Uvážte, je to spravodlivé? Príbeh o mzde robotníkov.

Poznáte biblický príbeh o robotníkoch vo vinici, ktorým chcel Ježiš trochu provokatívne ukázať, že Boh pozerá na spravodlivosť trochu, lepšie povedané, úplne z iného uhla pohľadu ako my? Ak nie, začítajte sa doňho, vyvolá  vo vás akýsi zmätok s otázkami, ktoré si zaslúžia odpoveď:

„Lebo nebeské kráľovstvo sa podobá hospodárovi, ktorý vyšiel skoro ráno najať robotníkov do svojej vinice. Zjednal sa s robotníkmi na denári za deň a poslal ich do svojej vinice.
Keď vyšiel okolo deviatej hodiny, videl iných, ako stoja záhaľčivo na námestí. I povedal im: ‚Choďte aj vy do mojej vinice a dám vám, čo bude spravodlivé.‘ A oni šli.
Vyšiel znova okolo dvanástej aj okolo tretej hodiny popoludní a urobil podobne.
Keď vyšiel okolo piatej popoludní a našiel iných postávať, povedal im: ‚Čo tu nečinne stojíte celý deň?‘ Vraveli mu: ‚Nik nás nenajal.‘ Povedal im: ‚Choďte aj vy do mojej vinice!‘
Keď sa zvečerilo, povedal pán vinice svojmu správcovi: ‚Zavolaj robotníkov a vyplať im mzdu, počnúc poslednými až po prvých!‘ Tak prišli tí, čo nastúpili okolo piatej hodiny popoludní, a každý dostal denár. Keď prišli tí prví, mysleli si, že dostanú viac. Ale aj oni dostali po denári.
Vzali ho a šomrali na hospodára: ‚Títo poslední pracovali jedinú hodinu, a ty si ich postavil na roveň nám, čo sme znášali bremeno dňa a horúčosť.‘
Ale on jednému z nich odpovedal: ‚Priateľu, nekrivdím ti. Nezjednal si sa so mnou za denár?  Vezmi, čo je tvoje, a choď! Ja chcem aj tomuto poslednému dať toľko, koľko tebe. Alebo nesmiem so svojím robiť, čo chcem? Či na mňa zazeráš preto, že som dobrý?‘ Tak budú poslední prvými a prví poslednými.“ (Mt 20,1-16 SSV).

Po prečítaní tohto príbehu niekoho možno napadne: „Bláznovstvo kresťanstva.“ Alebo: „Nezmysly biblických textov.“ Alebo: „Ok, beriem na vedomie, Ježiš chcel niečo svojich učeníkov naučiť. Posledný budú prvý a blá a blá.“ Niekoho však môže tento text viesť k zamysleniu a nájdeniu v jeho hĺbke, obdobne ako v hlbokej studni, zdroja „živej vody“, teda niečoho, čo prináša život, energiu, či radosť. Vy možno dospejete k inej úvahe, ale ponúkam Vám to, čo som našiel v hĺbke mojich myšlienok.

Celý príbeh je o priblížení toho, aké je nebeské kráľovstvo. Teda aké je kráľovstvo Boha. Každé kráľovstvo je na tom tak dobre alebo zle, ako dobre alebo zle je na tom jeho kráľ. V dnešnej dobe na strane kráľovstva štát a na strane kráľa prezident, zastupitelia v parlamente, či predstavitelia iných ústredných orgánov verejnej moci. Nie nadarmo hovoríme v negatívnom význame, že ryba smrdí od hlavy. Toto však platí aj v pozitívnom význame. Teda aký je kráľ, také je jeho kráľovstvo.

Hospodár v príbehu je značne aktívny a pracovitý. Prvých robotníkov prichádza najať skoro ráno. O zabezpečenie dostatku pracovnej sily pre svoju vinicu sa stará celý deň a aktívny je až do večera.

Hospodár je spravodlivý v tom, a to aj v našej logike, že sa s robotníkmi dojednal na jednom denári, nakoľko išlo o dennú mzdu tej doby, vďaka ktorej robotník mal dostatok na svoje živobytie. Napadá mi modlitba Otče náš, konkrétne časť: „chlieb náš každodenný daj nám dnes“. Pod denným chlebom si predstavujem všetko to, čo denne potrebujeme pre svoj život, od jedla, cez šatstvo a bývanie, až po bezpečie, pokoj, radosť a pod. Taká denná rovnováha pre život, nie viac, ako je pre nás dobré, ale ani menej, ako potrebujeme.

Hospodár si robotníkov do svojej vinice vyberá sám. Svojho podriadeného – správcu využíva len na vyplatenie mzdy robotníkom. Obdobne osobne voči robotníkom koná, keď im vysvetľuje, prečo každému z nich dal rovnakú odmenu. Mohli by sme povedať, že hospodár má rad osobný prístup. Tu si môžeme všimnúť aj osobu správcu, ktorý voči jemu zverenej úlohe nijako nenamieta, napríklad, že takéto vyplatenie mzdy je nespravodlivé voči robotníkom, alebo, že finančne poškodzuje hospodára, veď tým, čo pracovali menej, by podľa logiky mala patriť nižšia mzda. Správca však robí presne to, čím ho hospodár poveril. S našimi peniazmi by sme nepoverili pracovať hocikoho. Určite by to musela byť odborná a čestná osoba, ktorej dôverujeme.

Hospodár je pevný a slobodný vo svojom konaní, čo môžeme vidieť na zdôvodnení jeho mzdovej politiky. Je si vedomý svojho postavenia, ako i toho, že so svojim majetkom, môže robiť čokoľvek chce. Napriek tomu s nespokojnými robotníkmi komunikuje priateľsky s oslovením „Priateľu…“ Hospodár sám seba nazýva dobrým. Najviac dobrým ho však určite vnímajú v príbehu tí robotníci, ktorí pracovali najmenej a dostali rovnako ako ostatní. Možno by bolo zaujímavé, keby v príbehu boli zachytené aj ich pochvalné slová na osobu hospodára.

A pozrime sa aj na situáciu robotníkov. Niektorí sú na námestí – mieste, kde ich chodia najímať na práce, už včas ráno. Ide o robotníkov, ktorí sa vedia dohodnúť na mzde a vedia, čo je hodnota ich práce. Denár za prácu za celý deň považovali za dobrú mzdu, inak by sa najať nenechali. Celý deň môžu prežiť síce pod bremenom práce, ale v istote, že za ňu dostanú primeranú mzdu. Počas dňa sa napríklad mohli zamýšľať ako peniaze využijú a určite im tieto myšlienky prinášali i nejakú radosť a spokojnosť.

Potom sú tu robotníci, ktorých ešte nikto nenajal a už čas pokročil. Nevieme či si dlhšie pospali, alebo dúfali, že ich niekto nájme za lepšiu mzdu, ale vieme, že na námestí len záhaľčivo postávali. Tí, ktorí čakali od skorého rána, určite už mali aj obavy, či si vôbec niečo zarobia. Hospodár najíma aj ich. Už si s nimi však nedojednáva mzdu, ale len im dáva slovo, že im vyplatí to, čo bude spravodlivé. Počas práce si možno kládli otázky, ktoré ich aj trochu zneisťovali: „Čo je to spravodlivé? Nebude to málo?“ Boli vlastne oproti ranným robotníkom ochudobnení o istotu výšky mzdy a museli vstúpiť viac do dôvery v slovo hospodára.

Zamyslime sa, prečo niekto postával na námestí, teda čakal, aby ho nejaký dnešnými slovami zamestnávateľ najal ešte o dvanástej, tretej či piatej hodine? Prišiel neskoro, lebo sa najprv musel postarať o malé deti? Alebo opatriť chorého príbuzného? Alebo si porobiť iné nevyhnutné práce doma? Alebo niekomu po ceste do práce pomohol, čo ho zdržalo? Alebo sa ráno necítil dobre? Dôvodov môže byť mnoho a sú medzi nimi aj také, ktoré dávajú týchto robotníkov do pozitívneho svetla.

Osobitnou kategóriou robotníkov, ktorí stoja za povšimnutie sú tí, ktorí postávajú na mieste, kde sa chodí najímať pracovná sila aj o piatej. Mali ešte vieru, že by si mohli v daný deň niečo zarobiť? Niektorí asi áno, a niektorí už možno len zabíjali čas a obávali sa vrátiť domov a priniesť svojej manželke a deťom len svoj hlad a frustráciu.

V hospodárovej vinici je však práce zjavne dostatok. Hospodár zamestnáva všetkých, aj tých najatých o piatej. Dáva mu zmysel vynaložiť energiu a ísť hľadať dnešnými slovami zamestnancov aj tak neskoro poobede. Čo je to za vinicu? Čo je to za hospodára?

A sme v závere a príbeh vyvrchoľuje poburujúco. Odmena sa vypláca prvým tým, čo prišli pracovať najneskoršie. A odmena sa všetkým vypláca v rovnakej výške. Kým neskôr najatí robotníci sú iste prekvapení a radujú sa, tí pracujúci od rána, šomrú. Šomrú a od hospodára dostávajú vysvetlenie, že voči nim konal spravodlivo, veď im dal, čo sa dohodli. Všetkých oneskorencov však hospodár posudzuje osobitne. Im nijakú presnú výšku mzdy nesľúbil. Sľúbil, že im dá to, čo považuje za spravodlivé. Hospodár za spravodlivosť považoval to, aby všetci dostali presne to, čo potrebujú pre svoj denný život, svoj denný chlieb reprezentovaný denárom. Túto spravodlivosť hospodára voči tým, čo pre rôzne dôvody nastúpili do práce neskôr, môžeme nazvať dobrotou, či milosrdenstvom hospodára.

A takýmto hospodárom je náš Boh. On miluje rovnako všetky svoje deti – všetkých ľudí. Slovami Žalmu: „Milostivý a milosrdný je Pán, zhovievavý a veľmi láskavý. Dobrý je Pán ku každému a milostivý ku všetkým svojim stvoreniam.“ (Ž 145,8-9 SSV).