Denník N

Dítě zvané „To“ – príbeh zápasu o prežitie

Keď médiami „prejde“ príbeh spojený so šikanou alebo s týraním, má vysokú čítanosť a sledovanosť a následne upadne do zabudnutia. Ja Vás dnes pozývam bližšie nazrieť do príbehu týrania a šikany, bez lacných emócií a predovšetkým si povieme, ako niekomu pomôcť a čo urobiť pre zmenu v spoločnosti.

Písať o dnešnej knihe nebolo jednoduché. Je to malá knižka bohatá obsahom. Dalo by sa povedať – samé silné stránky.

Je to beletria, príbeh zachytený autorom. Memoáre s nádychom osobnej drámy. Do istej miery kniha pripomína denník, aj keď v niektorých úsekoch popisuje dianie deň za dňom a potom sa posunieme o väčší časový úsek. Takže je to skôr autobiografia.

Nebolo jednoduché o nej písať a to z troch dôvodov. Je to príbeh a snažíte sa neprezradiť z neho príliš veľa. Je to smutný príbeh a veľa vecí prežívate priamo s autorom. Akoby ste stáli pri ňom. A je Vám ľúto, že mu nemôžete pomôcť. O to viac, že sám som na základnej škole zažil šikanu… A to je ten tretí dôvod…

Kniha prináša príbeh chlapca Dave Pelzera. Jeho otec bol hasičom. Povolanie jeho mamy ostáva záhadou, len viem, že chcela byť zdravotnou sestrou. V rodine boli traja chlapci, neskôr pribudol štvrtý a piaty. Dave sa narodil ako druhý v poradí. Zo začiatku chlapec popisuje idylku, vrátane spoločných výletov, či kempovania. Až neskôr, sa to zmenilo. On sám nepopisuje konkrétny okamih. Máloktoré dieťa – či už je predmetom šikany, alebo týrania ho pozná. Alebo nedáva zmysel. Je pravda že píše o tom, že rodičia vo voľnom čase trávili čas poobede pri poháriku vína, že matka bola príliš poriadkumilovná a že v čase keď bol otec v práci, tak sa správala „inak“. To samé však dôvodom nie je. Skôr tu vidno snahu pochopiť prečo. Autor v tom čase mal pocit, že ak by našiel dôvod, bolo by to „znesiteľnejšie“. Mnohé deti to tak majú. Zo stránok knihy je zrejmé, že sa snažil o sebareflexiu. Premýšľal nad sebou. Nikto nechce byť bitý (alebo inak týraný) a byť odstrkovaný a tak premýšľa nad tým, či to niečím nevyvolal a nespôsobil. Ak áno, bol by ochotný to zmeniť. Ak sa to dá. Samota (aj vyčlenenie) bolí.

So šikanou to tak býva. V určitom kolektíve, v rámci nezrelej dynamiky sa často hľadá „vhodná“ obeť. A hľadá sa zámienka (bifloš…), alebo sa škatuľkuje (okuliarnik, tučná…). Alebo ide „len“ o snahu si niečo dokázať, nad niekoho sa vyvýšiť (ja som viac), alebo uvoľniť napätie, agresiu, či frustráciu (nehodiace škrtnite). Existuje vôbec trieda, kde si istá skupinka študentov nemyslela o sebe, že sú niečo viac? A nešlo pritom o jednotkárov, ktorí by mohli mať pocit, že ich usilovná práca priniesla ovocie a zaslúžia si preto istý rešpekt. Zmena školy, prechod z jedného stupňa na nový, môže priniesť zmenu – dieťa už nemusí byť šikanované. Možno je tam už šikanovaný niekto iný. Často tam niekto je. Na okraji, vždy niekto je.

Dieťa si šikanu so sebou nesie. Nevyrastie z nej. Je to trauma. Môže dokonca samo začať šikanovať. Je to snaha o istú kompenzáciu rán. Z obete sa môže stať tyran.

Kauza sexuálneho zneužívania pred časom ukázala, že mnohí ktorí zneužívali, sami boli kedysi zneužívaní. To samozrejme nie je ospravedlním ich konania, len ukazuje na ten bludný kruh, či skôr kruh násilia.

Keď príde na pretras šikana, často mnohí hovoria o niečom, čo má robiť z chlapcov mužov a spomínajú s nostalgiou na povinnú vojenčinu, kde bažantov šikanovali mazáci a neskôr keď sa s bažantov stali mazáci, šikanovali bažantov. Pred rokom 89 bežne zomrelo 100 až 200 brancov za rok. Často za záhadných okolností… Chváli to – ten systém časť z tých, čo prežili. A tí čo neprežili?

Život sám prináša rôzne prekážky, ktoré treba zvládnuť a vďaka ktorým získavame istú mentálnu silu a odolnosť. Posilňujeme tým tiež vôľový aspekt. Niet tu priestor pre šikanu. Šikana je zlom, pre ktoré nie je ospravedlnenie. Aj na Slovensku čakáme na prelomový rozsudok spojený napríklad so šikanou na pracovisku…

Ale vráťme sa ku knihe. Dave je vo svojej rodine týraný. Dostáva málo jedla a často dostáva bitku. Nosí obnosené šatstvo. Hlad sa snaží zahnať kradnutím desiat spolužiakom, neskôr kradne v obchode, alebo žobre cestou do školy. Keď sa nenaje, keď je nevyspatý a dobitý, ako môže v škole podať výkon? Na začiatku pritom patril k najlepším žiakom. Aj tak bol na okraji spoločenstva. Keď sa neskôr jeho prospech zhoršil (na čo to všetko?), tak „len“ pribudol dôvod k vyčleneniu. Keď kradnete desiaty spolužiakom, nebudete obľúbení. Keď chodíte v starom oblečení, budú sa Vám posmievať. Keď to oblečenie nie je opraté, budete smrdieť a budete čeliť posmeškom. Dieťa ktoré je týrané v rodine, často je zároveň šikanované aj v komunite. Ako by Vašu dušu zavraždili dva krát. Bolo mu odopierané jedlo, tak sa snažil k nemu dostať – akokoľvek a následne za to trpel. Začarovaný kruh…

Aby som neprezradil viac… Ako to celé dopadlo… Neprezradím. Ponúkam však zopár výkrikov do tmy: „môže ma byť… ale nevzala mi vôľu nejako to prežiť… v posledných mesiacoch sa ani nesnažím utiecť tej biede tým, že sa budem učiť… všetci mnou opovrhujú… pokiaľ chcem žiť, musím myslieť dopredu… v škole som bol hotový vyvrheľ… túžil som po jedinom… ľahnuť si a so všetkým skoncovať… cítil som sa ako odsúdenec… snaž sa jej vyhovieť a moc sa jej neukazuj na očiach… prestal som veriť v Boha… nenávidel som seba… tešil som sa, na okamih, keď skončí v pekle…“ Týranie doma, striedala šikana v škole. Na školskom výlete boli s triedou na lodi. Prišla k nemu spolužiačka a povedala mu: „skoč! Povedala som ti, aby si skočil! Neostáva ti nič iné, aby si skočil!“ Pridal sa aj ďalší spolužiak: „má pravdu, vieš to sám…“  Späť k „rodine“: „na mňa neurobíš žiadny dojem! Si nula! Si „To“! Neexistuješ! Neznášam ťa… želal som si, aby ma zabila… a zbav nás od zlého. Amen.“

Ako to dopadlo? Skočil? Neskočil? Prežil? Ostal po ňom denník, niečo ako Denník Anny Frankovej? Neprezradím. Kniha ponúka pohľad do vnútra sveta človeka, ktorý je týraný a následne šikanovaný. Verím, že tie vypichnuté myšlienky hovoria o celej tej hrôze, ktorá môže viesť k samovražde, k vražde, k násiliu voči skupine… Máme v pamäti streľbu na škole, k čomu prichádza aj u nás… Ale aj nedávny skok chlapca zo strechy školy…

Tieto príbehy často lákajú bulvár. Pre čítanosť a sledovanosť. A následne zapadnú prachom. Čo keby sme s tým skúsili niečo urobiť? Zneužívaniu detí je možné takmer vždy predísť. Sú však potrebné dve veci. Tou prvou je všímať si znaky, že dieťa je týrané. A tou druhou? Pomôcť prekonať problémy, ktoré môžu viesť k týraniu. Tá minca má dve strany. Dieťa však nemôže ani za jednu. To je fakt.

 U detí si treba všímať:

  • Nevysvetliteľné zmeny správania a osobnosti (týranie Vás núti naučiť sa prepnúť, časom sa v tom strácate).
  • Utiahnutosť od rodiny a aktivít (len nepritiahnuť pozornosť a nedostať úder. Kto nič nerobí, nič nepokazí).
  • Znalosť problematiky, ktorá je bežná svetu dospelých (často robia aktivity, ktoré nie sú primerané ich veku, alebo tým že trávia viac času s dospelým než s rovesníkmi, tak poznajú isté témy, ktoré nie sú deťom bežné).
  • Zmena prospechu (strata zmyslu, nevyspatosť, málo sily, hlad).
  • Časté absencie (zákaz ísť do školy, nemôže ísť, pretože je zmaľované).
  • Neochota odísť zo školy (a ísť domov). V škole je bezpečie.
  • Časté psychosomatické ťažkosti (je to veľký stres a úzkosť. Nikdy nevie kedy a za čo. Ale aj ako…).
  • Prílišná poddajnosť (snaha urobiť čokoľvek, aby sa vyhlo rane).
  • Pokusy o útek z domu (hľadanie bezpečia).
  • Sebapoškodzovanie, alebo pokus o samovraždu (snaha nahradiť psychickú bolesť fyzickou, prehlušiť fyzickú bolesť, alebo volanie o pomoc a beznádej).

Riziká spojené s rodinou:

  • Majú na deti nereálne očakávania (a tie deti nemôžu splniť a nasleduje trest).
  • Nadávajú deťom a označujú ich za zlo (ak niekoho vnímate kao zlo, nebude k nemu pristupovať pekne).
  • Vyhrážajú sa deťom fyzickými trestami (od slov je blízko k činom).
  • Prejavujú o dieťa malý záujem (je im doslova ukradnuté, kým nemajú potrebu sa odbaviť a vtedy je len hračkou).
  • Nepoznajú, keď je dieťa v núdzi (nezaujímajú sa oň).
  • Obviňujú dieťa z problémov rodičov (a to je dôvod mu ublížiť).
  • Očakávajú, že dieťa sa bude starať o rodiča a venovať mu pozornosť (myslí sa tým, že dieťa je sluhom, robí domáce práce často za všetkých aj za rodičov…).

Ako ľudia sa „cítime“ na rôzne veci. Možno sa bojíme priamo zaangažovať. Nižšie ponúkam linky na ďalšie informácie, ale aj organizácie, ktoré sú činné v danej oblasti (snáď som na nikoho nezabudol). Nepochybujem o tom, že mnohé tie organizácie hľadajú aj dobrovoľníkov a pomocníkov. Môžete ich podporiť aj finančne pri snahe poskytnúť bezpečie a pomoc ľuďom v ohrození…

Kde hľadať pomoc:

Tomáš Hupka

Dave Pelzer. Dieťa ktoré prežilo peklo a zachovali sa o tom zápisky. Ktoré sme si priblížili. Dítě zvané „To“. Príbeh zápasu o prežitie.

Zdroj fotografie:

www. verywellfamily. com

Teraz najčítanejšie

Tomáš Hupka

Vzťahom som sa začal venovať pred 10 rokmi, cez blogy na stránke .týždňa.

Potom nasledovalo obdobie, kedy som pripravoval stretnutia pre ľudí, ktorí sa chceli pripraviť na vzťah. Sám som spolu s pani manželkou absolvoval kurz Manželské večery, ktorý vytvorili Nicky a Sila Lee.

O vzťahoch som znovu začal písať cez blogy na stránke denníka N. Pridal som aj témy z oblasti životného štýlu, keďže je dôležité ako človek žije a to sa prenáša aj do jeho vzťahu.

Venujem sa témam, ktoré ma zaujímajú, ale aj témam ktorými žijú iní ľudia...

Aktuálne "zastrešujem" projekt www.knihypredusu.sk - eshop so starostlivo vybranými knižnými titulmi...

Prajem Vám príjemné čítanie! Tom