Diagnóza F63.0, časť 14 – Absťák
Každý človek je originál, ani jednovaječné dvojčatá nie sú úplne rovnaké. Aj keby sme zobrali do úvahy všetky ľudské bytosti, ktoré počas celej histórie našej krásnej planéty pochodovali po jej povrchu, aj tak neverím, že by sme našli fyzicky či duševne absolútne totožnú dvojicu. Takúto vymoženosť nám asi raz poskytne klonovanie, ale dúfam, že vtedy už budem bezpečne zaparkovaný pár decimetrov pod zelenou trávičkou. Plagiátorstvo nenávidím v každej podobe…
Kolegovia gambleri určite s miernymi pripomienkami súhlasili so všetkým, čo som doteraz napísal. Aktuálne vstupujem na trochu neistú pôdu, tak by som vás rád poprosil, aby ste zohľadnili našu rozmanitosť. Už pred tridsiatimi rokmi, keď som fyzické príznaky spôsobené nemožnosťou podať aspoň jeden mizerný tiketík pocítil prvýkrát, mi viacerí kumpáni-závisláci neverili. Čo to trepeš, aké vracanie či bolesť hlavy, síce mi je vtedy nahovno, ale to sú len nervy! Asi polovica z nich určité problémy pripúšťala, ale poznal som len troch ľudí, ktorí to prežívali ako ja, či ešte intenzívnejšie. Tiež si myslíte, že si vymýšľam?
Nie, prisahám, naozaj som to cítil! Určite to nebola náhoda, nemohla ma vždy skoliť chrípka, migréna či žalúdočná viróza práve vtedy, keď som nemal v hre žiadny tiket a peňaženku mi vyčistil prievan. Kolegovia nakoniec tiež čo-to priznali, no a iba jeden tipér bohorovne tvrdil, že to je blud a on nič také nezažil. Prečo ale potom vždy po párdňovej pauze letel do stávkovky ako namydlený blesk s tráviacimi problémami a prvý tiket v hrsti mu na tvári vyčaril marihuanový úsmev?
A čo som o absťáku napísal v Gamblerovi?
Aspoň však mám motiváciu hypnotizovať večer televízor a fandiť amatérom, ktorých som ráno zatracoval. Metadón tipovania. Lebo len čo posledný rozpis zlyhá a nemôžem rýchlo podať voľačo iné, príde to najhoršie, absťák! Apatia, kŕče v bruchu, bolesti hlavy, triaška, sobotné či nedeľné doobedia bez peňazí ma nepredstaviteľne ničia. Ak nie sú groše, idem do kolien a strácam vôľu žiť, nebaví ma ani sex. Pre pár kúskov by som spravil hocičo, napríklad aj okradol rodičov. Dvakrát sa dokonca stane, že v žalostnom stave predám krvopotne našetrené valuty vrátnikovi z hotela Centrál, hoci úžerník Ďula mi za západonemeckú marku dá len pätnásť korún. Strašné zderstvo, ale žijem, žijem! Bez veselo šuštiaceho tiketu vo vrecku je gambler iba zúfalý zombík, chodiaca mŕtvola.
Asi je to ťažko pochopiteľné, keď gamblerský absťák porovnávate s alkoholickým, nikotínovým či narkomanským. Tam človeku chýbajú somariny, ktoré do seba pravidelne ládoval, organizmus si na chemické svinstvá zvykol a pýta si ich, za každú cenu. Ale čo sa deje pri tipovaní? Zrejme sa v závislákovi vylučuje a aktivuje nejaká látka, adrenalín, endorfín či iný hormón šťastia, ktorého nedostatok má potom rovnaké účinky ako pre narkomana neprítomnosť heroínu. Viem len to, že to už nikdy nechcem zažiť. A aké to bolo prvýkrát?
Je mi zle, mozog štrajkuje, zdochnem! Takto sa majú cítiť nešťastníci, ktorým zrazu zmizli z jedálneho lístka milované návykové látky, drogy, alkohol, nikotín, ale to nie je môj prípad! Mne len v stávkových kanceláriách menili bankovky za útržky potlačeného papiera, nijaká chémia, tak prečo mi vysokofrekvenčne búši srdce? Potím sa ako v saune, gebuľu mi ide rozdrapiť, na nič sa nedokážem sústrediť, Slovan určite rozdrbe Trenčín na atómy a ja by som mohol úžasne naryžovať! Stačilo by zdvihnúť sa zo stoličky, vyraziť do najbližšej pobočky…
Do Bratislavy sa vraciam s pevným predsavzatím – seriem na hazard! Práce sa mi nakopilo vyše hlavy, na dvere klope zápočtový týždeň, za ním sa s devinou zakráda skúškové, navyše meškám s diplomovkou. Treba sa vykašlať na hru, musím začať tvrdo drieť! Ale s bohyňou sa v dobrom rozísť nedá.
Zaútočí na mňa absťák, mamutí! Konečne si utrpenie závislých úbožiakov môžem vychutnať na vlastnej koži, nie iba pri čítaní kníh či sledovaní narkomanských filmov. Len pred mesiacom mi spolužiak požičal videokazetu s pôsobivým kúskom Wir Kinder vom Bahnhof Zoo. Pri najdrastickejších scénach som si hovoril, že mňa sa drogy netýkajú, mne sa to nestane…
Je mi hrozne, príšerne, priam na mašľu! Ešte aj drsný alkoholik Dušan krúti kotrbou, keď ma v kuchynke pristihne, ako si trieskam čelo o stenu. Vôbec sa nemôžem učiť! Presedím nad skriptami hodiny a hodiny, no do hlavy mi nevlezie ani slabika, takže pokazím dve dôležité písomky. Čo robiť, objednám si dovolenku v psychiatrickom ústave? Musel by som si vybaviť prerušenie štúdia, bifľoši sa budú uškŕňať, hanba ako svet, nie, vyriešim to sám! Ale ako?
Aj keď sa gamblerovi podarí absťák prekonať bez nového tiketu, cesta k abstinencii je ešte dlhá, vlastne stojí iba na začiatku. Ako som už písal, treba klesnúť až na dno žumpy a dôkladne sa vyváľať vo výkaloch zúfalstva, hanby a beznádeje. Potom sa ti zrazu otvoria oči, dušu ti naplní pokora, tak sa odrazíš a plávaš pomaly hore, k hladine. Lebo ak si nebol na dne, postupne v tebe čosi rastie, mocnie. Pocit, že všetko je márne, zbytočné, šedivé, nič nemá zmysel, nič už nikdy nezažiješ, len bezhraničnú nudu, život sa skončil, už ťa nič pekné nečaká. Vlastne tiež absťák, ale zákernejší, miernejší, dlhodobý. Keď ho porazíš, máš šancu! Prvýkrát sa to podarí málokomu, ani mne to kedysi hneď nevyšlo…
Drahocenný prvý dovolenkový týždeň preležím v posteli, a hoci sa ako-tak vystrábim, stojí to za hovno. Nič nie je ako pred rokom. Ani počasie, ani hra, ani kamaráti, ani nežné pohlavie, zdá sa, že sa všetko zmenilo. Či to ja?
Asi som v škole trochu dospel, zrazu sa stáva, že uprostred bujarej akcie precitnem zo sna. Víno tečie potokom, dievčatá sú prítulné, bratranci sa veselia, aj ja, a vtom sek, akoby som z tribúny gigantického štadióna nechápavo pozeral na bandu komických adolescentov. Kurva, čo tu robím?!
