Čo ma naučila skúsenosť so zamĺknutým potratom o dostupnosti starostlivosti o ženy po včasnom potrate

Až 25% tehotenstiev do 12 týždňa skončí neúspešne.* Téma straty v tehotenstve je v našej spoločnosti tabu a aj ja som počas celého tehotenstva počúvala, že o ňom v prvom trimestri nesmiem hovoriť. Moje tehotenstvo však bolo práve tým 1 zo 4 a odmietam o tom mlčať. Potraty boli za posledné roky často diskutované v parlamente, je však potrebné zamerať sa aj na to, aký prístup k starostlivosti majú ženy, ktoré majú za sebou zamĺknutý potrat.
Moja skúsenosť so zamĺknutým potratom prišla v jedenástom týždni vytúženého prvého tehotenstva. Po tom, ako mi bolo oznámené, že plodu prestalo biť srdce, mi gynekologička odporučila ešte v ten deň navštíviť Ružinovskú nemocnicu a využiť možnosť podania tabletky. To, že takáto možnosť existuje, som doposiaľ nevedela. Pri čítaní rôznych diskusií som prišla na to, že som mala šťastie, že mi vôbec bola ponúknutá.
Tabletka, ktorá sa používa v takýchto prípadoch, nie je potratovou tabletkou. Pri tejto diagnóze, ktorá sa častejšie označuje ako missed abortion, už k potratu došlo, tabletka je potrebná na spustenie kontrakcií maternice. Metóda použitia tabletky je často považovaná za šetrnejšiu vzhľadom k tomu, že nie je potrebné postupovať anestéziu a nie je potrebný chirurgický zásah – kyretáž, ktorý môže spôsobiť zranenia. Treťou možnosťou je tzv. vyčkávajúci prístup alebo observačný manažment, kedy sa čaká na to, že telo spustí tento proces samé.
Úspešnosť metódy použitia tabletky sa pohybuje medzi 80 až 92%, v prípade neúspechu je potrebné vykonať kyretáž. Pri porovnaní s kyretážou z hľadiska efektivity nákladov predstavuje farmakologická liečba najefektívnejšiu možnosť, prináša viac ako 50 % úsporu nákladov na jeden prípad. (Zdorj: prof. MUDr. Jozef Záhumenský, PhD., Starostlivosť o ženu s včasným spontánnym potratom).
Ja som sa o diagnóze dozvedela v piatok a v Ružinovskej nemocnici mi bolo oznámené, že v piatok sa táto tabletka nepodáva, pretože po tabletke ide žena domov a na druhý deň po podaní je potrebná kontrola. Mala som sa preto dostaviť v pondelok. Celkovo som tak čakala tri dni, ktoré boli psychicky veľmi náročné a bolo mi jasné, že vyčkávajúci prístup u mňa nehrozí a jediné, čo som si priala, bolo mať to čo najskôr za sebou.
Anna Záborská v navrhovanej novele, ktorú nazvala „O pomoci tehotným ženám“ navrhovala zvýšiť čakaciu lehotu zo súčasných 48 na 96 hodín. V súčasnosti sa 48 hodinová čakacia lehota vzťahuje iba na umelé prerušenie tehotenstva do 12 tt a na žiadosť ženy. Nevzťahuje sa teda na zákroky zo zdravotných dôvodov, zamĺknuté potraty, úmrtie plodu v maternici bez ohľadu na štádium tehotenstva. Navrhovaná novela zákona mala zaviesť 96 hodín vo všetkých prípadoch umelého ukončenia tehotenstva s výnimkou „ak nejde o bezprostredné ohrozenie zdravia alebo života ženy“. V praxi tak všetky ženy v akomkoľvek štádiu tehotenstva (teda aj po 12 tt), ktoré by podstupovali ukončenie tehotenstva napríklad z dôvodu úmrtia plodu v maternici, zamĺknutého potratu alebo vážneho poškodenia plodu, by museli na vykonanie zákroku povinne čakať 4 dni po odoslaní hlásenia lekárom. (zdroj: Ženské kruhy)
Novela parlamentom neprešla, avšak rozhodne otvorila aj tému starostlivosti o ženy po včasnom potrate. Vyjadrila sa k nej aj poslankyňa Vladimíra Marcinková na svojom facebooku. Nútiť ženu čakať niekoľko dní s mŕtvym plodom, aj napriek tomu, že to nemusí nevyhnutne spôsobiť žene zdravotného problémy, jednoducho nie je ľudské.
Čakanie na podanie tabletky nie je jediný problém v dostupnosti tejto metódy, za druhý problém považujem nedostatok informácií. Počas víkendového čakania som sa snažila na internete zistiť, aké iné nemocnice túto možnosť dávajú, avšak ako jediná bola na fórach spomenutá Ružinovská nemocnica (na fórach Modrý koník ženy uvádzajú skúsenosti s podaním tabletky až od roku 2022). Neexistuje žiadny ucelený dokument, ktorý by ponúkal prehľad možností v nemocniciach. V čakárni som sa spoznala so ženou z Trnavy, ktorej možnosť podania tabletky vôbec nebola ponúknutá a túto informáciu si dohľadala sama.
Z mojej vlastnej skúsenosti hodnotím moje rozhodnutie ako dobré a to najmä z dôvodu, že tak ako u mojej gynekologičky, aj v Ružinovskej nemocnici som sa stretla s veľmi ľudským a profesionálnym personálom. Cítila som sa bezpečne a mala som priestor pýtať sa na všetky otázky, ktoré ma zaujímali. Samotný proces doma bol veľmi psychicky aj fyzicky náročný a bolestivý, vedela som však, že v prípade akýchkoľvek komplikácií sa môžem dostaviť do nemocnice.
S odstupom času nám dni čakania priniesli možnosť rozlúčiť sa s našim nenarodeným bábätkom. Našli sme občianske združenie Tanana, ktoré na webe ponúka prehľadné informácie ako zvládnuť situáciu straty v tehotenstve pre matky, otcov, starých rodičov ale napríklad aj pre kolegov a zamestnávateľov. Hneď prvý deň, ako som sa dozvedela o mojom zamĺknutom potrate, som kontaktovala organizáciu Ženské kruhy, aby som sa dozvedela viac informácií o priebehu tejto metódy v Ružinove a spomenutú organizáciu Tanana ohľadom zapojenia sa do podpornej skupiny. Od oboch organizácií som dostala rýchlu a láskavú odpoveď, ktorá ponúkala pomoc v mojej situácii. Za aktivity týchto organizácií som veľmi vďačná a to hlavne z dôvodu, že od lekárov som nedostala žiadnu radu o tom, kde s manželom môžeme vyhľadať psychologickú pomoc.
O mojom tehotenstve vedeli viacerí členovia rodiny aj moji kamaráti. Oznamovať všetkým stratu v tehotenstve bolo bolestivé, ale to, že som im to povedala pred dvanástym týždňom, vôbec to neľutujem – vďaka tomu sme aj s manželom dostali obrovské množstvo lásky a podpory. Ak jedno zo štyroch tehotenstiev neskončí úspechom, na Slovensku je množstvo žien, aj mužov, ktorí v tejto situácii potrebujú pomoc. To, že párom niekto povie, aby sme sa do dvanásteho týždňa „moc netešili“ a že „sa to stáva často“ pomoc nie je. Nárok na smútok má každý z nás.
Téma dostupnosti potratov mi bola vždy blízka srdcu, doteraz si pamätám, ako veľmi mi odľahlo, keď som sa zúčastnila pochodu Nebudeme ticho za reprodukčnú starostlivosť, pretože som videla, že nie som sama, kto sa hnevá. Nikdy by som si nepomyslela, že aj ja budem vypisovať tlačivo Žiadosť o umelé prerušenie tehotenstva a hlásenie potratu. Želám si, aby potraty a starostlivosť o ženy po včasnom potrate na Slovensku boli dostupné (dosť nemocníc, ktoré ich budú vykonávať a to všetkými metódami) a ľudské (podanie pomocnej ruky po strate v tehotenstve).
* Pokiaľ ide o štatistiku, čísla sa líšia. V citovanom dokumente Starostlivosť o ženu s včasným spontánnym potratom sa uvádza riziko včasného potratu pri už diagnostikovanej gravidite od 9,2 do 21,6 % všetkých tehotností. Mnoho včasných potratov sa však deje ešte pred tým, ako sú diagnostikované. Preto som v článku použila čísla 1 zo 4, s ktorými som sa častejšie stretla v zahraničných zdrojoch: Jedno zo štyroch tehotenstiev skončí potratom – to neznamená, že jedna žena zo štyroch potratí, ale že zo všetkých tehotenstiev skončí 25% neúspešne.
O mojej skúsenosti s tabletkovou formou som napísala blog pre Ženské kruhy, je uverejnený na tomto linku. Upozorňujem však, že obsahuje faktické informácie o celom priebehu a je vhodný najmä pre ženy, ktoré táto situácia čaká a chcú zistiť viac informácií.