Denník N

Jednoduchší verzus zložitejší

Keby bolo inakšie, vari by sme to ani neuniesli.

Už ani mesiac, a gangsterské maniere, štrajky, stohy prázdnych sľubov a planých rečí, na oko obavy kam smerujeme, cielené klamstvá, porušovanie narušeného, neľudské plače o ľudskosti, a podobné, do človeka smerujúce šípy, majúce jediný cieľ, upútať jeho pozornosť, aby vykonal čo vykonať môže a nemusí, sa stanú nenávratnými, nie však v budúcnosti neopakovateľnými.

Znovu nastane obdobie hojnosti, bude sa deliť koláč, ktorí každodenne dorábajú tí, ktorých pridaná hodnota živí nielen ich samotných a tých, ktorí sú na pomoc odkázaní, či zabezpečujúcich svojou službou potreby ostatných, ale aj všakovaké odrody parazitov, príživníkov a podobných „odborníkov“.

Šéfkuchármi, budú okrem víťaza volieb aj tí , čo v ďalšom období začnú opätovne aj celkom nanovo prdieť v parlamentných laviciach. Zmyslom volieb v krajinke je potvrdenie, prípadne prerozdelenie moci. Nič viacej. To pripomínam všetkým, ktorí by sa dívali na náš, celkom špecifický druh parlamentnej demokracie so zatvorenými očami, len v predstavách, úplne ignorujúc, už tretie desaťročie úspešne „budovanú“, skrz naskrz skorumpovanú, politickú a byrokratickú mašinériu. S rovnakým apetítom, sa k nim pridružia aj tie politické subjekty, ktoré sa síce do parlamentu nedostanú, ale volebný výsledok im zabezpečí stály príjem na najbližšie roky. Týchto, „parlamentní“ nemajú moc v láske, lebo im ujedajú z balíka vyhradeného na činnosť ( kolosálna špinavosť, financovať politické strany zo ŠR ). To je prvá „klasa“, na ktorú sa bude treba skladať a nič neponúkne. Argument? Za 22 rokov samostatnosti sme sa nedopracovali k právnemu štátu, principiálnemu predpokladu trvalého rozvoja spoločnosti. Na ceste k nemu, nám okrem nás samotných, nestála a nestojí žiadna cudzia, či nezvládnuteľná prekážka.

Z toho vyplýva aj volebná ponuka. Fico z pomsty, v načasovanom konflikte s Matovičom, používa metódy vagabunda. Všetci, ktorým tento spôsob výkonu verejnej funkcie imponuje, ho odmenia svojim hlasom, či už s uvedomením si nebezpečenstva takéhoto postupu, alebo jeho úmyselným prehliadnutím. A že to bude dostatok hlasov na pokračovanie v deštrukcii, v každej možnosti povolebného usporiadania, niet pochýb. K Matovičovi len toľko, myslím si, že podľahol okolnostiam prostredia, v ktorom vykonával podnikateľskú činnosť. Strany majú na svojich kandidátkach ľudí, z ktorých si je možné vybrať svojich favoritov a dať im „krúžok“, mať tak svojich poslancov, ak budú vo voľbe úspešní. Pri súčasnom modeli by to mohla byť, aká taká páka na poslancov a ich prácu pre občanov. Budem krúžkovať, tým, ktorých budem voliť, to aj verejne oznámim. Ak bude niektorý z nich zvolený, budem sa naň s prípadnými návrhmi, alebo otázkami obracať, priebežne mu budem vystavovať účet, tiež verejne.

Na zásadnú a nevyhnutnú systémovú zmenu, nebude ani po týchto voľbách vôľa, aj keby vládu zostavila len terajšia opozícia, ak by na to mala potrebnú silu. Prečo? Všetkým je dobre. Tento stav vyhovuje absolútnej väčšine, hoci z rôznych dôvodov, či už politikom a ich stranám, byrokratickej mašinérii, zbytočným inštitúciám napojeným na ŠR ( napríklad MS, cirkvi ) ako aj občanom. Argument? Posledná snaha zdravotných sestier a učiteľov. Ak sa do štrajku, s vopred jasne formulovanými a reálnymi požiadavkami nezapojí celé profesijné odvetvie, je malá možnosť byť v ňom úspešný. Tento inštitút demokracie nemá v našich novodobých dejinách iný efekt ako vytiahnuť do politiky príslušných predákov, či organizátorov. Vždy je tu snaha umlčať najväčších krikľúňov „flekom“, kde zvädnú a postavia sa z druhej strany. A samotní „občiankovia“? Nuž, tí sa na žiadnu zmenu nechystajú. Tí, čo majú príjem deklarovanej priemernej mzdy a vyšší, keď si to porovnajú s tými, čo robia za minimálnu, alebo niečo nad ňou, rýchlo si uvedomia, že sú na tom podstatne lepšie. Finančne najslabší, sú outsideri, a ich starosti sú existenčné. V kontexte posledných štyroch viet, mi nedá parafrázovať slávny Polákov výrok v debate u Šípa, na margo televíznej šou dvoch našich mysliteľov práce a odmeňovania, Richtera a Kaníka; „ešte šťastie, že u nás nemáme viacej takých exotov“.

Voliť, či nevoliť, nie je dilema. Peter Schutz vo svojom stĺpčeku v SME, s názvom „Kým sa bratislavské kaviarne hustejšie nezaplnia, vládnuť bude Fico“, pobavil vetou o jednoduchších a zložitejších voličoch. Táto téma je už dlhý čas živená a slúži len na prekrývanie skutočnosti, ale aj vlastné, celkom hlúpe a nezmyselné nadraďovanie sa. Akoby na súdoch, prokuratúre, polícii, ministerstvách, štátnych a verejných inštitúciách pracovali negramotní, pologramotní, nevzdelaní, jednoduchší. Tí sú dnes problémom, politici len okrajovo, tí väčšinovo len plnia úlohy a vrecká. Vzájomné prepojenie vydieraním a korupciou je evidentné aj bez dokazovania, ako jedna z hlavných príčin čoraz hlbšieho marazmu v spoločnosti. Voliči sú zodpovední len do miery pochopenia fungovania reálií. Paradoxne, tie úmyselne prehliadajú, podľa komentátora, tí zložitejší. Preto potrebujú barličku. Rovnaká hodnota voličského hlasu je tým najobjektívnejším meradlom u všetkých. Či už ho občan využije, alebo nie.

Teraz najčítanejšie