Dievčatá z „Bilíčky“ a viedenskí policajti

Nie, oni nemali v úmysle demonštrovať, len akurát v tom čase sa konalo ich „stretko“ v Kunsthalle na Karlovom námestí, okolo ktorého občas prepochodujú demonštranti za všeličo.

Z očakávaného adrenalínu nakoniec nič nebolo. Viedenská polícia im dovolila odmašírovať si svoje a keď malo dôjsť ku „Krawallom“, policajti urobili koridor, pekne demokraticky ich nasmerovali do dvoch rôznych odstavených liniek metra a vyviezli na koniec mesta. Na perifériu našej pozornosti – tam, kam patria.

Príhoda s policajtmi

Predtým, než sa celé toto udialo, mali sme možnosť poriadne si preštudovať v šíku stojacich policajtov a policajtky. Chlapčenská časť študentov naliehala na dievčenskú, aby sme už konečne zasadli k pivu, nechápajúc chichotanie dievčat, ktoré nedokázali odtrhnúť zrak od statných policajných figúr. Neviem, či aj výber policajtov nerobia tí z viedenskej radnice naschvál, ale odporúčam, pri najbližšej návšteve Viedne odsledovať tých fešákov a tie fešandy. Je celkom pravdepodobné, že pri prezeraní uniforiem zároveň zistíte, že vo Viedni je polícia čerešničkou na torte verejného poriadku a až potom represívnym orgánom.

Poriadok, šuflíky a punkty

Musím sa priznať, že ani ja nie som taká dôsledná, ako príslušníci nemeckých národov. Niekedy som ležérna a zmätkujúca. To sa mi stáva vždy, keď cestujem Bratislavou, kde sa cítim najviac doma a tak poľavím. Naposledy mi musel šofér trolejbusu poriadne vynadať za to, že som nestlačila gombík pred zastávkou Cintorínska. Ihneď som prešaltovala do uvedomenia, že domov nie je len o pocitoch, že nie som vo Viedni, kde sú všetky tlačítka označené a kde je sťažovanie úplne normálne. Viedenčania sa sťažujú na všetko. Tam majú ešte aj pre smetné nádoby – po našom – „sťažovaciu“ telefónnu linku. Oni to chápu ako upozornenie, že nádoba je plná. Na toto si vždy spomeniem pri zastávke X13 na Dunajskej, keď sa ponáhľam k vlaku a odchody musím zisťovať cez dve krajiny, lebo tie sú permanentne 40 rokov, keď nie na Dunajskej, tak niekde inde, prečmárané.

Polícia, kritika a hnev

V poslednom období sa veľa píše o navyšovaní počtov policajtov, málo o verejnom poriadku, ešte menej o súvislostiach a východiskách. Kritiku znášame veľmi ťažko, lebo bolí. Porovnávanie s inými poriadnejšími znášame ešte ťažšie. To ešte viac bolí. Nedá sa nič robiť, bolesť, nebolesť, ak chceme bežať s ostatnými, mali by sme so zaťatými zubami vydržať kritiku, odsledovať techniku behu úspešných a pokúsiť sa o ich napodobňovanie.

Sebareflexia ako východiskový bod zlomu

Štatistiky hovoria, že výdavky na verejný poriadok a bezpečnosť máme vyššie ako Rakúsko, kde slúži 25-tisíc policajtov. Na Slovensku pôsobí približne  21 500 štátnych a 2 500 obecných policajtov. Bratislava má 261 mestských policajtov. Minister vnútra Robert Kaliňák sa pri poslednej kritike navyšovania policajtov bránil, že medzinárodné porovnávanie výdavkov na verejný poriadok a bezpečnosť nie je objektívne z dôvodov rôznej štruktúrovanosti polície a ostatných zložiek.

Aj keď pripustíme, že dáta z Eurostatu nie sú úplne vhodné na medzinárodné porovnanie, niekde je chyba, lebo tá časť verejného poriadku, ktorá je na prvý pohľad viditeľná, podľa mňa, v poriadku nie je. Súhlasím s momentálne rezonujúcim názorom, že situácia rozvoja úrovne verejného poriadku nie je len otázkou peňazí, ale v čom spočíva riešenie?

Verejný poriadok nie je len o represii

Tí, ktorí máme neustále preplnené tašky od papierikov, ktoré v Bratislave niet kam zahodiť, by sme mali požadovať, aby vedenie mesta konečne zobralo na vedomie, že nie každý z nás mal šťastie slušnej výchovy a nie každý má zodpovednosť v krvi ako aktivisti zo Zelenej hliadky. Ale ako a kde?

Z mojich pozorovaní fungovania poriadku v ostatných udržateľných mestách Európy vyplýva, že zodpovedný občan s pozitívnym vzťahom k svojmu okoliu živému i neživému naozaj nevznikne len navyšovaním počtov policajtov, inšpektorov a hliadok verejného poriadku, ale navyšovaním využívania demokratických nástrojov tímovej spolupráce vedenia mesta s políciou a obyvateľmi.

Bratislava nie je len J&T či Penta

Bratislava sme my obyvatelia

Bratislava sú aj obyvatelia v samospráve, vo vláde, na ministerstvách, v štátnej správe, v bankách, v obchodoch, firmách… My všetci budeme v neriešiteľnej antagonistickej pozícii dovtedy, kým bude spoločnosť rozdelená na riešiteľov a konzumentov. Demokracia však nie je obchod, v ktorom si vyberáme len z ponúkaného tovaru. Demokracia je spoločenská platforma, v ktorej sú politici a občania na rovnakej úrovni v otázke práva riešiť pravidlá života, a nie sú zašuflíkovaní na kompetentných a nekompetentných.

Participácia vedie k efektivite a dôvere

Na Slovensku sme si počas vyše dvadsaťročnej cesty budovania demokracie, namiesto dobrých zvykov, vypestovali zlozvyk prekrúcania obsahu termínov. Participáciu „tí hore“ chápu ako „kamarátšaftské“ dohadzovanie verejných zákaziek. V iných udržateľných mestách Európy, nevynímajúc ani Viedeň, participácia – chápaná ako tímová práca samosprávy s obyvateľmi a firemným trhom – začína práve tými „sťažovacími“ linkami. Nekončí však komunikáciou cez štatistické údaje a prieskumy verejnej mienky, ale plným využívaním nástrojov priamej demokracie a nástrojov úcty k mozgovej kapacite ľudí.

Aktívni obyvatelia a fondy

Obyvateľov Bratislavy je potrebné chváliť, stali sa aktívnymi nielen vo všakovakých združeniach. No bohaté firmy k zakladaniu fondov rozvoja mesta ešte nedospeli. Vo Viedni dobrý vzťah k verejnému poriadku buduje Združenie priateľov viedenskej polície (Verein der Freunde der Wiener Polizei), ktorého založenie majú na svedomí bohaté firmy, banky (väčšinou tie isté sú aj vo Viedni) a investori (no, tí by neprešli cez brány Viedne), profitujúci z akumulácie veľkého počtu ľudí na jednom mieste, teda z mesta. Okrem pestovania dôvery v políciu, združenie podporuje verejný poriadok v meste aj finančne. V jednom roku prihodí stotisíc eur na špeciálne kamery, v druhom roku dvojnásobnú sumu na informačné technológie. Viedenský firemný trh je strojcom aj známych viedenských fondov podporujúcich sociálne aktivity, umenie, vedu, výskum a inovácie, lebo brutálne prvoplánová reklama sa už vo svete nenosí.

Namiesto zakrývania čmaranín na historicky hodnotných budovách fóliami s primitívnou reklamou, iné mestá motivujú k zviditeľneniu firmy v meste cez dobré skutky, napríklad aj premaľovaním fasád alebo príspevkami do fondov rozvoja mesta.

Aktívny firemný trh v Bratislave sa však môže zrodiť len zo spojenia energií lásky k mestu. Impulz musí prísť od vedenia mesta. Od primátora, ktorý bude schopný nájsť statočnosť nasadnúť do vlaku s ruksakom plným zápisníkov, vystúpiť pred viedenskou radnicou a pozapisovať si všetky detaily, ako má vyzerať udržateľné mestské vedenie. A začne výstavbu naozaj demokratickej samosprávy, ktorá nebude poslúchať taktovku veľkých hráčov, ale sama bude určovať podmienky ich správania sa voči mestu.

Policajt ako ochranca slobody a nie strašiak trestu

Filozofia trestu ako prevencie pred neporiadkom a porušovaním zásad dobrých mravov, je vo vyspelom svete na ústupe. Súčasná úroveň kultúry prináša aj iné metódy: upozornenia, piktogramy, ideogramy, infografiky, no stará osvedčená osveta samozrejme nestačí.

Pomáha aj viditeľnosť polície. Kým vo Viedni je poriadková polícia viditeľná všade, kde sa ľudia koncentrujú, u nás sa nám pripomenie zvyčajne len pri vyberaní pokút. Kým vo Viedni polícia aj vďaka adekvátnym podmienkam a motivácii k behu na plný výkon napĺňa formu práce efektívnym obsahom, u nás je motivácia chápaná ako úzkoprsá neprajnosť.

Slováci na Slovensku sú demotivovaní

V Bratislave sa nástupný plat mestského policajta pohybuje v rozmedzí 450 – 560 eur, vo Viedni 1000 – 1200 eur. Po dvoch rokoch služby sa táto suma zdvojnásobí. Dobrá motivácia, nie?

Nie, nezabúdam, že sme na Slovensku, kde sa efektívne šetrí len na mzdách. Nie, nezabúdam, že sme na Slovensku, kde politika vlády vtisla do spoločnosti falošný názor, že motivácia nie je predovšetkým o peniazoch a tí, ktorým sa nepáči, môžu odísť. Bolo by načase, aby sa naši budúci povolební zástupcovia pozreli na základný koreň problému rozdielnej výkonnosti Slovákov na domácom pracovnom trhu a v zahraničí, kde každý Slovák „fičí na plný plyn“.

Efektívne šetrenie

Päťdesiaťpercentní sme vo všetkom, čo robíme pre verejný záujem. Aj v oblasti dopravy, ktorá má obrovský vplyv na úroveň verejného poriadku. Kúpime nové autobusy, ale kto už dnes buduje mestskú verejnú dopravu s vozovým parkom na nezelený pohon? Kúpime nové autobusy na starý pohon, no k „inteligentnej doprave“ bez integrovaných zastávok, priestupných terminálov, záchytných parkovísk, previazanosti spojov a peších zón – sa nedopracujeme. Ani bez úplne nových ciest.

Efektívne šetrenie vo Viedni chápu inak. Šetriť u nich neznamená opraviť len toľko ciest, koľko sa vmestí do rozpočtu udaného „kamarátšaftsky“ spriazneným dodávateľom. Naopak, tam permanentné opravy ciest, údržbu zelene, tratí a ostatné technické služby vykonávajú mestom zriadené neziskové organizácie, ktoré nepotrebujú vykazovať zisky.

Čakáme návštevu, aspoň pozametajme!

Od júla do konca roka bude Slovensko predsedať Rade EÚ. Pre predpokladaný počet 25-tisíc účastníkov bude Bratislava vstupnou bránou do našej krajiny. Vo Vilniuse vláda v čase príprav na ich predsedníctvo obnovila takmer všetky komunikácie a zrekonštruovala všetky významné historické pamiatky. Toto už nestihneme, ale na metly ešte azda máme!

Tento myšlienkový prúd mi prebleskol hlavou, kým sa dievčatá chichotali a chlapci hundrali. A potom sme si sadli na vysoké stoličky. Rozprávali sme sa o tom, na ktorej univerzite sú najkrajšie študentky. Rozprávali sme sa aj o tom, čo má Bratislava a nemá Viedeň.

Bratislava má dunajské nábrežie neporovnateľné so žiadnym iným, duchovnú atmosféru, úžasnú polohu, potenciál zobúdzajúceho sa občana, primátora, ktorý oklamal svoje mesto, a viditeľný neporiadok.

Viedeň nemá dobre situované dunajské nábrežie, má však inteligentnú dopravu, cyklistické trasy cez celé mesto, novú vlakovú stanicu, všetkých Mozartov, Klimtov, našich Messerschmidtov, a viditeľný poriadok, ale to už všetci dávno viete.

Za viditeľným verejným poriadkom a sympatickou políciou vo Viedni sa skrýva niečo neviditeľné. Iný pohľad viedenskej radnice na naplnenie obsahu slov: participácia, efektivita, motivácia.