Denník N

Stane sa Dánske dievča novou Philadelphiou pre transsexuálov?

V roku 1993 sa oscarový film Philadelphia v hlavnej úlohe s Tomom Hanksom stal výrazným manifestom problematiky homosexuality v oblasti popkultúry. Do našich kín momentálne dorazilo Dánske dievča, ktoré môže spôsobiť podobný prielom v tematike životného boja transsexuálov.

Kvalitou film zaostal, hoc Oscar mu asi neunikne

Je ťažké sa rozhodnúť či článok o Dánskom dievčati má byť filmovou recenziou, alebo vstupnou bránou do trans problematiky. Po umeleckej a dramatickej stránke film nedosahuje kvalít Philadelphie, hoc Oscar za najlepší ženský výkon vo vedľajšej úlohe mu asi neujde.

Stávkové kancelárie Aliciu Vikander jednoznačne favorizujú na zisk zlatej sošky a ak sa tak naozaj stane, bude to plným právom. Hoc vo vedľajšej role, ale príbeh a najväčší životný boj sa sústredil paradoxne okolo nej, keďže jej postava sa musela vyrovnať s manželovou transsexualitou .

Všetky očakávania sa však sústredili na vychádzajúcu hereckú hviezdu Eddieho Redmayna. Minulý rok získal Oscara za to, že sa doslova prevtelil do paralyzovaného vedca Stephena Hawkinga. Ak mal niekto presvedčivo stvárniť prvého operovaného transsexuála, tak to mal byť on. Áno, Redmayne vo filme ohuruje takmer každým gestom, až si človek vraví či to nie je priveľa. S neľahkou filmovou postavou sa popasoval dôstojne, ale hawkingovský punc majstrovstva tomu chýbal. Nevadí, aspoň gentlemansky nechal vyniknúť Aliciu.

Príbeh inšpirovaný skutočnou udalosťou

S Dánskym dievčaťom to je ťažké. Ako už niekto poznamenal vo fóre, stačilo si pozrieť iba trailer. Dvojhodinový film slúži len na vychutnanie si hereckého umu oboch hlavných predstaviteľov, avšak všetko dôležité naozaj uvidíte v propagačnom videu. Dej vás ničím neprekvapí (možno iba to, že jedna z vedľajších postáv sa až nápadne podobá na Putina), všetko ide pekne priamočiaro:

Hlavný hrdina žije normálnym životom s manželkou – náhodou zisťuje, že ďalej môže byť šťastný už iba ako žena – s novou situáciou sa ťažko vyrovnáva on aj jeho manželka – po následnom vyrovnaní sa s osudom oboma hrdinami dochádza k plánovaniu riskantnej operácie zmeny pohlavia – chirurgický zákrok nakoniec prebehne. Ako vravím, nie je to žiadny spoiler, všetko je zrejmé z traileru.

Film je inšpirovaný skutočným príbehom Einara Wegenera, ktorý bol v dvadsiatych rokoch minulého storočia pomerne úspešným dánskym maliarom. Žil vo vášnivom manželstve so svojou ženou Gerdou, takisto maliarkou. Keď Gerde jedného dňa mešká figurantka pre pózovanie v baletných šatách, poprosí manžela Einara, nech ju medzitým zastúpi on. Asi ani len netuší, čo tým spustila…

zdroj: oficiálne promo foto (Philadelphia)
zdroj: oficiálne promo foto (Philadelphia)

V čom nás môžu zmeniť podobné filmy?

Philadelphia sa stala doslova kultom. Nešla až tak do minulosti, jej dej sa odohrával v roku 1987. Tom Hanks je čoby prestížny právnik po rokoch kvalitnej služby vyhodený zo zamestnania kvôli homosexualite. Hoci trpí nevyliečiteľnou chorobou, mnoho dní mu nezostáva a mohlo by mu to byť v podstate jedno, vydá sa na dlhý právny boj a s bývalým zamestnávateľom sa súdi. Prípad preberá Denzel Washington. Najprv sa mu do toho nechce, sám homosexuálov nemá rád. Avšak ako černoch bol v minulosti tiež terčom predsudkov a tak sa popasuje s tými svojimi a pridáva sa na Hanksovu stranu.

Tolerancia je najmä o akceptovaní iného

To je asi najdôležitejší odkaz celého filmu. Aj v súčasnosti odporcovia homosexuálov hovoria o tom, že zastávať sa ich môže tiež iba homosexuál. Ale „tolerancia“ je o niečom inom. Aj ja ako zástanca lgbt keď idem po ulici a vidím dvoch mužov ako sa držia za ruky, alebo sa pobozkajú, tiež sa niekedy strasiem, alebo ma to prekvapí. Napriek tomu, že mám niekoľkých homosexuálnych známych. Takýto obrázok je totiž ešte stále na Slovensku zriedkavý a tiež to nie je niečo, čo lahodí môjmu oku.

Ale to je vec v mojej hlave a nemalo by to strpčovať život iným. Všetky náboženské dogmy a pomyselný odpor (keď si daný človek ba až odpľuje) voči inakosti sa deje v našich hlavách, pritom ide o reálne životy ľudí. Preto tolerancia je akceptovanie človeka takého, aký je. Nemusíme chápať, keď sa niekto rozhodne podstúpiť chirurgickú zmenu pohlavia. Nemusí nám to byť ani vizuálne príjemné. Ale mali by sme to akceptovať, keďže to je naplnenie jeho veľkého životného boja. Ak mu v tom nebudeme stáť len pre nejakého bariéry v našich hlavách, môžeme mu tým zachrániť život.

Teraz najčítanejšie

Jakub Nedoba

V júli 2019 sa mi prihodila taká vec, že som sa stal na osem mesiacov poslancom NR SR. Predtým som bol štyri roky mestským poslancom v Senici. A predtým zas aktivistom. No v roku 2020 som ako 31 ročný odišiel na politický dôchodok. Inak ma zaujíma film, literatúra a ázijská kuchyňa. Na súťažnej úrovni sa snažím hrať šach. Narodil som sa v Košiciach, vyrastal v Senici a momentálne žijem v bratislavskom Ružinove.