…a potom vystupujú koaliční poslanci, z ktorých veľká väčšina sedí znova v NR SR a pýtajú sa ich:

„… kde boli posledné tri roky (terajšia opozícia), keď sa porušovali zákony, i základné ľudské práva obvinených vo väzbe, čo konštatoval i ÚS SR?“

Potom sa podobne pýta v tv, v správach i politológ, v reakcií na premiéra, ktorý to tiež takto argumentoval, že „škoda, že nepovedal konkrétne, čo tým myslel…“

Asi pán tu nežil tri roky…odborník na moc a zneužívanie moci, vie odlíšiť zákonnosť i prípadný teror…hm…

Tak v orgáne, ktorý je zriadený v rámci rozdelenia moci v štáte, z hľadiska proporcií právneho štátu, na to, aby prijímali zákony SR – v súlade s Ústavou SR, je tu cca. polovica zvolených, ktorí sľúbili dodržiavanie zákonov, a dokazuje sa, že ich porušovali.

Čo potom s takým sľubom? Ako sa dá vlastne riešiť poslanec, ktorý dokázateľne ide proti tomu, čo sľuboval?

Dá sa odvolať?

Dá sa prípadne i taká politická strana, ktorá ide v tejto „línií“, zrušiť?

Čo ak sa občan spreneveril tradíciám „otcov“? Čo ak sa dal na politiku, ktorá vykazuje prvky nepriateľstva, extrému?Čo ak nie je ochotný normálne riešiť spory, tvári sa, že nerozumie, neprijíma ani logické argumenty? Lebo „politika“, radikálnosť/konštruktívnosť…asi to chcú voliči, vzdelaní a s novými hodnotami, v tom správnom veku…kto vie…

Je – či nie je – to na úrovni zločinu?

Je také konanie v súlade s tým, čo sa ako vízia ukazuje (trvalo udržateľná spoločnosť…)?

Teda, čo ak neplní politická strana záujmy občanov, ale záujmy iného štátu ?

A v princípe túto možnosť – v opačnom garde – spomínajú i autori oceňovanej knihy, ktorú stále čítam, Spin diktátori…teda, že verejnosť, liberálna demokracia, mimovládky a novinári majú monitorovať, či niekto nezasahuje do volieb v danom štáte (ak ide o peniaze inej moci, ktorá podporuje nejakú politickú stranu vo voľbách, tak asi – logicky – ide o zásah do volieb (do vôle občanov, s právom voliť, riadiť veci verejné vo svojej republike – občan ako nositeľ moci…(demokracia)

Jednoducho, mne osobne, asi človek s kritickým myslením, so schopnosťou uvažovať v súvislostiach, porovnávať, formy, obsah..to pripomína stav pred vznikom ZSSR (VOSR)…

Veľké sľuby, reči, imídž…a v skutočnosti strach, nezákonnosť, masové vraždy „trockistov“, Lenina…

(Aj keď by tvrdila taká politická strana – teoreticky – že terajším občanom SR by bolo lepšie v tom štáte, pre ktorých pracujú –  v tom novom, silnejšom, lepšom, , ekonomicky stabilnom, vysnívanom, ktorý sľubuje hodnoty a solidárnosť…s verejnou mienkou globálnou a akceptovanou…že to je teda v záujme občanov SR, aby boli hoc občania nejakého „mega štátu“, kde by boli hlásané tie najkrajšie vízie, i budúcnosť by bola vykresľovaná úplne krásne, s krásnymi farbami, s túžbou s dobrými úmyslami spraviť čokoľvek, čo si žiada situácia (podobne ako v ZSSR pred cca. sto rokmi.)?

Alebo ide o nejaký iný význam slova „liberálny“? Ten tradičný, kde išlo o občana, slobodu, možnosť vlastniť majetok, cestovať…nie to, že niekto má pravdu, nejaká vládnuca strana, že niekto má patent na rozum, pravdu, že niekto vie, čo je informácia, čo dezinformácia, čo je dobré a čo zlé, že niekto má právo súdiť iných – ako sudca – že je niekto viac, že môže občanom prikázať i zásah do ich zdravia, ak ide o názor odborníka, verejné zdravie, núdzový stav, …že porušiť môže i ľudské práva, právo na život…?

Píše sa v knihe o „svetovej liberálnej demokracií“… Teda dokonca sa píše i o „inštitútoch svetového  liberálneho poriadku“…

Teda, sloboda je o tom ,že v rámci sveta, tí dobre informovaní, tí s dobrými hodnotami, v tej správnej internetovej skupine, ktorá robí tlak na tých zlých celého sveta, sa dohodli, zhodli, asi i s odborníkmi, novinármi, s mimovládkami, že dobro je liberálna demokracia a to znamená, že celý svet sa má zjednotiť s týmto cieľom, že raz v budúcnosti to bude raj… Teda nie je asi v rámci slobody, demokracie už ok, asi stará hodnota, že napríklad to kresťanstvo, spása, ktorú ponúka „dobrá zvesť“, to, čo sa slávi i na Vianoce,…a teda konzervatívne, či národné, či napríklad sociálno -demokratické..to je nie trend…no čudné…načo sú potom voľby, keď ľud sa nemá mýliť a volí nie pokrok, mladosť…povrchnosť..a iné…No ZSSR…šírenie marxizmu…neomarxizmu, …štýl komunizmu, totality? Komunizmus – ako i nacizmus – sa predsa pokladá za extrém…alebo u nás je to inak? Máme iný progres? Iný „liberalizmus“, čo za každú cenu, v radikálnej revolučnej aktivite, sa „nezastaví“, neuvoľní – agresívne –  nikdy? V tej knihe varujú autori práve pred tým, ak sa neprijme to, že iný vyhrá voľby, že stratia v tlaku na pílu i tých priaznivcov, ktorí v dobrej viere „uverili“…

Podporovať demokraciu demokraticky…i hoc i zákonne…

V knihe Spin diktátori (Daniel Treisman a Sergej Gurijev) autori predpokladajú i to, že novinár je nezávislý, nie je angažovaný, aktívny..že prináša čitateľom seriózne informácie, ktoré slúžia jemu na rozhodovanie..teda, že nie to, čo sa asi hlása – novo -že novinár poučí i hosťa v štúdiu, povie vedcovi, čo je vedecká pravda, poznanie…lebo raz tam má agronóma, potom sociológa…ako dobrý sofista (v zmysle učenia a riešenia týchto problémov „podstaty“ a „zdania“ …už dávnej antiky: Platón…)…

V zdravej spoločnosti, nie v kolónií, v gubernií, to, či niekto je seriózny novinár, či médium, vie rozhodnúť občan. Nemusí taký neseriózny novinár brániť iného neseriózneho, hoc v medzinárodnom kontexte „kúpených“ štátov, ako som to nedávno videl na ČT24, kde spovedal pán veľmi húževnato nášho politika. Podobne právo vyjadriť sa majú v demokracií občania. Seriózni novinári by sa dávno ozvali i v prípade nezákonnosti, či porušenia pravidiel etiky, ľudskosti, zneužívania moci, nestrpeli by ani zjavné prvky ničenia spoločnosti ako takej. Jednoducho máme právo sa vyjadriť i ku knihe, i k novinárom i k politikom. A či sám seba niekto volá spisovateľ, novinár či politik, to je jeho vec, spoločnosť zdravá sa vyvíja, nejak čas preverí tvrdenia, zdravé ide časom ďalej. Zločin či zrada končí „na vlastný strach…lebo tuší, že je sám, proti celým dejinám…“  a „tieň na svedomí ostáva navždy s ním…“ Tublatanka… pieseň Démon pomsty…