Denník N

Žena pre život, nie je dievča pre všetko

Práca na tejto„téme“ nebola jednoduchá. Pomerne rýchlo začala kniha putovať kade tade po mojom okolí. Bol o ňu veľký záujem. Nepochybne za to môže samotný názov a v neposlednom rade aj obsah…

Kniha je primárne určená ženám, ale mali by si ju prečítať aj muži. Nakoniec autorka knihy Laura Fröhlich hovorí o problémoch, s ktorými zápasia aj muži. A hovorí o veciach, ktoré dopadajú na vzťah oboch. Tak čo to znamená, že žena pre život, nie je dievčaťom pre všetko?

Spomínam si na prvé strany z dejepisu, kde sa hovorilo o prvých krokoch človeka – žil vo väčšej komunite. Muži chodili na lov a robili fyzicky náročné práce. Ženy zatiaľ ostávali doma, udržovali oheň, varili jedlo a spracúvali ovocie lovu a zberu. To čo sa nepovedalo a nebolo toho málo, posúva tento príbeh ďalej. So ženami ostávala určitá skupinka mužov, aby naďalej mali po ruke niekoho, kto by im pomohol dvíhať ťažké veci a kto by ich chránil pred nepriateľom. Ďalšia vec ktoré sa nehovorila bola, že to bola skupina mužov, pri ktorých sa ostatní muži nemuseli báť, že by dvorili ich ženám. A ešte menej sa hovorí o tom, že súčasťou inicializácie a zasväcovania do mužstva bolo, že pomerne skoro chlapci odchádzali s mužmi na lov (a teda syn trávil čas s otcom)…

Je tento obraz „nekorektný“, ak pracovali obaja? Myslím, že problém súčasnej doby je hlavne v tej mierke – koľko pracuje jeden a koľko ten druhý…

Obrazy minulosti

Poďme ďalej. Môžeme sa posunúť k dobám, nie tak dávnym. Celé rodiny žili po kope. Viacero generácií. Dodnes sú zachované viac generačné domy. Stále tam bol niekto doma, kto mohol strážiť spoločný majetok, ale aj starať sa, či už o deti, alebo starých ľudí. Najmladšiu, ale aj najstaršiu generáciu. Nikde nebolo striktne dané, či to má byť žena, alebo muž. A bol tu priestor na striedanie tejto úlohy. Pri tom počte ľudí…

Videl som to pomerne nedávno, kedy deti sa striedali pri starostlivosti o starých a chorých rodičov. Samozrejme, je to vždy individuálne. Veľa závisí od toho, ako na tom starkí sú a koľko detí majú. Pri určitom počte tá služba vyjde raz za čas…

Veľa vecí ktoré prehovárajú do dnešnej témy prešlo určitou „premenou“. Dodnes mnohí radi hovoria o jednoduchých národoch a predpokladajú, že tam existuje mužská a ženská rola v podobe, ktorá vyhovuje ich obrazu. Ale nie je to pravidlo. Nájdeme tu naozaj rôzne obrazy a schémy. Nakoniec, nie je to tak dávno, kedy deti s kľúčom na krku sa dokázali na dedine, ale aj v meste zabaviť, kým rodičia prišli z práce. A rodičia sa o nich nemuseli báť. Áut bolo menej a deti sa spolu vonku zahrali… Dnes už trávia veľa času za počítačom…

Role sa menia

Áno, je tu aj obraz spoločnosti, kde muž pracoval a žena bola doma. Muž zarobil toľko, aby žena mohla byť doma. Ale to v akých podmienkach žili, či skôr prežívali, to už spomienkový optimizmus nevidí. Nárast životnej úrovne sa totiž spája až s obdobím 20 storočia.

V tých predchádzajúcich storočiach, bolo menej možností. Ak by sme reálne okúsili život vtedy, neviem, či by sme tak chceli žiť. A je jedno, či sme mužom, alebo ženou. Bez elektriny, bez plynu, spotrebičov… Dom sa „zbúchal“ z toho, čo bolo. Ponuka potravín bola obmedzená. To neznamená, že tu nie sú aj pekné veci – menej digitálneho šumu, viac spoločne prežívaného času, alebo konzumácia miestnych surovín a menšia záťaž životného prostredia, hoci aj to kúrenie drevom bolo ťažkou ranou pre prírodu…

Neskôr sa toto členenie rolí začalo meniť. Jednak tá reálna hodnota peňazí začala klesať. Už príjem muža nestačil a nebolo to tým, že  by muž nechcel rodinu zabezpečiť, alebo nepracoval. Ale menila sa aj rola ženy. Práca oboch bola cestou k väčším právam a k rovnoprávnosti. Kde sa vzal ten obraz ženy, ako dievčaťa pre všetko, kde žena má dva úväzky (prácu v práci a prácu doma)? Nebolo to predsa tak dané a časom sa to menilo. Prečo sa neposunúť niekam ďalej?

Niektorým to vyhovuje

Poznám ženu, inteligentnú ženu ktorá študovala v zahraničí. A predsa v sebe nesie predstavu, že si nájde muža a bude rodiť ako jabloň. A bude doma.

Počul som u mužovi z lazov, ktorý hľadá ženu, ktorá sa bude starať o hospodárstvo.

Samozrejme, poznám aj iné obrazy. Muža ktorý výborne varí. Ženu ktorá sa rozhodla pre život single a je úspešná… A mnohé iné…

Zjavne obrazy a predstavy sú rôzne. A to je v poriadku. Ak ten výsledok vyhovuje obom (alebo jednému ak kráča sám a nemá s tým problém). A tu niekde je kameň úrazu.

Väčšinovo prevláda obraz ženy, ktorá má dva úväzky a na ktorej pleciach stojí a padá domácnosť. Je možné to zmeniť? Ale poznám aj obraz z druhej strany. Muž chcel pri xy dieťati ostať na materskej a žena mu povedala, že len ak to dieťa porodí… Vzdať sa určitých obrazov a rolí, zjavne nie je jednoduché pre nikoho…

Vykročiť správnou nohou

Veľmi pozorne som čítal knihu od Laury Fröhlich. Myslím, že najlepšou cestou k hľadaniu prieniku, je práve začiatok spoločného života. Ak tí dvaja začnú spolu žiť a na začiatku sú sami, majú čas sa zladiť. Majú priestor pracovať, rozvíjať záľuby a dary a v neposlednom rade, spolu riadiť domácnosť.

Obidvaja pritom majú rôzne predstavy dané ich pôvodnými rodinami. Tie predstavy môžu byť natoľko odlišné, že tí dvaja nemusia byť kompatibilní, aspoň na začiatku. Faktom však je, že žiadna práca sa neurobí sama. A domácnosť nemôže stáť na pleciach jednej osoby.

Veľmi častou dilemou je, aký kľúč k tomu zvoliť. Celkom sa mi pozdáva cesta, kde tí dvaja spíšu zoznam a pri deľbe ak je to možné, berú ohľad na to, čo koho baví a k čomu má dary. Niekto rád nakupuje, niekto rád varí, niekto rád upratuje a niekto rád zastrešuje rodinnú agendu. Niet pochýb, že každý dostane aj menej populárne aktivity a činnosti. To už k tomu patrí. Zároveň však platí, že ak si to rozumne podelia, stále majú čas na prácu, čas na záľuby a aj domácnosť je k svetu.

Toto východisko však dosť často neplatí. Tí dvaja sa nestihli zladiť a už prišlo dieťa, ktoré dosť radikálne zasiahne do podmienok. Tí dvaja, hoci jeden viac a druhý menej sú tým všetkým (kolotočom aktivít) strhnutí a nevidia cestu, ako z toho von… Aj preto možno povedať, že všetko má svoj čas. Bolo by dobré neponáhľať sa s dieťaťom, kým tí dvaja nefungujú dobre, ako pár. A to sa netýka len domácnosti.

Výzvy prichádzajú, treba im čeliť

Ako už tušíte, to čo výrazne zasiahne do života tých dvoch a často spôsobí, že nemajú na seba čas (čo je ďalší problém), je príchod detí.

Ale aj keď dobre naložili s časom pred príchodom detí a dokázali spolu skĺbiť prácu a aj starostlivosť o domácnosť, príchod dieťaťa prináša nové výzvy. A to čo bolo pred tým, už nie je podstatné. Treba nanovo usporiadať členenie prác a znova a znova.

Keď žena čaká dieťa a vládze menej, keď ostáva doma a musí sa šetriť (je prirodzené, že ako tehotná vládze menej), keď príde dieťa na svet a neskôr keď začne chodiť do škôlky, do školy… pribudnú krúžky… Stále prichádzajú nové výzvy, ktoré v praxi znamenajú potrebu rozdeliť „povinnosti“ medzi dvoch. To už k tomu patrí…

Často však k tomu neprichádza. Ten odchod z práce a prechod na materskú sa berie ako niečo samozrejmé a aj tá starostlivosť o dieťa a o domácnosť. Tá starostlivosť o dieťa a domácnosť nie je časovo porovnateľná s plným úväzkom. Je náročnejšia. Dieťa predsa nemôžete nechať samé a ak na chvíľu zaspí, túžite si pospať s ním, pretože v noci sa nevyspal ani jeden z vás. A keď príde návrat do práce, úväzky sú akoby dva. Vlastne tri – práca, dieťa a domácnosť.

Každý človek zvládne len určitú záťaž a keď sa dlhodobo prepína a ťahá viac, jeho sila začne slabnúť a bude vládať menej. Organizmus sa tým útlmom snaží šetriť. Nepomôže snažiť sa viac. Treba oddychovať viac. Pretože ak nebudete oddychovať, príde únava, z ktorej nebude ľahké sa dostať. Netreba asi pripomínať, že únava má dopad aj na emócie a prežívanie človeka. Ak tí dvaja majú mať aj čas na seba a pre seba navzájom, ak chcú popri deťoch mať čas si niekam vyraziť (aj bez detí) a ak nemajú po sebe zazerať, potom spolupráca je jedinou cestou. Inak príde únava a tá poznačí aj vzťah.

Nastal čas sa porozprávať

Skúsme dať teraz priestor samotnej Laure. Doteraz sme si priblížili postrehy, ku ktorým ma priviedla samotná kniha a život.

„Som si istá, že ste to vy, kto na všetko myslí, organizuje, plánuje, nakupuje, utešuje a povzbudzuje, pamätá si všetky termíny a pripomína ich ostatným… rovnako ako ja, sú na tom milióny ďalších žien. Prečo nesieme túto psychickú záťaž a nálož? Prečo sa to všetko považuje za samozrejmé? To čo potrebujeme, sú štrukturálne zmeny. Potrebujeme od seba očakávať menej a od mužov očakávať viac… Žena pre život, nie je dievčaťom pre všetko…“

„Nemala som pocit, že by toho bolo veľa. Pripadalo mi to, ako bežné každodenné veci. Koniec koncov, bola som doma. Starať sa o deti, jedlo, upratovať, oblečenie… Materstvo sa mi stalo prácou na plný úväzok.“ Muž prišiel z práce a mal pokoj. Moje pracovisko bolo stále okolo mňa. Stále bolo čo robiť. Pozerať sa večer na televíziu, mi pripadalo ako strata času…

„Bolo frustrujúce, že nikto nevidel, čo robím. Akoby to bola samozrejmosť. Snažila som sa byť v tom kreatívna, aby som sa mohla pochváliť nielen výsledkom“, ale aj prevedením. Pomohlo to? Nie. Ešte viac som sa preťažila.

„Začala som byť tak unavená, že som túžila po návrate do práce. Aspoň na pár hodín, aby som aspoň na chvíľu riešila iné veci.“ A pritom, manžel sa snažil mi pomôcť. Rozhodne toho robil viac, ako bežní muži. A nestačilo to… Bola som nešťastná.

„Vzhľadom na to, že som rýchla a dokážem efektívne plánovať, čo mi išlo vždy dobre, mala som dojem, že každodenné starostlivosti zvládam s prehľadom. Všetka tá starostlivosť, ktorú nikto nevidel, ma dostala do kolien.“

„O niekoľko týždňov som sa vrátila do práce na pár hodín. Celá organizácia domova však naďalej ostala na mojich pleciach… Kúpila som si poznámkový blok, snažila som sa ešte viac zefektívniť všetko, čo som robila dovtedy. Nepomohlo. Čím ďalej, tým viac som bola unavená.“

S ďalším – s tretím dieťaťom som tak nejako automaticky išla na materskú. Všetci mi hovorili, aby som sa už do práce nevracala. Pre mňa však bolo dôležité mať spätnú väzbu. A doma som ju nemala. Nie dosť. Pochopila som, že som na seba kládla toho príliš veľa.

„Aby bolo jasné, do problémov ma nedostalo to, že som manželka, či matka. Všetky tieto role mám rada. Len je toho veľa na jedného.“ 

„Keď som začala byť veľmi vyčerpaná, pochopila som, že moja energia nie je nevyčerpateľná. Snažil som sa oklieštiť a zosekať, čo sa dalo. Zredukovala som úlohy a povinnosti na to najnutnejšie a začala som z rôznych strán počúvať, že nie som dobrá matka, či manželka. Ako sa hovorí, ani z voza a ani na voz…“ Niečo sa však musí zmeniť…

Finančné problémy, zdravotné problémy, ale aj problémy vo vzťahu len zhoršujú obavy a strach, ktorý človek má. A čokoľvek z menovaného, prichádza opakovane s istou pravidelnosťou. Všetko to je náročné znášať samé o sebe a ťažšie to je, ak ste unavená…

„Keď som sa stala matkou, všetky nároky na mňa ako ženu stúpli. Nikdy predtým mi toľko a dokonca často cudzích ľudí nehovorilo, čo mám robiť. A ak to robiť nebudem, tak nie som dosť dobrá. Dá sa s tým žiť? Je vôbec možné naplniť všetky predstavy? Nie, nie je to možné. Oni sú často prehnané a protirečiace. Ani supermama, či supermanželka by to nedala… Možno je na čase to priznať. A prestať sa trápiť. A nie je to problém pohlavia. Ani muž by to nedal.“

Očakávania, ktoré ubližujú

U mužov sa predpokladá, že budú robiť kariéru a u žien, že sa budú starať o deti. Preto často zamestnávatelia preferujú mužov, pred ženami. Hoci muž skoro zomiera už pri nízkej teplote, je to žena ktorá kvôli zdravotným problémom detí je vnímaná ako riziko. Muž napreduje v kariére a získava zaujímavejšie posty. Žena napriek výchove detí, má nižší dôchodok. Tvrdia jej, že jej venovanie sa rodine je dôležité, ale finančne to tak nevyzerá. Žena vďaka zvládaniu domácnosti a starostlivosti o deti podáva lepší výkon, než mnohí manažéri, ale jej materská dovolenka je pre zamestnávateľov prekážkou a nie cennou životnou skúsenosťou – praxou v ktorej sa osvedčila.

Ale ubližujeme si aj my sami, ak podliehame veľkým očakávaniam a ak na seba ušijeme búdu perfekcionizmu. A nestačí nám robiť veci určitým spôsobom. Kladieme na seba požiadavku robiť všetko presne určitým spôsobom. Všetko musí byť dokonalé. Nestačí, že to je. Nestačí jeden koláč, musí ich byť aspoň päť druhov. Niečo Vám to pripomína? Šťastné a veselé! A dalo by sa pokračovať. Asi máme pocit, že keď to bude vyšperkované, konečne si to niekto všimne a docení. Ale tak to žiaľ nefunguje. Problém nie je v tom, že to nie je dokonalé. Problém je v tom, že mnohé veci ktoré robí žena, sa berú ako samozrejmé.

Aj mužov svet sa otriasa

Páči sa mi na Laure, že na problém sa pozerá aj z druhej strany.  Pre mužov situácia tiež nie je jednoduchá. Aj ich obraz sa zmenil. A nemyslím z chlapa na hipstera, či metro niečo. To čo sa od nich požadovalo, už nestačí. A to podstatné, už často nefunguje. Chlap napriek snahe a pracovitosti často nevie rodinu zabezpečiť. A má preto pocit zlyhania. Oproti minulosti sa od neho očakáva, že bude viac dávať najavo emócie, že sa bude viac rozprávať so ženou, že sa bude viac venovať deťom a pomáhať v domácnosti. Všetko sú to veci, ku ktorým vedený nebol a jeho mužskí predkovia by sa mu smiali. Nie je to o tom, že by si ženu nevážil, alebo ju nevnímal ako rovnocenného partnera. Často by aj chcel, ale chýbajú príklady, vzory…

Všetko to čo bolo, sa mení. Mení sa to u ženy, ale aj u muža. Akoby sa nanovo definovali úlohy a role. Nie je ľahké to všetko ustáť. A od koho sa učiť? Pred veľkými výzvami nestojí len žena, ale aj muž.

Čo hovoria dáta

Pozrime sa na štatistiky. V Nemecku na rodičovskej dovolenke ostáva 90 % žien. U mužov to je 37 %. Z toho 76 % mužov ostáva len cca 8 týždňov. Stále sa bavíme o Nemecku. Približne 57 % mužov a 35 % žien si myslí, že väčšia zodpovednosť za vedenie domácnosti má byť na pleciach ženy. Ďalšie odhady hovoria, že 80 % žien sa venuje domácim prácam denne a u mužov to je cca 33 %. Keď sa v Nemecku robil prieskum, 70 % ľudí očakáva, že sa muž dokáže postarať finančne o rodinu a 40 % očakáva, že sa zriekne kariéry výmenou za čas strávený s rodinou.

Práca z domu

„Mám s tým skúsenosť, ale ak sa rozhodnete pracovať aspoň pár hodín, nepracujte z domu. To domáce prostredie spôsobí, že Vám to zaberie viac času.“ Podľa niektorých štúdií tak prídete o hodinu. Keď sa skúmalo, za koľko sa podarí prácu urobiť, tak v pracovnom prostredí to trvalo menej, ako v domácom. Firme to môže byť jedno – úloha bola splnená. Ale ženu to stálo viac času. Nie je jednoduché pre ňu prepnúť…

Čo robiť?

Ako to celé uzavrieť? Bolo by dobré, prestať ženám radiť, čo majú robiť. A je pritom jedno, či ste žena, alebo muž. Či ste jej matka, alebo kamarátka. Každý sa s problémami a s úlohami vyrovnáva najlepšie, ako vie.

Ženám by pomohlo, keby sa zbavili perfekcionizmu. Je to zbytočná záťaž. Dokonalosť a tyraniu hodnôt v podobe dokonalej ženy, matky či manželky, treba prenechať dokonalým bytostiam – v literatúre sa s takými stretávame a majú podobu bohov. A v partnerskom živote? Rozhovor a deľba práce. Môžete byť doma s dieťaťom a predsa pri ňom veľa toho nestihnete. Niečo áno. Ale to čo nie, to si treba podeliť. Ale stále je tu aj starostlivosť o dieťa, to nezmizlo príchodom jedného partnera z práce domov. Treba sa reálne porozprávať o časoch, koľko čo zaberie času a ako si to podeliť tak, aby obaja partneri mali dosť času aj na seba a svoje záľuby. Vtedy bude možné hovoriť o rovnocennosti a je pritom jedno, kto z nich varí, alebo zarobí viac…

.

Vzťah nie je súboj, kto z toho. Je jedno, kto zarába viac. Ak je jeden preťažený, dopadne to na oboch. A trpí ich vzájomné puto. Niet tu iného riešenia, než hľadať cestu, ako si navzájom pomôcť a ako si to všetko podeliť. Inak to nebude mať dobrý koniec pre nikoho.

Možno nastal čas prehodnotiť dĺžku pracovnej doby a pri ponechaní životného štandardu ísť cestou skrátenia odrobených hodín počas týždňa. Tí dvaja by mali viac času na seba, na investovanie do vzťahu (kedy ste boli s tým druhým na rande), pomohlo by to aj domácnosti. A pomohlo by to aj produktivite – oddýchnutý a spokojný zamestnanec, je menej často chorí a má viac sily a je kreatívnejší. Stojíme pred zmenami, ktoré sa dotýkajú aj samotnej spoločnosti… nielen tých dvoch…

Tomáš Hupka

Laura Fröhlich pracuje ako novinárka a blogerka. Pomáha tiež ženám pri snahe preorganizovať si život. Dnes sme si priblížili jej knihu: Žena pro život není holka pro všechno. Ak by som hneď na začiatku prezradil podnázov knihy: Jak si lépe rozdělit práci v rodině, veľa mužov by to nečítalo…

Zdroj fotografie:

www. wuwf. org

Teraz najčítanejšie

Tomáš Hupka

Vzťahom som sa začal venovať pred 10 rokmi, cez blogy na stránke .týždňa.

Potom nasledovalo obdobie, kedy som pripravoval stretnutia pre ľudí, ktorí sa chceli pripraviť na vzťah. Sám som spolu s pani manželkou absolvoval kurz Manželské večery, ktorý vytvorili Nicky a Sila Lee.

O vzťahoch som znovu začal písať cez blogy na stránke denníka N. Pridal som aj témy z oblasti životného štýlu, keďže je dôležité ako človek žije a to sa prenáša aj do jeho vzťahu.

Venujem sa témam, ktoré ma zaujímajú, ale aj témam ktorými žijú iní ľudia...

Aktuálne "zastrešujem" projekt www.knihypredusu.sk - eshop so starostlivo vybranými knižnými titulmi...

Prajem Vám príjemné čítanie! Tom