Návod na slobodu
Načo ti je sloboda, keď k nej nemáš návod?
Zdá sa nepochopiteľné, aké množstvo Slovákov fičí na alternatíve. Vzdelaní či šikovní, zcestovaní alebo domasedi, zdajú sa rovnako dezorientovaní.
Nedivte sa. Keď sa vám zo dňa na deň rozpadne väzenie je to šok. Istota ranného budíčka a rezkej rozcvičky je v ťahu. Okamžite nastupuje neistota a stres. Byť väzňom bez väzenia, to je vážne pohroma. A táto pohroma sa musela stať práve nám!
No ale načo ti je sloboda, keď k nej nemáš návod? Pýtajú sa mnohí. Oprávnene. Po štyridsiatich rokoch oceľových istôt, nás sloboda zaskočila nepripravených a bez návodu. Plní eufórie sme sa vrhli do náručia tatka Vladka priamym smerom za istotami. Únos, demarše, vatry zvrchovanosti a Húska, nás postrčili k osudovým voľbám.
Vtedy sa z nás bezradne slobodných, na chvíľu stali občania. Pocítili sme volanie zodpovednosti v tom hluku anarchie a vybrali sme si slušnosť. Na chvíľu. Zo slušnosti sa stalo klišé, z klišé korupcia a s korupciou čuduj sa svete, k nám prišli nielen Ficove vlády.
Ale s nimi sa vrátil návod! Do ničoho sa nemontuj, aby si niečo nepokazil! Istoty sú nadohľad, skoro na každom billboarde! Buď ticho, rob len to čo ti kážu! Však to poznáš. Tie zlaté časy. Keď sme boli mladí a pekní.
Dnes sme už len šikovní. Vieme ako na to, kto je za tým a hlavne za čo, to všetko robíme. Dobu kešu nám pripomenú už len občas nejaké tie fosílie. Táto digitálna doba má tiež niečo do seba. Všetci sa cítime byť jednotkami a úprimne pohŕdame ostatnými nulami.
A stále nám ho chcú vziať! Ten náš svet, o ktorom vieme, ktorá je tá správna strana. Ešte aj tie deti papuľujú. Zas a znova sa na nás valí neistota a stres. Bez návodu sme ako bez nádeje. Na internete je návodov kopec, ale ktorý je ten pravý? Včerajšie tutovky sú dnes čisté straty. A veštica z Bujakova pýta toľko, no škoda hovoriť.
Keď najbližšie stretnete človeka, ktorý sa trápi tým, že nemá návod a zúfalo žiada istoty, dajte mu nejaký. Stačí aj ten z kinderka. Poteší sa.
