Denník N

Kapitola druhá: Kotlebovci milovníci prírody, alebo ako o zelených témach hovorí krajná pravica?

V rámci výskumného projektu na Katedre politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave analyzujeme ako krajne pravicové politické strany narábajú s témami týkajúcimi sa životného prostredia. I keď sa navonok tvária ako „zelené“, v skutočnosti tieto témy používajú skôr ako nositeľa svojich vlastných nacionalistických tém. Najnovšie sme sa bližšie pozreli na to, ako boli „zelené“ témy zobrazované v agende politickej strany Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS) počas ôsmich rokov vydávania ich straníckeho časopisu Naše Slovensko. Hoci táto strana v septembrových voľbách ostala pred bránami parlamentu, aj naďalej vyvíja politické aktivity a ovplyvňuje časť voličov. Preto je dôležité poznanie, ako sa ĽSNS prezentuje a ako narába s argumentmi, vrátane tých „zelených“.

„Zelené“ témy súvisiace s klímou a ochranou životného prostredia v poslednom období naberajú na popularite. Súvisí to najmä so závažnými a akútnymi globálnymi otázkami týkajúcimi sa klimatickej zmeny, ktorej dopady sú v mnohých smeroch už teraz hmatateľné. Zároveň sa však medzi verejnosťou neustále zvyšuje miera informovania a povedomia o týchto zmenách, a preto „zelené“ témy vyvolávajú čoraz väčší záujem. Zvýšený záujem verejnosti prináša aj zvýšenú pozornosť zo strany politických strán. To však, žiaľ, zároveň zvyšuje i pravdepodobnosť, že politické strany s týmito témami budú narábať účelovo.

Už v predchádzajúcom blogu sme na príklade parlamentných výstupov poslancov ĽSNS ukázali, ako sú témy klímy a životného prostredia komunikované v parlamente: príroda bola často zobrazovaná ako nacionalistický symbol. Na tieto závery, publikované v časopise Sociológia, sme nadviazali v kapitole v editovanom zborníku, kde sme sa tentokrát pozreli na prítomnosť tém životného prostredia v straníckych časopisoch ĽSNS. Z tejto strany vzišlo viacero politikov, ktorí sú v súčasnosti aktívni v  iných politických stranách, napríklad za ňu v roku 2020 kandidoval aj súčasný minister životného prostredia Tomáš Taraba. Na základe analýzy 33 straníckych časopisov ĽSNS s názvom Naše Slovensko, publikovaných v období od januára 2013 do marca 2021, sme zmapovali do akej miery, v akej forme a akým spôsobom krajne pravicoví politici venovali pozornosť otázkam klímy, ekológie, ochrany životného prostredia a prechodu na čisté zdroje energie.

Naozaj zelení?

Environmentálne témy sa počas osemročného pôsobenia strany ĽSNS v ich agende vyskytovali iba marginálne. Konkrétne, len 3,2 % z celkového analyzovaného obsahu straníckych novín sa venovalo témam súvisiacim so životným prostredím. Pozornosť venovali najmä kvalite životného prostredia, ochrane prírody alebo prírodného bohatstva, predstavitelia strany sa opakovane vyjadrovali najmä k téme znečistenia ovzdušia, a to v súvislosti s automobilovou dopravou. Menšiu časť tohto obsahu tvorili aj témy súvisiace s prechodom na čisté zdroje energie, vplyvu ťažby na životné prostredie (v minulosti, napríklad, predstavitelia ĽSNS aktívne protestovali proti ťažbe zlata na strednom Slovensku) alebo odpadovému hospodárstvu. Téme klimatickej zmeny sa však úplne vyhli. Táto téma sa za celé sledované obdobie v straníckych novinách prakticky nevyskytuje.

Sebestačnosť, protekcionizmus a antiglobalizmus

Analýza potvrdila prevahu nacionalistického a protekcionistického rámcovania zelených tém, a to vrátane energetiky, ktorá je s týmito témami úzko prepojená. Príkladom sú výzvy na energetickú sebestačnosť Slovenska (bez udania konkrétnych detailov), ale taktiež vyjadrenia kritizujúce privatizáciu energetických strategických podnikov čo sa dá považovať za „evergreen“ tejto strany. Potreba energetickej sebestačnosti je rámcovaná nielen cez nacionalizmus v zmysle výziev na návrat do štátneho vlastníctva týchto podnikov, ale aj cez antiglobalizmus a nepriateľský postoj voči akýmkoľvek zahraničným aktérom (vrátane USA, EÚ a ďalších) ako vlastníkom týchto podnikov, reprezentujúcich cudzie záujmy, ktoré sú postavené do protikladu so záujmami národnými. To potvrdzuje rámcovanie zelených tém ako nositeľov nacionalistických, ale aj antiglobalistických, antieurópskych alebo xenofóbnych myšlienok.

Keď sme sa bližšie pozreli na to, aké emócie sa snažia príspevky v časopise Naše Slovensko vyvolať, zistili sme, že v súvislosti so zelenými témami sa najčastejšie vyskytuje práve hrdosť (na národnú príslušnosť), čo je reflektované aj vo vyjadreniach o krásach slovenskej prírody či bohatstve prírodných zdrojov. Vyskytuje sa taktiež hnev, ktorý poukazoval na vinníkov, ktorí nám „našu“ prírodu drancujú. Vinníkmi sú zvyčajne Rómovia a zahraničné spoločnosti, čo zapadá do xenofóbnych a nacionalistických rámcov nazerania na svet.

Prírodná symbolika

Aj analýza vizuálnej stránky straníckych novín potvrdila argument, že príroda je do značnej miery prezentovaná stranou ĽSNS cez silnú nacionalistickú symboliku. Použité obrázky podčiarkovali emóciu hrdosti na Slovensko – cez zobrazovanie krajiny a hôr, najmä Vysokých Tatier – ako krajiny, ktorá je „kresťanská, národná a sociálna”. Naša analýza potvrdila trend prepájania národného aspektu, tradicionalizmu reflektovaného prostredníctvom katolíckej miery, a idealistického až romantizujúceho ponímania slovenského národa ĽSNS.

Náš všeobecný záver preto hovorí, že ochrana prírody je v  novinách strany Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko intenzívne prepájaná s protekcionizmom a bezpečnostným rámcovaním založeným na posilňovaní myšlienky národného ohrozenia.

 Kapitola bola napísaná v rámci projektu APVV-20-0012 Zelená obnova EÚ v období po Covid-19

Teraz najčítanejšie

Matúš Mišík

Som docentom na Katedre politológie UK v Bratislave, venujem sa predovšetkým energetickej politike EÚ. https://www.researchgate.net/profile/Matus-Misik