Denník N

Prečo naše zdravotníctvo nefunguje?

Naše zdravotníctvo zaostáva za vyspelými krajinami a ľudia s ním nie sú spokojní. Ako nastaviť celý systém tak, aby potreby pacienta boli na prvom mieste?

Naše slovenské zdravotníctvo nenapĺňa očakávania ľudí a ako celok ani nedosahuje kvalitu, ktorú by malo mať. Potvrdzujú to aj fakty. V porovnaní s vyspelými krajinami žijeme v priemere až o päť rokov kratšie a náš zdravotný stav patrí medzi najhoršie v rámci všetkých krajín vyspelého sveta. Mnohé štatistiky OECD radia kvalitu nášho zdravotníctva na posledné priečky (ako napríklad publikácia OECD Health at Glance 2014). Prečo je to tak?

V zásade platí, že ak systém zdravotnej starostlivosti má byť na kvalitnej úrovni, tak ako celok musí byť v prvom rade orientovaný na potreby pacienta. A zároveň musí vytvárať vhodné pracovné podmienky pre ľudí, ktorí v ňom pracujú. Či naše zdravotníctvo je takto nastavené alebo nie, pochopíme najlepšie keď sa pozrieme akým spôsobom prúdia financie v celom systéme. Pretože tie následne určujú aké motivácie vytvárame, aké oblasti podporujeme a aké naopak zanedbávame.

Rozhodujú úradníci, nie pacienti

Celková zdravotná starostlivosť u nás je financovaná cez povinné zdravotné poistenie. Pričom pod pojmom “zdravotné poistenie“ si človek podvedome predstavuje systém, v ktorom pacient si vyberie, kde sa chce liečiť a poisťovňa potom danému poskytovateľovi túto liečbu preplatí. Funguje to aj u nás takto? Zďaleka nie.

Naše poisťovne si v zásade určujú, s ktorými poskytovateľmi uzavrú zmluvu a s ktorými nie. A taktiež, cez takzvané limity určujú aj koľko zdravotných výkonov uhradia a koľko nie. Zo zjednodušeného pohľadu to funguje asi nasledovne. V jednej klinike si poisťovňa objedná 100 operácií kolena, v druhej 50 a s treťou zmluvu neuzavrie. Ak sa pacientovi páči najviac tretia klinika a chcel by sa tam liečiť, nemôže. Ak sa mu páči klinika číslo dva, ale má smolu, že pred ním už 50 ľudí zoperovali, tak tam mu liečbu tiež nepreplatia. Ide sa teda liečiť do prvej kliniky, s ktorou je možno spokojný najmenej alebo je najďalej. Ak aj tam už náhodou tiež dosiahli limit, tak daný pacient je ten smoliar, ktorý musí v bolestiach čakať do ďalšieho prerozdeľovacieho obdobia. Alebo ho daná klinika zoperuje, ale vyrobí pritom stratu. Je zrejmé, že v takomto systéme to nie je vždy pacient, kto určuje, kde sa chce liečiť. A nie je to pacient, kto určuje, ktoré zdravotnícke zariadenia by sa mali ďalej rozvíjať, pretože je s nimi veľmi spokojný. Sú to v podstate jednotlivci v poisťovniach, ktorí rozhodujú, koľko peňazí ktoré zariadenie dostane. Ďalším problémom je určovanie cien za výkony. Tie sa na Slovensku vyjednávajú medzi poisťovňami a  poskytovateľmi doslova ako na blšom trhu, čisto iba podľa vyjednávacej sily. Keďže náš „trh“ s poisťovňami je vysoko monopolizovaný (dve najväčšie poisťovne reprezentujú okolo 90% trhu), poisťovne v zásade diktujú poskytovateľom podmienky. Tým pádom, ak nejakému zdravotníckemu zariadeniu ani jedna z týchto dvoch poisťovní nedá zmluvu, tak to v krátkom čase zbankrotuje.

Ako potom vyzerá alokácia zdrojov v našom zdravotníctve? Podľa štatistík OECD, dávame vrámci všetkých krajín EÚ úplne najmenšie percento zdrojov na liečbu tých najbezvládnejších, čiže ľudí v nemocniciach a dlhodobo chorých a bezvládnych ľudí. Na nemocnice je to okolo 23% z našich celkových výdavkov na zdravotníctvo a na dlhodobo chorých nedávame skoro nič. Pričom ako štát sa tvárime vysoko sociálne.

Rozdelenie zdrojov do segmentov zdrav

Obrázok 2. Rozdelenie financií do jednotlivých segmentov zdravotníctva v rôznych krajinách EU. Slovensko predstavuje stĺpec úplne vpravo. Zakrúžkované sú segment nemocníc a dlhodobej starostlivosti, ktoré sa zásadne líšia od EU. 

 

Naopak, na lieky, na tendre na zdravotnícky materiál a do vybraných privátnych segmentov spotrebujeme najväčšie percento peňazí vrámci všetkých krajín EÚ. Čo vzhľadom na uvedený mechanizmus prerozdeľovania peňazí vôbec neprekvapí. Máme teda systém, v ktorom má spokojnosť pacienta len minimálnu váhu. Ako to celé zlepšiť?

Peniaze musia ísť za pacientom

 Ak chceme preorientovať celý system tak, aby potreby a spokojnosť pacienta boli na prvom mieste, musíme rečou peňazí začať odzrkadľovať pacientove preferencie. Peniaze musia doslova začať chodiť za pacientom. V prvom rade je potrebné zaviesť DRG a katalóg výkonov a minimálne ceny. Poisťovňa by mala byť povinná preplatiť danú liečbu v akomkoľvek zdravotníckom zariadení, pre ktoré sa pacient rozhodne. Ak má poisťovňa s daným zariadením zmluvu, tak mu za liečbu zaplatí dohodnutú zmluvnú cenu, ktorá ale nesmie byť nižšia ako stanovená minimálna cena. Ak poisťovňa s daným zariadením zmluvu nemá, tak mu zaplatí spomínanú minimálnu cenu. Takýmto spôsobom výrazne obmedzíme vzniknutú monopolizáciu a bude to pacient, kto bude rozhodovať kde sa chce liečiť. Zároveň každý poskytovateľ dostane férovú šancu ukázať svoju kvalitu a bude mať istotu aspoň čiastočného preplatenia poskytnutých služieb. Vo vytvorenom stabilnom prostredí budú môcť zdravotnícke zariadenia oveľa ľahšie plánovať investície do modernejších liečebných postupov. Ak preplácanie liečby nebude predvídateľne a orientované podľa pacientových preferencií, tak kvalitné zdravotníctvo nikdy nedosiahneme.

Ďalším dôležitým krokom je umožniť poisťovniam tvorbu nadštandardných poistných plánov, tak ako to funguje napríklad v Rakúsku alebo Nemecku. Poisťovne budú môcť ponúkať pripoistenie, cez ktoré by pacient dostal nadštandardnejšie služby, ktoré momentálne nemá ani k dispozícii. Poisťovne by takto dostali do systému dodatočné finančné zdroje, cez ktoré by potom mohli na Slovensko prinášať modernejšie a lepšie liečebné postupy. Z ktorých by koniec koncov profitovali všetci, pretože ak raz nemocnica cez nadštandardné pripoistenia zakúpi moderný liečebný prístroj, tak ten postupne bude k dispozícii aj ostatným pacientom.

Odborný manažment do nemocníc

V neposlednom rade je potrebné presadiť odborný a efektívny systém riadenia verejných nemocníc. Pretože aj z toho mála peňazí, čo sa do nemocníc dostane, sa veľká časť stratí kvôli zlým rozhodnutiam dosadených straníckych nominantov. Vrcholoví manažéri nemocníc by mali byť vyberaní vo verejnom výberovom konaní na základe profesionality. Naše štátne nemocnice by taktiež mali mať zriadené správne rady, ako kontrolné orgány, aj zo zastúpením zamestnancov. Na transparentné meranie nákladov by mali byť zriadené nákladové strediská na úrovni jednotlivých oddelení. A manažment by mal mať stanovené jasné hodnotiace kritéria a to na základe spokojnosti pacientov, dosahovaných liečebných výsledkov a efektívnosti hospodárenia. Ak by sa výsledky nemocnice v nejakom z daných kritérií odklonili od požadovaných hodnôt, napríklad by nemocnica bola v strate počas troch kvartálov po sebe, vrcholový manažment nemocnice by bol automatický odvolaný. Takýmto spôsobom by sme aj rozhodovacie procesy priamo v nemocniciach nasmerovali na potreby pacienta a kvalitu liečby.

Štát by tiež mal vyčleniť pravidelnú čiastku peňazí na modernizáciu štátnych nemocníc. Za uplynulých 25 rokov sme nezrekonštruovali takmer žiadnu veľkú nemocnicu. Že sa to dá, sa stačí pozrieť do susednej Českej republiky. Celkové náklady na zdravotníctvo sú u nich rovnaké ako u nás, v prepočte na obyvateľa. Za tie isté peniaze sú ale ich nemocnice vynovené, zatiaľčo naše chátrajú.

Naše nemocnice potrebujeme modernizovať, aby vyzerali napríklad takto:

nemocnicna izba nova low res

Obrázok 2. Moderná nemocničná izba. Takto by mali vyzerať slovenské nemocnice. 

Sprístupnenie liečby v krajinách Európskej únie

Okrem spomínaných opatrení, by ľuďom na Slovensku malo byť umožnené sa liečiť aj v iných krajinách Európskej únie, tak ako to koniec koncov vyžadujú smernice Európskeho parlamentu. Zdravotné poistenie by malo preplatiť liečbu v akejkoľvek krajine EÚ do výšky obdobných nákladov na Slovensku. Ak by daná liečba bola drahšia, tak pacient by si doplatil len rozdiel. Ak by bola lacnejšia, tak pacient by mal nárok na vyšší štandard. Takáto sloboda prístupu k liečbe v zahraničí vytvorí dodatočnú motiváciu aj na zlepšovanie kvality našich domácich zdravotníckych zariadení.

Celkové zlepšenie zdravotníctva vyžaduje ešte ďalšie kroky, ako reformu ambulantného sektora, vybudovanie starostlivosti o dlhodobo chorých ľudí, digitalizáciu zdravotníctva, liekovú reformu a mnohé ďalšie.

Záver

O tom, či sa na cestu k fungujúcemu a modernému zdravotníctvu vydáme, rozhodnú hlavne najbližšie parlamentné voľby, keďže väčšina potrebných krokov vyžaduje politickú silu na legislatívne a operatívne zmeny v nastavení systému. Program a odhodlanie máme, ľudí tiež, teraz je to v rukách voliča.

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie