Podarí sa novej vláde prinavrátiť dôveru pacientov a zdravotníkov a stabilizovať sektor, alebo sa vydala cestou „posledný nech zhasne“?

Vláda si práve schválila programové vyhlásenie (tzv. „PVV“). Ešte ho síce musí schváliť parlament, ale to by mala byť len formalita.

Programové vyhlásenia sú zväčša písané genericky, ideovo a málokedy obsahujú taký detail, že sa dá jasne stanoviť čo nás kedy konkrétne čaká. Je to pochopiteľné, nakoľko po pár dňoch vo vláde nemá asi žiaden minister jasný harmonogram krokov či odladené reformy s partnermi v sektore.

Napriek tomu sa jedná o kľúčový dokument, ktorý jasne stanovuje rámce, ciele či témy reforiem a projektov, ktoré by nás mali najbližšie štyri roky čakať.

Čo nás teda čaká v zdravotníctve a aká je zdravotnícka časť PVV?

Na približne štyroch stranách textu je spomenutých približne 40 rozličných projektov a tém, ktorým sa ministerstvo chce venovať. Tie sú rozdelené do troch skupín (krátkodobé, strednodobé a dlhodobé priority) a pokrývajú všetky témy od prevencie až po dlhodobú a následnú starostlivosť.

Ministerstvo deklaruje, že v prvom kroku všetky projekty detailne popíše, odkomunikuje s partnermi a zverejní aj s harmonogramom a míľnikmi, tak aby boli pod kontrolou sektora a  verejnosti. Toto musím pochváliť.

Je to jasný znak, že sa MZ SR plánuje vrátiť k „projektovému“ systému riadenia, ktorý sa osvedčil ešte za čias T. Druckera.

Projektové riadenie, s určením zodpovedných osôb, hierarchie, komunikácie či míľnikov je nevyhnutné, ak sa má zrealizovať spomínaná „masa“ úloh a obzvlášť, ak sú projekty, ktoré vyžadujú spoluprácu viacerých častí sektora či ministerstiev. Jedná sa taktiež asi o jediný spôsob ako zvládnuť akútne problémy v sektore a bežnú „operatívu“ ministerstva a zároveň „nezabudnúť“ na reformy.

Aké sú plánované projekty a reformy?

Spomenuté projekty a reformy by som označil za racionálne a realizovateľné. Z celého PVV veľmi „cítiť“ pragmatizmus, preferovanie postupných evolučných krokov pred revolúciou a snahu o stabilizáciu sektora.

Svedčia o tom aj prvé tri úlohy, ktoré by Vláda chcela dosiahnuť.

„Stabilizácia ministerstva po procesnej a personálnej stránke“ síce môže vyznieť bizarne, ale zoberte si že p. ministerka Dolinková je štvrtým ministrom tento rok a každý jeden (aj keď bol čo i len na krátko) si pomenil procesy či ľudí.

Ministerstvo je v súčasnosti vo veľkom procesnom chaose, čiže plne rozumiem prečo chce p. ministerka začať práve „upratovaním“.  Teší ma tiež, že v rámci týchto zmien sa má prinavrátiť proces centrálnych obstarávaní nemocníc, zverejňovania cenových máp a aj to, že sa explicitne spomínajú princípy „hodnoty za peniaze“.

Toto sú kľúčové princípy transparentného manažmentu ministerstva, ktoré šli bohužiaľ často počas posledných rokoch „bokom“.

Ostávajúcimi dvoma témami, na ktoré sa PVV chce prioritne zamerať je stabilizácia personálu a „stabilita a predvídateľnosť“ financovania.

Stabilizácia personálu nie je téma na mesiac a čokoľvek nové vedenie ministerstva spraví, „dno“ nedostatku personálu nás ešte čaká. Je zrejmé, že si toho je nové vedenie vedomé, a preto viaceré aktivity, ktoré plánuje sú zamerané na „kúpenie času“ aby sa stihli zrealizovať potrebné reformy.

Ministerstvo preto plánuje (konečne) vykonať analýza statusu quo (t.j. audit plnenia normatívov), dokončiť stratégiu rozvoja ľudských kapacít, či nastaviť financovanie fakúlt tak, aby neboli nútené uprednostňovať zahraničných študentov.

To, či sa podarí dosiahnuť tretiu z krátkodobých priorít (t.j. stabilné a predvídateľné financovanie) už čoskoro uvidíme v praxi, keď sa predstaví prvý návrh rozpočtu.

V dokumente nie je uvedené aká je predstava o platbe za poistenca štátu. To je ale správne, lebo požiadavky na túto „sumu“ sa hýbu každý rok a „fixovať“ čísla do PVV by mohlo byť kontraproduktívne.

Kľúčové je, aby malo MZ SR výdavky pod kontrolou. Aby sa zlepšila kontrolná funkcia, plánuje Vláda vytvoriť „radu pre rozpočet verejného zdravotného poistenia“. Táto rada má slúžiť na monitoring výdavkov z VZP a má taktiež navrhovať opatrenia na udržateľnosť financovania v sektore.

Dnes takáto rada existuje na príjmovej stránke (Výbor pre daňové prognózy pod MF), ale nie na strane výdavkov, čo prispieva k informačnej asymetrií, nepresným informáciám, či suboptimálnemu využitiu zdrojov. Túto ideu musím veľmi veľmi pochváliť.

Jedným z leitmotívov PVV je „štát ako silný regulátor“. Naprieč dokumentom sa spomína aktualizácia kľúčových normatívov (o sieťach či financovaniu) čo je základom regulačnej sily ministerstva. Predpokladám, že aj preto je na záver krátkodobých priorít uvedený zámer posilniť kontrolnú úlohu ÚDZS. Taktiež pochvala.

Posledné roky sme totiž boli opakovane svedkami keď sa ministerstvo pasovalo do roly regulátora, vlastníka, dozorcu aj rozhodcu, čo viedlo k viacerými súdnym sporom, netransparentným politikám a zbytočnému chaosu

A čo stredno a dlhodobé priority?

Nakoľko sa tento komentár stáva už malou esejou, tak len v skratke:

Prvou strednodobou úlohou je podpora prevencie a eliminácia rizikových faktorov. Ministerstvo plánuje rozšíriť, mimo iného, skríningové programy o skríning pľúc, žalúdka a prostaty, čo je v súlade s odporúčaniami WHO aj EU komisie.

PVV sa plánuje zamerať na podporu ambulantného sektora (implementáciou už schválenej stratégie VAS), prípravou nového zoznamu výkonov a siete pre ŠAS. Áno, toto sme počuli už veľa krát, ale na zozname výkonov som aj s kolegami viac ako rok robil v mene Lekárskej komory a viem, že nechýba „veľa“ a naše ambulancie budú platené férovo. Nová sieť ŠAS je taktiež pred-pripravená a určite sa dá doladiť a  za pár mesiacov pretaviť do legislatívnej podoby a praxe.

V rámci nemocníc plánuje MZ SR pokračovať v reforme OSN a zaviesť nárokovatelnosť nových čakacích dôb a indikátorov kvality. Čo znamená „pokračovať“ už asi vieme, nakoľko téma optimalizácia siete už bola ministerstvom verejne komunikovaná. Predpokladám preto, že implementácia bude pomalšia a evolučnejšia ako bol pôvodný zámer tak, aby sa stihli zrealizovať zmeny v sieti a procesoch ZZS a DZS či získali dáta k čakacím dobám a indikátorom kvality. Rozumiem dôvodom spomalenia implementácie, ale verím, že sa z toho nestane každoročný zvyk.

MZ SR plánuje pokračovať už v rozbehnutých investíciách z Plánu obnovy a zároveň hľadať prostriedky na ďalšie projekty, aj formou PPP. Presne nemenuje na ktoré nemocnice či regióny by sa chcela zamerať, ale podľa PVV plánuje pripraviť infraštrukturálny plán rozvoja nemocníc (čiže plán výstavby či prestavby) všetkých nemocníc podľa schváleného plánu optimalizácie nemocníc. Absencia takéhoto plánu bol základný dôvod, prečo priemerný vek budov štátnych nemocníc presahuje 40 rokov.

Zaujímavá je taktiež textácia k Novej univerzitnej nemocnici v BA, kde sa nepíše o termínoch dostavby, ale o tom, že sa spraví „rozhodnutie o finálnej podobe“. Čo to znamená, nevieme. Možno o veľkosti, možno o lokalite. Tu si asi musíme počkať na vysvetlenie zo strany MZ SR.

Okrem týchto bodov sa plánuje ministerstvo venovať témam rýchlejšieho vstupu inovatívnych liekov (nakoľko náš WAIT čas, čiže čas medzi registráciou EMA a kategorizáciou je priemerne okolo 550 dní), podpore využívania generík / biosimilárov, téme  duševného zdravia, dlhodobo-následnej starostlivosti, či dátovej reforme.

Áno, aj toto vyhlásenie obsahuje evergreeny všetkých PVVčiek, ako je napríklad určenie „nároku“ pacienta. V tomto dokumente je však konečne téma nároku správne uchopená, čiže sa nerozpráva len o tom, čo by (ne)malo byť plne hradené z verejného zdravotného poistenia.

Nárok je zložitejšia téma a obsahuje kombináciu vecného (na čo, za koľko a akej kvality), časového (čakacie doby) a geografického (ako ďaleko). Všetky tieto „roviny“ sú v schválenom PVV adresované, a to cez nové siete poskytovateľov, o čakacie doby alebo „uprataním v doplatkoch“.

Aký je teda môj „verdikt“?

Na štyroch stranách sa nedá pochopiteľne zachytiť všetko a v takom detaile ako by som si predstavoval. Je taktiež jasné, že všetky rezorty museli dodržiavať rovnakú štruktúru a „spôsob“ písania, čo trošku obmedzuje práve zdravotnícku časť PVV.

Napriek tomu som s PVV spokojný a nádej že zdravotníctvo sa počas tejto vlády „pohne ďalej“ – žije naďalej. PVV rieši všetky kľúčové témy a ak sa splní sľub o participatívnom tvorení projektov a „odpolitizovaniu sektora“, tak verím, že sa aj veľká časť vyhlásenia podarí zrealizovať do praxe.

Jedná sa o pragmatický návrh, ktorý nesľubuje nesplniteľné a áno, pre mnohých môže znieť trošku „nudne“.

Sedí, aj na mňa toto PVV pôsobí jemne technokraticky. Neobsahuje žiadnu „atomovku“ a dokonca spomína, že „zdravie nepozná ideológiu“.

Tvorba zdravotnej politiky a reforiem sa nesmie podobať nepodarenému dielu telenovely či Love Islandu. PVV nemá budiť emócie, práve naopak, má to byť základom pokojného, stabilného vládnutia – a toto presne predložené vyhlásenie plní. Moje očakávania sú aj preto od tejto vlády a vedenia ministerstva veľké.

Autor je bývalý generálny riaditeľ Inštitútu zdravotnej politiky Ministerstva Zdravotníctva a predseda dozornej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

Odkaz na rokovanie vlády: https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/28969/1