Denník N

Myslí si minister Jahnátek, že Slováci žerú seno?

Pre „majstrov sveta v populizme“ (citát: R. Fico) je schopnosť manipulovať so štatistikami zrejme kvalifikačným predpokladom.

Minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek si musí myslieť, že Slováci, s prepáčením, „žerú seno“. Samozrejme, slovenské seno. A čoraz viac slovenského sena. Nijako inak sa nedá vysvetliť jeho vystúpenie k údajnému dvojtretinovému podielu domácich potravín na pultoch našich obchodov. Stačí totiž sedliacky rozum, aby každý prekukol, ako manipuluje verejnosť svojimi štatistikami.

Kŕmiť verejnosť nezmyslami sa Ľubomírovi Jahnátkovi celkom darí. V otázke štatistík predaja slovenských potravín sa mu to podarilo už po viackrát. A včera opäť, a to zase tou istou pomýlenou metodikou. O tom, že jeho čísla stoja na vode, som už raz napísal detailne tu. Keďže to ministra očividne neodradilo, skúsim to ešte raz, tentokrát „po lopate“.

Toto je kľúčové tvrdenie ministra Jahnátka:

„Podiel slovenských potravín rastie (dosahuje úroveň 62,5%).“

Prieskum robilo ministerstvo na 46 reťazcoch, ktoré majú podiel na trhu viac ako 10 miliónov eur ročne, pričom spoločnosť Carrefour tento krát vynechali, vraj preto, že má vlastné ekonomické problémy.

Pravda je však taká, že problémy má ministerstvo hospodárstva. A to s jednoduchou matematikou. Jeho kľúčové tvrdenia je nepravdivé. Ani náhodou nie je pravda, že podiel slovenských potravín dosahuje v obchodoch 62,5%.

Vysvetlím na jednoduchom príklade, ktorý by pochopili aj žiaci druhého stupňa základných škôl. Coop Jednota je reťazec, ktorého väčšinu tvoria malé obchody. Oproti tomu napr. Kaufland má len veľké predajne. Predstavme si teda, že v revúckej predajni Coop Jednota predajú 10 kg jabĺk, z čoho 7 kg je slovenských. Podiel slovenských jabĺk je teda v tomto obchode 70%. Naproti tomu v bratislavskom Kauflande majú na pultoch 1000 kg jabĺk a z toho 500 kg sú slovenské, teda v percentách 50%.

Aký je podiel slovenských jabĺk na predaných jablkách? Podľa štatistík Ľubomíra Jahnátka 60% – lebo veď keď v jednej 70% a v druhej 50% tak priemer je 60%. Tu sa ale všetci štatistici, ba aj žiaci druhého stupňa, musia smiechom chytať za bruchá. Slovenských jabĺk sa totiž predalo 507kg z celkovo 1010 kg –  a teda podiel je len 50,2%. Problém sa odborne volá vážený a aritmetický priemer. Ale keďže ministerstvo objemy predaja a teda „váhy“ ani len nezisťuje, k realite sa nemôže dostať. Jahnátkov výpočet je úplne nesprávny, nezmyselný a pre život zbytočný. Takúto blbosť by zo seba nevypustili ani iní majstri štatistík Smeru. Nečudo, že Slovenská poľnohospodárska a priemyselná komora sa s Jahnátkovými číslami „absolútne nemohla stotožniť“ a chce verejnosti prezentovať vlastný prieskum. V tomto prípade matematicky korektný, ktorý má žiaľ pre Jahnátka jednu chybu – na rozdiel od jeho vyfabulovaných rastov vykazuje prieskum GfK/SPPK trend dlhodobého poklesu predaja slovenských potravín (aktuálne k úrovni 40%). Preto si zjavne musel vymyslieť vlastnú štatistiku – lebo pravda bolí.

Pravda je totiž taká, že podiel slovenských potravín je na Slovensku mizerný oproti tomu, aký potenciál v sebe ukrýva slovenská pôda. A na vine je práve ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré (cez agentúru) rozdáva milióny len za to, že niekto vlastní pôdu, ktorú dvakrát do roka pokosí, namiesto toho, aby dotácie išli tam, kde sa vytvárajú domáce produkty a pracovné miesta. Ale s tým sa, samozrejme, Ľubomír Jahnátek nemôže pochváliť. Lebo to by jeho voliči nestrávili.

Ak si chcete prečítať viac o reálnych riešeniach, ktoré by pomohli zvýšiť podiel svovenských potravín v obchodoch a postupne aj obnoviť potravinovú sebestačnosť, čítajte aj www.marcelklimek.sk .

Marcel Klimek je autor koncepcie Špeciálnych ekonomických zón a Potravinovej sebestačnosti pre Slovensko, číslo 16 na kandidátke OĽANO-NOVA.

Teraz najčítanejšie

Marcel Klimek

autor trilógie "Nemecký štandard pre Slovensko", makroekonóm, člen dozornej rady Sociálnej poisťovne a Všeobecnej zdravotnej poisťovne, bývalý štátny tajomník ministerstva financií