Každý deň má byť dňom boja za slobodu a demokraciu

V dnešnú daždivé ráno som u seba na facebookovej stránke dal tento status:

Je to vyjadrenie nádeje, o ktorej už kedysi dávno Václav Havel napísal, že je to istota, že niečo má zmysel bez ohľadu na to, ako to dopadne. Lenže bolo zaujímavé sledovať ako mnohí ľudia negatívne vnímajú slovo boj. Hneď si pod ním predstavujú násilie, utrpenie a krv, čo v dnešnej dobe, aj s ohľadom na to, čo sa všade okolo nás vo svete i doma deje, nie je až také nepochopiteľné. Akoby sa vyžadovalo, že sa vždy musíte postaviť na určitú stranu, a tých druhých vnímať ako nepriateľov. Akoby vášne, ktoré mnohí vedia tak šikovne využívať, s nami mali hýbať natoľko, že prestaneme oponenta vnímať ako ľudskú bytosť.

No boj, ktorý som mal na mysli, je neustálym zápasom aj so sebou samým. Neočakávajme, že sloboda a demokracie, ktoré len vo vzájomnom spojení dávajú zmysel, sú niečím trvalým. Vo svete toto ich spojenie je stále skôr niečím výnimočným. Sú najväčšou prekážkou pre získanie i udržanie si absolútnej moci, ktorej ako jedu napokon každý podľahne. Sérum tejto pravdy nás učí, že nesmieme si ich dať vziať a ani sa ich vzdať. Ako stavebné kamene občianskej spoločnosti tvoria koalíciu ochotných ľudí dobrej vôle, čo sa zaujímajú o priestor svoj i tých druhých.

Preto takýto zápas je podobný tým dvom vlkom, ktorý stelesňujú naše dobré i zlé vlastnosti o bojujú v nás o to, kto vyhrá. Vyhráva vždy ten, koho kŕmime, čie myšlienky prijímame a ako ich následne pretavujeme do našej reality.

Prajem nám všetkým, aby sme sa vždy pri každej krivde ozvať, zvládli si vypočuť i iný názor a predovšetkým si stále uvedomovali, že sme v tom spolu. Inak, keď si prídu po nás, nemusí tu zostať už nik, kto by sa nás zastal.