď prídeš neskoro do práce, môžeš prísť o dôležité stretnutie alebo môžeš byť pokarhaný. Ale tvoj šéf ťa nebije,

Tieto dialógy ukazujú, ako môže byť komunikácia medzi rodičmi a deťmi otvorená, rešpektujúca a empatická. Ukazujú, ako môžu deti viesť rozhovory so svojimi rodičmi o tom, ako sa cítia, a ako môžu rodičia reagovať na tieto pocity s porozumením a rešpektom.

Tieto rozhovory podnietili zvedavosť detí a deti začali hovoriť o tom, ako to funguje u nich doma. Človek sa potom odrazu dozvie, že má v triede deti, ktoré nikdy od svojich rodičov nepočuli “ľúbim ťa”. Že to nepočuli povedať ani svojich rodičov jeden druhému. Nevideli rodičov ani držať sa za ruky alebo sa len tak objať. Až po tomto rozhovore sa ma začali pýtať, ako by to mohli oni zmeniť, čo môžu urobiť pre to, aby sa k nim rodičia správali krajšie. A toto je zmysel bubnovačky – podať deťom pomocnú ruku a vyviesť ich rodičov z jaskyne. Môžete pomôcť prerušiť tú reťaz, kedy sa zranenia z detstva vracajú ako zraňujúce činy voči ďalším deťom.

Ako učiteľ máte možnosť byť súčasťou tejto zmeny. Môžete pomôcť rodičom a deťom nájsť lepší spôsob, ako spolu komunikovať a vzájomne sa rešpektovať. Môžete byť súčasťou hnutia, ktoré chce vytvoriť lepší svet pre naše deti.

Na Slovensku však absentuje akákoľvek výchova k lepšiemu rodičovstvu, žiadne kurzy pre rodičov, žiadne zdieľanie materiálov o rešpektujúcej výchove. Ako učitelia máme možnosť to zmeniť. Môžeme zdieľať informácie, vytvárať kurzy a pomáhať rodičom pochopiť, že existuje lepší spôsob, ako vychovávať ich deti.

Takže milí učitelia, bubnujte čo najhlasnejšie. Nie len na námestiach alebo v uliciach, ale počas celého roka. Robte kurzy rodičovstva, zdieľajte knihy o rešpektujúcej výchove. Pomôžte rodičom pochopiť, že existuje lepší spôsob, ako vychovávať ich deti. A pamätajte, že každý malý krok, ktorý urobíte, môže mať veľký dopad na životy detí, s ktorými pracujete.

Ak chcete získať viac informácií a podporu, pridajte sa k našej skupine na Facebooku. Kde je práve toto jedna z tém ktorej sa chcem venovať. Spoločne môžeme vytvoriť lepší svet pre naše deti.

Teraz najčítanejšie