Rodičovský dôchodok – všetko čo ste chceli vedieť a báli ste sa spýtať

Vo verejnej diskusii bolo zavedenie tzv. rodičovského dôchodku vnímané kontroverzne. Časť kritiky mohla vyplývať z nedostatočného vysvetlenia a pochopenia tohto konceptu. Zároveň však implementácia rodičovského dôchodku nebola priamo finančne krytá.

Slovensko nemá veľkú imigráciu, a teda naše budúce dôchodky budú financované našimi deťmi (ak, samozrejme, ostanú pracovať na Slovensku)[1]. Ich presný prínos k financovaniu penzií bude priamo závisieť od ich platov (nakoľko z nich platia odvody do Sociálnej poisťovne). Na druhej strane, výchova detí väčšinou spôsobuje rodičom výpadky v príjmoch, ako aj trvalý posun nižšie v príjmoch najmä žien, o čo viac sa deťom venujú.

Samotné intenzívnejšie venovanie sa deťom na jednej strane znižuje príjem hlavne matky, a teda aj jej budúci dôchodok. Adekvátna či nadštandardná starostlivosť o dieťa  zároveň zvyšuje potenciál jeho budúceho vyššieho a s ním súvisiacich zaplatených odvodov do nášho spoločného dôchodkového systému (ak toto dieťa ostane pracovať na Slovensku), nehovoriac o jeho ďalšom prínose pre ekonomiku krajiny. Je preto úplne legitímne sa zamýšľať, či by výpočet dôchodku nemal odrážať takúto “zásluhovosť mať a dobre vychovať“ deti, nakoľko celkový dôchodkový systém z toho priamo benefituje.

Ak teda existuje spoločenská potreba prenastaviť dôchodky smerom k takejto vyššej zásluhovosti (a teda spravodlivosti), ťažšie by sa hľadal presnejší mechanizmus, ktorý by vernejšie odrážal kontribúciu detí ako súčasný rodičovský dôchodok. Napr. Česká republika zaviedla alternatívny oveľa jednoduchší „rodičovský dôchodok“, ktorý platí fixnú sumu jednému rodičovi za dieťa.

Takto vyplácaná „zásluhovosť“ však oveľa nepresnejšie odzrkadľuje skutočnú kontribúciu dieťaťa ako budúceho prispievateľa do domáceho priebežného systému, nakoľko dieťa môže v budúcnosti pracovať v zahraničí, nepracovať, alebo odvádzať len minimálne odvody. To sú teda argumenty pre precíznejšie nastavenie rodičovského dôchodku. Možno aj kvôli nesprávnej interpretácii, že rodičovský dôchodok pomáha bohatým, v schválenej podobe sa nakoniec zaviedol pomerne nízky strop, ktorý túto zásluhovosť – ako základný koncept tohto dôchodku – oslabuje. V štandardnej zásluhovosti voči príjmom totiž máme tento strop oveľa vyšší.

Mediálne najviac zarezonovala kritika, že bohatší penzisti budú dostávať vyšší rodičovský dôchodok na jedno dieťa[2]. Priemerný dôchodca v skupine penzistov s najvyšším dôchodkom (najvyšší decil) by mal dostávať takmer dvojnásobný rodičovský dôchodok na jedno dieťa v porovnaní s dôchodcom v skupine s najnižším dôchodkom (najnižší decil).

Neznamená to však, že príjmová nerovnosť v dôchodkoch sa zvyšuje. S výškou dôchodkov totiž klesá aj počet detí. A najmä klesajú viacdetné (viac ako 2 deti) rodiny. Rodiny s tromi alebo viac deťmi nájdeme dva krát častejšie v najnižšom príjmovom decile ako v najvyššom decile[3]. A preto skutočnosť, že skupiny s vyšším dôchodkom budú mať nárok na vyšší rodičovský dôchodok neznamená, že dôjde k zvýšeniu nerovnosti v dôchodkoch. V prípade pôvodného návrhu rodičovského dôchodku bez akéhokoľvek maximálneho stropu by v zásade nedošlo k zhoršeniu príjmovej nerovnosti[4]. Príjmy bohatších dôchodcov by bez maximálneho stropu narástli menej ako príjmy nižšie príjmových dôchodcov asi o 1/3 (6%+ namiesto 9%+).

Po skreslenej mediálnej kritike (že rodičovský dôchodok pomáha viac bohatým) pristúpilo Ministerstvo práce k stanoveniu relatívne nízkeho stropu pre maximálny rodičovský dôchodok a zároveň výrazne znížilo celkový alokovaný objem pre rodičovský dôchodok. To znížilo samotnú veľkosť “zásluhovosti”, na druhej strane defacto zagarantovalo, že rodičovský dôchodok už nebude neutrálny na príjmovú nerovnosť, ale ju bude znižovať[5]. Nárast príjmu najvyššie príjmových dôchodcov tak so stropom je len polovičný voči najnižšie príjmovým.

Rodičovský dôchodok a dopad na zmenu príjmu dôchodcov (pôvodný a schválený návrh)

1.decil obsahuje najnižšie príjmových dôchodcov, 10. decil najvyššie príjmových. Schválený rodičovský dôchodok obsahoval maximálny strop a bol v nižšom objeme. Zdroj: RRZ

V ideálnom svete by mala byť zásluhovosť dostatočne vysoká, aby motivovala platiť odvody a zároveň umožnila dostatočnú solidaritu, najmä na financovanie nízkych dôchodkov. Aká presne časť dôchodku má byť zásluhová a aká časť solidárna (extrém solidarity je, že každý by mal rovnaký dôchodok) je aj hodnotová, resp. politická otázka. Pravicové strany spravidla preferujú viac zásluhovosť, ktorá však zväčša zvyšuje príjmovú nerovnosť. Naopak ľavicové strany preferujú väčšiu nivelizáciu rozdielov v dôchodkoch, ktorá však znižuje motiváciu platiť odvody[6]. Opatrenie ako schválený rodičovský dôchodok však na jednej strane zvyšuje „zásluhovosť“, ale zároveň nezhoršuje príjmovú nerovnosť v dôchodkoch. A to je dosť nezvyčajná pozitívna vlastnosť opatrenia.

Čo však môže byť korektná kritika implementácie rodičovského dôchodku? Samotný koncept a konkrétne nastavenie malo byť viac odkomunikované verejnosti a detailnejšie rozdiskutované na odborných fórach. Zároveň sme bohužiaľ nezačínali od vybalansovaného systému. Predchádzajúca vláda zdedila verejné financie vo vysokom riziku udržateľnosti, vrátane neudržateľne nastaveného dôchodkového systému. Vytvoriť dodatočný “14. dôchodok” a priniesť ho do už beztak výrazne deficitného dôchodkového systému bez toho, aby došlo k rušenia iných výdavkových prísľubov v rovnakej výške, znamená ďalšie znižovanie finančnej stability systému.  Prirodzená alternatíva bola napríklad transformovať existujúci 13. dôchodok na rodičovský dôchodok, alebo použiť zdroje 13. dôchodku pre dlhodobú zdravotnú starostlivosť o dôchodcov. Navyše štandardným zdanením vysokých dôchodkov sa takisto dali vytvoriť dodatočné zdroje v systéme. Je totiž veľmi málo krajín, ktoré nezdaňujú dôchodky alebo odvody ako je to na Slovensku. Zdaňovanie dôchodkov by postihlo hlavne vyššie dôchodky kvôli štandardnej odpočítateľnej položke. Viacerí pozorovatelia sa takisto pýtali, či by rodičovský dôchodok nemal byť priznaný jednému rodičovi, ktorý sa najviac venoval výchove dieťaťa, nakoľko nemáme spoločné rodinné dôchodky.

Iným efektívnym riešením, ktoré by pomohlo znížiť náklad rodiny vychovávať deti, by bola dostupnosť kvalitných škôlok a škôl, ako aj odstránenie bariér pre vytváranie zamestnaní na kratší úväzok.

(písané pre Postoj.sk)

[1] Je nutný technický predpoklad je, že celkový systém bude nastavený tak, že v priemere nový zamestnanec počas svojho života prinesie viac verejného úžitku (najmä v období pracovného veku) ,ako s ním spojených verejných nákladov (najmä v detstve a starobe).

[2] Str. 25, graf 21, pozri tu.

[3] Strana 25, graf 20, pozri tu.

[4] V prípade, ak Giniho koeficient vypočítame na úrovni jednotlivcov dôjde v dôsledku zavedenia rodičovského dôchodku k veľmi miernemu zníženiu nerovnosti, pričom Giniho koeficient sa zníži o 1,3%. Giniho koeficient vypočítaný na úrovni párov sa vplyvom zavedenia rodičovského dôchodku mierne zvýši o 0,6%. Podobné výsledky dostaneme aj v prípade ak sa na nerovnosť pozrieme prostredníctvom alternatívneho ukazovateľa, podielu dôchodkov v ôsmom a druhom decile. V prípade, ak sa nerovnosť pozrieme z pohladu jednotlivcov, poklesne uvedený ukazovateľ o 0,6% a naopak, ak sa na nerovnosť pozrieme z pohľadu párov nerovnosť sa mierne zvýši o 0,8%. Str. 26.

[5] V prípade, ak Giniho koeficient vypočítame na úrovni jednotlivcov dôjde v dôsledku zavedenia (menšieho objemu) rodičovského dôchodku k zníženiu nerovnosti o 2,4%, na úrovni párov sa zníži o 2%. Podobné výsledky dostaneme aj v prípade ak sa na nerovnosť pozrieme prostredníctvom alternatívneho ukazovateľa, podielu dôchodkov v ôsmom a druhom decile. V prípade, ak sa nerovnosť pozrieme z pohladu jednotlivcov, poklesne uvedený ukazovateľ o 1,2% a z pohľadu párov nerovnosť zníži o 0,8%.

[6] . Príliš veľká solidarita môže byť aj právny problém, nakoľko odvody na rozdiel od daní, by z definície mali obsahovať aj zásluhovosť. Viď napríklad Ústavný súd SR vo veci sp. zn. PL. ÚS 16/06 z 30. apríla 2008, alebo Nález Ústavného súdu ČR vo veci sp.zn. Pl.ÚS 8/07 z 23. marca 2010.