Denník N

Gazprom pri Nord Stream zatajuje Ukrajinu

Nárast exportu ruského plynu do Európy je v nemalej miere spôsobený reverznými dodávkami toho istého plynu na Ukrajinu. Hovoriť preto o potrebe Nord Stream2 je nepatričné.

Vedenie Gazpromu sa v úvodných týždňoch tohto roka na rôznych miestach sveta opakovane pochválilo, že minulý rok konečne zaznamenal pomerne zaujímavý nárast exportu do Európy. Keďže pár rokov predtým dodávky opakovane klesali, minuloročný výsledok prirodzene a oprávnene vedenie ruského koncernu, ale aj ruský štátny rozpočet, potešil. Tento výsledok je nielen pre Gazprom ale aj Kremeľ o to cennejší, že bol dosiahnutý na pozadí zhoršujúcich sa vzťahov Moskvy s Európskou úniou vcelku, ale aj s jej kľúčovými členskými krajinami Nemeckom, Francúzskom či Veľkou Britániou, čo bolo spôsobené udalosťami na Ukrajine, čo viedlo nakoniec k vzájomnému zavedeniu sankcií. Známe je tiež úsilie Európskej komisie o zníženie závislosti únie od ruského plynu a zavedenie transparentných kontraktačných pravidiel pre jeho nákup európskymi firmami. Nárast exportu sibírskeho plynu by preto mohol svedčiť o tom, že vzájomná spolupráca v takýchto strategických oblastiach nebola vážne narušená a má perspektívu rozvoja aj v takto zložitých politických obdobiach. Podobne, ako tomu bolo za čias železnej opony. Lenže skutočnosť je dosť odlišná.

Podľa vyjadrení šéfa Gazpromu Alexeja Millera celkový objem exportu Gazpromu do Európy (v terminológii ruského koncernu do „vzdialeného zahraničia“), vrátane Turecka, sa za rok 2015 zvýšil o osem percent na celkových vyše 159 mld.kubických metrov. „V absolútnom vyjadrení export vzrástol o 11,8 mld.kubických metrov, čo je porovnateľné s ročným objemom dodávok Gazpromu do štátov ako Francúzsko – 9,7 mld. a Veľká Británia – 11,1 mld.kubíkov,“ cituje slová Millera ruská štátna agentúra TASS. Podpredseda Gazpromu Alexander Medvedev svojho šéfa doplnil, že cez plynovod Nord Stream (vedúci z Ruska do Nemecka cez Baltické more) bolo celkovo za rok 2015 prepravených 39,1 mld.kubických metrov, čo predstavuje zhruba 71-percentné vyťaženie jeho ročnej technickej kapacity, ktorá dosahuje 55 mld.kubíkov.

Nárast exportu ako zámienka pre Nord Stream2.

A práve na Nord Stream, presnejšie na jeho plánované rozšírenie o Nord Stream2 (o ďalších 55 mld.kubíkov), sa okamžite pri prezentácii minuloročných výsledkov obrátila pozornosť Gazpromu a jeho strategických partnerov nielen v tomto projekte – nemeckého Witershallu a rakúskeho OMV. Minuloročný nárast, podľa nich, je ďalším potvrdením potreby jeho výstavby. Osobitne, ak Gazprom očakáva aj v ďalších dvoch rokoch nárast dodávok do Európy. Tento rok na 162,6 mld. a ďalšie dva roky až na vyše 166 mld.kubíkov ročne. Zvrat vo vývoji exportu do Európy dáva vedenie ruského koncernu aj jeho európski partneri hlavne do kontextu znižujúcej sa jeho ťažby na území samotnej EÚ, či už v Holandsku alebo na šelfe Severného mora. Ako ďalšiu príčinu uvádzajú nárast využitia plynu pri výrobe elektrickej energie, ktorý, podľa ich tvrdení, začína opäť cenovo konkurovať uhliu.

Šéf OMV Rainer Seele, ktorý donedávna šéfoval nemeckej firme plynárenskej  Wintershall, ktorá po zjednotení Nemecka vytvorila spoločný podnik s Gazpromom, a je spolu s rakúskym koncernom a holandsko-britským koncernom Shell hlavným lobistom projektu Nord Stream2, aj na základe údajov o náraste exportu ruského plynu do Európy vyhlásil, že „musíme zvýšiť úsilie, aby sme Európsku komisiu presvedčili, že ide o projekt (Nord Stream2), ktorý je v záujme Európy. Musíme tento projekt definovať a lepšie ho v Bruseli vysvetľovať,“ nechal sa počuť Seele. A šéf rakúskeho OMV ešte na adresu členských krajín, ktoré vystupujú proti projektu Nord Stream2, teda aj na adresu Slovenska, priamo povedal: „Krajiny, ktoré vystupujú proti projektu, nezastupujú Európu“.

Gazprom a OMV zatajujú Ukrajinu.

Pozrime sa teda práve na príklade údajov o zvýšenom exporte Gazpromu do Európy a jeho súvislostiach, ako takéto „zvýšené úsilie“ v presvedčovaní o výhodnosti Nord Stream2 v prevedení šéfstva OMV a Gazpromu vyzerá v praxi.

Ešte raz si pripomeňme, že v objemovom vyjadrení export Gazpromu do Európy vrátane Turecka v roku 2015 podľa údajov samotného ruského koncernu vzrástol o 11,8 mld.kubických metrov. Keďže dodávky do Turecka mali v minulom roku stagnovať na úrovni 27 mld., celý uvedený prírastok pripadá na európske krajiny. V roku 2015 však nastala na európskom plynárenskom trhu jedna výrazná zmena. Európa sa stala dôležitým dodávateľom plynu do Ukrajiny. Podľa zverejnených údajov ukrajinského koncernu Naftohaz dovoz plynu z Európy sa v roku 2015 medziročne zdvojnásobil na celkových 10,3 mld.kubíkov, pričom import z Ruska od Gazpromu sa znížil zo 14,5 mld.v roku 2014 na 6,1 mld.kubíkov. Dôvodom tohto vývoja boli nielen politicko-bezpečnostné súvislosti na pozadí ruskej anexie Krymu a ruského zasahovania na území Donbasu, ale aj trhové skutočnosti. Ukrajinci mohli značnú časť roka na európskom spotovom trhu od traderov nakúpiť plyn lacnejšie, alebo za cenu porovnateľnú, ako priamo od Gazpromu na ukrajinsko-ruskej hranici.

Ak si porovnáme údaj Gazpromu o náraste exportu do Európy  o 11,8 mld. a údaj Naftohazu o náraste importu z Európy na 10,3 mld., do očí nám udrie veľmi blízka výška oboch údajov. Keďže dodávky plynu do Ukrajiny z územia Európy sa uskutočňujú fyzicky reverzom z územia Slovenska, Maďarska a Poľska je zrejmé, že európski traderi, ktorí majú kontrakty na Ukrajine, uskutočňujú fyzicky reverzom práve dodávky ruského plynu. Ten na území zmienených krajín v obchodných swapových operáciách zamieňajú  za iný plyn. Ten skončí u európskeho spotrebiteľa, kým ten ruský sa obráti reverzom na Ukrajinu. Takže aj keď je spotrebovaný na Ukrajine, v ruskej  obchodnej štatistike a v štatistike Gazpromu sa tento plyn objavuje v položke Európa, a povedzme konkrétne Veľká Británia alebo Nemecko.

Nord Stream na náš účet.

Na základe týchto skutočností môžeme preto konštatovať, že pomerne citeľný nárast exportu Gazpromu do Európy v minulom roku je paradoxne spôsobený Ukrajinou. Rovnako Gazpromom prezentovaný očakávaný nárast v tomto a nasledujúcich dvoch rokoch o 3 až 6 mld.kubíkov veľmi presne koreluje s objemom, ktorý doteraz Gazprom dodával Ukrajine priamo, ale ktorý chcú Ukrajinci nahradiť úplne dovozom z Európy.

Dostávame tak veľmi paradoxný obrázok. Gazprom a jeho nemecko-rakúski partneri hovoria o potrebe Nord Stream2 kvôli údajnému nárastu dopytu po ruskom plyne v Európe. Súčasne však rastie dopyt Ukrajiny po plyne z Európy, čo takmer presne zodpovedá nárastu ruských dodávok. Preto hovoriť v kontexte nárastu exportu ruského plynu do Európy, ktorý potom v nemalej miere končí reverzom na Ukrajine, o potrebe výstavby Nord Stream2 je nielenže nepatričné, ale doslova ide o zavádzanie samotných európskych partnerov a hlavne zákazníkov. Pretože to budú zákazníci hlavne z členských krajín medzi Nemeckom a Ukrajinou, ktorí miliardové náklady na výstavbu nového plynovodu, ktorého cieľom nie je nič iné len obísť Ukrajinu, v konečnom dôsledku zaplatia v cenách plynu.

Teraz najčítanejšie

Karel Hirman

  • Vyštudoval ťažbu ropy a plynu.
  • Pôsobil ako manažér a člen riadiacich orgánov niekoľkých slovenských energetických spoločností a v Slovenskej inovačnej a energetickej agentúre.
  • Riadil projektový tím projektu energetickej efektívnosti ELENA financovaného EIB na VÚC v Prešove.
  • Bol externým poradcom pre energetiku ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka a premiérky Ivety Radičovej a ako expert pre energetiku členom tímu poradcov ukrajinského premiéra Volodymyra Hrojsmana.
  • Pôsobil v týždenníku Trend a pravidelne publikuje o energetike a otázkach medzinárodnej bezpečnosti.
  • Je členom Správnej rady SFPA.
  • Podniká v oblasti energetiky a medzinárodného obchodu.
  • Bol ministrom hospodárstva po odstúpení SaS z koaličnej vlády Eduarda Hegera a neskôr kandidoval za stranu Demokrati v predčasných parlamentných voľbách v roku 2023.