Óda na radosť alebo recept na katastrofu

Na Dušičky vyšla nová pieseň Beatles s názvom Now and Then. Je tomu už bezmála 50 rokov, ako ju John Lennon zložil a nahral na kazetu, keď trávil čas doma so svojím synom Seanom a manželkou Yoko Ono.

Pätnásť rokov po Lennonovej smrti sa George Harrison, Ringo Starr a Paul McCartney rozhodli jeho demo nahrávku upraviť a vydať ju ako súčasť projektu Anthology, ktorý vtedy pripravovali. Kvalita záznamu však nebola dobrá a im sa nepodarilo oddeliť Johnov hlas od sprievodného klavíru.

Ubehlo ďalších takmer 30 rokov a Paul s Ringom, už bez Georgea, sa opäť spojili na príprave filmu Get Back. O generáciu mladší režisér Peter Jackson, ktorý sa narodil v čase, keď začínajúci a neznámi Beatles ešte koncertovali v hamburských kluboch, ich upozornil na počítačové algoritmy umelej inteligencie (ang. artificial intelligence – AI) založené na strojovom učení sa (ang. deep learning), ktoré poľahky zvládnu oddeliť nielen klavír od spevu, ale aj jednotlivé nástroje v orchestri.

K pesničke Now and Then sa teda vrátili. Paul nahral novú basovú linku, Ringo dodal bicie, pridali gitaru, ktorú v 90. rokoch 20. storočia vymyslel George, a Giles Martin, syn producenta Beatles Georgea Martina, sa postaral o sláčiky. No a AI vytiahla a vyčistila spev a klavír Johna Lennona z magnetofónového záznamu nahraného v 70. rokoch 20. storočia a pomohla im tak vytvoriť pre nás ódu na radosť.

AI v rukách múdrych ľudí spravila dobrú vec.

Ale spomeňme si! Pár týždňov pred vydaním novej piesne Beatles, ktorá potešila toľkých na celom svete, sa v slovenských predvolebných sociálnych sieťach objavil sfalšovaný záznam rozhovoru novinárky a politika, ktorý mal za cieľ nie potešiť, ale podvádzať. Namiesto učenia sa – klamstvo (ang. deepfake).

AI v rukách hlúpych ľudí spravila zlú vec.

S výdobytkami ľudskej vedy a techniky je to ošemetné. „Veda je ako nôž, chirurg aj vrah ho použijú po svojom,“ povedal Werhner von Braun. Kým ide o nôž, v nebezpečenstve je jeden človek. Keď však ide nástroje, ktoré môžu v okamihu pripraviť o život alebo životné prostredie milióny ľudí, máme problém všetci. Konštruktér rakiet von Braun vedel presne, o čom hovorí, – jeho vynálezy pomohli ľuďom dostať sa na Mesiac, ale aj do hrobu.

Problém je tým väčší, čím dokonalejšie nástroje sa dostanú do rúk čím väčších hlupákov. Už pred polstoročím na to upozorňoval americký astronóm a popularizátor vedy Carl Sagan: „Kamkoľvek sa pozrieme, na televíziu, potraviny, skrátka všade vidíme výdobytky vedy. Žijeme v spoločnosti úplne závislej na technológiách. Ale zároveň tej vede a technike, ktorá je za tým, nerozumie takmer nikto. To je jasný recept na katastrofu.“

V knihe The Demon-Haunted World: Science as a Candle in the Dark (čes. Svět ve stínu démonů: Věda jako svíčka v temnotě, Epocha 2023) vyjadril Carl Sagan presvedčenie, že veda je pre nás dôležitá nie len ako hnacia sila objavov, ale zároveň ako záruka slobodnej a udržateľnej civilizácie.

V krátkosti – múdrosť vedy nás môže zachrániť, ale aby to dokázala, musí vyhrať preteky s hlúposťou. A to nie je v dnešnom svete samozrejmosť. Nielen na Slovensku.

Príklad z nedávnej minulosti. Vypukla pandémia a pacienti umierali na následky vírusovej infekcie dennodenne po tisíckach. Vedci na našu záchranu vyvinuli vakcínu. Pochopiť princípy jej účinku prevyšovalo schopnosti bežných ľudí. To však veľkú časť obyvateľstva nemotivovalo k štúdiu. Naopak. Mnohí si veľmi rýchlo osvojili klamstvá a nezmysly šírené prostredníctvom internetu. Tomu sa totiž dalo porozumieť bez väčšej námahy. Preto bolo obetí omnoho viac. Okrem biologického patogénu totiž zabíjal aj patogén informačný. Teda skôr dezinformačný.

Z tejto pandémie sme sa napokon dostali. Určite však prídu ďalšie, aj oveľa horšie ako bol covid, a naša nevoľa učiť sa (ang. learn) v kombinácii s naším sklonom nechať sa klamať (ang. fake) nás opäť budú zabíjať.

Iný príklad, z dávnejšej histórie. Potrebovali sme sa zahriať – vedci vynašli oheň. Trvalo to dlho a aj bežní spotrebitelia nakoniec pochopili, ako oheň funguje a aké výhody im poskytuje. Postupne sa však dostavil problém so škodlivými splodinami – skleníkovými plynmi a s tým súvisiacim globálnym otepľovaním.

Veda má riešenie – využívať energiu z jadrových elektrární a obnoviteľných zdrojov, zvlášť geotermálnu, ktorá má obrovský potenciál ako zdroj čistej energie. Orientovať sa v tom si však vyžaduje vyššie mentálne zručnosti ako vedieť, že drevo horí. A tak pre istotu stále stláčame pedál fosílnych palív, v atmosfére neustále rastie koncentrácia skleníkových plynov a Zem sa naďalej nebezpečne otepľuje.

Alebo ďalší príklad. V jednej chvíli nás bolo na Zemi akosi priveľa a potrebovali sme viac jedla – vedci prišli s poľnohospodárstvom. Nebolo to zo dňa na deň, ale relatívne rýchlo sme si zvykli na čerstvé mliečko každé ráno. A burger k tomu. Postupom času nám však zemská pôda prestala stačiť na nasýtenie, lesy museli ustúpiť dobytku, čo takisto prispieva ku globálnemu otepľovaniu a zvyšuje riziko vypuknutia pandémií.

Veda ponúka dosiahnuteľnú záchranu – konzumovať energeticky a ekologicky menej náročnú stravu, napríklad jedlý hmyz, ktorý poskytuje plnohodnotnú výživu a pritom vyžaduje oveľa menej prírodných zdrojov v porovnaní s produkciou mäsa. Kto z nás si to však uvedomuje? Je ľahšie naplniť si žalúdok tradičným rezňom a netrápiť sa globálnymi problémami, ktoré tým spôsobujeme.

Časom azda tieto súvislosti pochopí väčšina a ľudstvo sa napokon z klimatickej krízy vyšmykne tak, ako vyviazlo z pandémie. Ale pred nami sú ešte omnoho ťažšie skúšky, pri ktorých toľko času na vybŕdnutie nemáme.

Najvážnejšou a najnaliehavejšou hrozbou pre človeka je vymieranie druhov – odborne povedané strata biodiverzity. Druhy organizmov sa dnes strácajú zo zemského povrchu stokrát až tisíckrát rýchlejšie ako pred miliónmi rokov. Za posledné storočie, ktoré je najviac v celej histórii poznamenané ľudskou činnosťou, vymreli tisícky druhov stavovcov a hmyz mizne ešte osemkrát rýchlejšie – o sto rokov nemusí na našej planéte poletovať už ani muška. Dôsledky pre ľudstvo budú rýchle a ničivé.

Človek totiž závisí od hmyzu a nie naopak. Povedané vo veršoch: „Som korunou tvorstva, no zavše trocha ma trápi, že tvorstvo všimne si sotva, keď ma z tej hlavy raz nechtiac stratí.“

Vedecké pozorovania jasne ukazujú, že dochádza ku kolapsu biodiverzity zatiaľ na regionálnej, ale čoskoro už aj na globálnej úrovni. Vieme o tom aj vďaka spomínanej AI. Vedci ju používajú na analýzu obrovského množstva údajov, monitorovanie ekosystémov, sledovanie trendov, na identifikáciu ohrozených druhov a modelovanie postupov pre ich záchranu.

Minulý mesiac vyšiel článok v časopise Nature Communications, v ktorom vedci popisujú, ako nahrávali zvuky tropického pralesa v Ekvádore na rôznych miestach – v ťažbou nedotknutých oblastiach lesy, na rúbaniskách a aj na mladých porastoch, aby ich potom analyzovali pomocou AI.

Počítačový algoritmus nazývaný konvolučná neurónová sieť (CNN) dokázal zo zvukových záznamov vybrať spev kriticky ohrozených tropických vtákov. A takú istú prácu vykonáva AI pre záchranu šupinavcov v Ugande, goríl v Gabone či orangutanov v Malajzii.

Nahrávať zvuky pralesa a potom z neho vybrať hlasy jednotlivých vtákov. Veď je to vlastne to isté, čo AI urobila s Lennonovou nahrávkou. V jednom prípade urobila radosť fanúšikom Beatles, v druhom pomáha zachrániť životné prostredie na Zemi a tým pádom životy pozemšťanov.

Ale bude ľudstvo ako také vedieť narábať s AI tak užitočne, ako to dnes dokáže pár odborníkov?

Či nie je v porovnaní s digitálnymi algoritmami konvolučných sietí pre obyčajného človeka oveľa ľahšie používať strelnú zbraň? Či nie je jednoduchšie uloviť samotného tukana, ako loviť jeho hlas z mäteže zvukov kvôli jeho a našej záchrane?

A napokon, môžeme si povedať spolu s bežným používateľom, – keď už máme tú, ako ju to len…, no tú umelú inteligenciu, prečo ju nepoužiť radšej na sfalšovanie hlasu môjho politického protivníka? Je to predsa ľahšie a pre mňa v tejto chvíli potrebnejšie ako zachraňovať vtáky, ktoré ani nepoznám. Stačí len, ak mi niekto ukáže, ktorý treba stlačiť gombík.

Jedna z Andersenových rozprávok je o zlom zrkadle, ktoré sa rozbilo a črepiny z neho sa rozleteli do celého sveta. Komu takýto úlomok spadol do oka, videl okolo seba iba zlé veci a takým sa aj sám stal. Klamstvá, dezinformácie a hlúposť sú tými črepinami.

Existuje však aj dobré zrkadlo, ktoré robí svet lepším miestom. Veda, ktorá sa snaží zachraňovať naše životy a našu planétu, je kúskom z neho. Pesničky Beatles, ktoré nám robia radosť, ďalším. A tých kúsočkov je veľa.

To prvé zrkadlo je primitívne, každý mu bez väčších ťažkostí rýchlo porozumie. Pochopiť to druhé si vyžaduje používať rozum, podľa ktorého sme mimochodom pomenovali náš vlastný druh – Homo sapiens.