Denník N

Na čo je nám do pekla učiteľ slovenčiny?

Dnes som v slovenčinárskej FB skupine narazil na zaujímavý status: Hľadám odbornú literatúru k mojej seminárnej práci s názvom “Prečo treba učiteľa slovenského jazyka na ZŠ a SŠ?” Pod príspevkom sa objavili komentáre, ktoré nedoceňujú hĺbku tejto otázky:

„Nehnevajte sa, ale mne to pripadá ako žart. To vážne máte takú stupídnu tému ?“

„Ja tomu nerozumiem. Prečo treba učiteľa slovenského jazyka? No aby učil slovenčinu.“

„Asi preto, že je to rodný jazyk???“

„Prečo? Lebo je to rodný jazyk študentov a v ňom sa učia poznávať krásu svetovej a domácej literatúry. Ďalej je to niekto, kto im vysvetlí, ako písať rôzne žánre a kto dozrie na to, aby sa aspoň na hodinách SJL vyjadroval spisovne.“

„To ako voľakedy bola téma: “Prečo mám rád Slovenčinu, prečo mám rád Slovensko”, tak teraz bude toto? Načo nám je slovenčinár? No nanič…- povie žiak. To nevedie k vlastenectvu, je to zle sformulované- podsúvanie a šírenie neúcty k slovenčine“

„Asi treba len angličtinárov…však sa učí od 2.triedy ZŠ a na rodný jazyk sa zabúda….“

„na to poviem len jedno slovo: pravopis“

Našťastie sa našli aj učitelia, čo tému privítali, aj keď boli v menšine:

„Mne to ako stupídna téma vôbec nepripadá. Skôr ako veľmi aktuálna a hodná zamyslenia.
Pred nedávnom sa jeden žiak našej školy vyjadril, že to, čo sa učil na slovenčine, nikdy v živote nepotreboval (!!!). Zamestnávatelia nevyžadujú od zamestnancov dobrú znalosť slovenčiny, skôr nejakého iného cudzieho jazyka. A na pravopis vraj existujú rôzne korekčné programy.“

„Tá téma je veľmi vážna a skôr filozofická než lingvistická či didaktická. A smiešna je podľa mňa iba na prvý pohľad.“

„Otázku treba vnímať trochu inak, trochu širšie. Moji kolegovia sa ma často pýtajú načo sa učia žiaci slovenčinu (aj žiaci), nevidia v tom zmysel. Ak sa na to pozriem z ich hľadiska, majú čiastočne pravdu. Argumentovať predsa musia aj na matematike, biológii, fyzike, dejepise… Životopis a motivačný list vedia pokojne písať aj na predmete OBN na ZŠ v 9. ročníku v téme voľba povolania. Učitelia by vedeli do každého predmetu vniesť storytelling, kde sa žiaci naučia komunikovať prirodzene a písanie „esejí“. Naučia sa také veci „do praxe“.

Nechápte ma zle, ja jazyk a literatúru vnímam ako zmysluplný predmet. Pre mňa to znamená spôsob ako si rozumieť navzájom lepšie, ako vidieť svet inými očami, ako lepšie načúvať, môže rozvíjať kultúrnu citlivosť, citlivosť k inakostiam, cibriť vkus, učiť sa jasne komunikovať a vyjadriť svoje myšlienky. Mne nestačí, aby ľudia rozprávali ako im zobák narástol, ale očakávam uvedomelú prácu s jazykom. Pre nás slovenčinárov a je toto prirodzená vec, jednoduchá odpoveď, potrebujeme slovenčinu tak ako potrebujeme dýchať. Neverte však tomu, že to tak vnímajú všetci. Je to otázka, ktorú musíme mať jasne zodpovedanú najmä pre tých ostatných, ktorí sa raz môžu dostať na posty, z ktorých budú učenie ovplyvňovať. Téma, na ktorú sa pýtala, je dnes veľmi aktuálna a dobre zvolená.“

Nuž tak skúsim prispieť i ja svojou troškou a to spôsobom sebe vlastným, pre ktorý ma v tejto skupine nemajú príliš v láske. Odpovede však nehľadajte na riadkoch textu ale medzi nimi:

Učiteľ slovenčiny je dobrý na to:

  • Aby mal kto diktovať diktáty, trestať žiakov za chyby v nich a opravovať ich. Veď bez toho by sme sa nikdy nenaučili písať správne, a potom by sme mali problémy v komunikácii, v práci alebo v štúdiu. A navyše, kto by nám potom pripomínal, že je to hanba a nie hamba, alebo že je to pravda a nie prauda, ovce a nie ouce.
  • Aby mal kto zadávať povinné čítanie, ktoré nikoho nebaví čítať, a skúšať nás z neho. Veď bez toho by sme sa nikdy nedozvedeli o bohatstve a kráse slovenskej literatúry, o histórii a kultúre nášho národa, o hodnotách a ideáloch, ktoré nás formujú ako ľudí. A navyše, kto by nám potom ukázal, že knihy sú zdrojom múdrosti, fantázie, zábavy a inšpirácie, a že nie sú len pre nudných intelektuálov?
  • Aby nás mal kto pripravovať na testovanie 9 a písomnú časť maturít. Veď bez toho by sme sa nikdy nevedeli preukázať svojimi vedomosťami, zručnosťami a schopnosťami, a potom by sme mali menšie šance na úspech v ďalšom vzdelávaní alebo v zamestnaní. A navyše, kto by nám potom dal tipy, rady a triky, ako sa efektívne učiť, ako sa vyhnúť stresu a ako napísať dobrý sloh?
  • Aby sa mal kto vysmievať informatikom, ako je ich predmet nepodstatný, lebo sa tam len hrajú. Veď bez toho by sme sa nikdy nezasmiali na vtipoch, ktoré robí učiteľ slovenčiny na účet informatikov, a potom by sme mali menej zábavy a pohody v škole. A navyše, kto by nám potom povedal, že slovenčina je najdôležitejší predmet, lebo sa v nej učíme nielen jazyku, ale aj mysleniu, cíteniu a tvorivosti?
  • Aby nás mal kto naučiť používať gramar nacizmus v internetových diskusiách, keď nám dôjdu argumenty. Veď bez toho by sme sa nikdy nevedeli presadiť proti tým, ktorí majú iný názor, a potom by sme mali pocit, že sme slabí a nevzdelaní. A navyše, kto by nám potom ukázal, že slovenčina je najlepší a najpresnejší jazyk na svete, a že každý, kto ju neovláda dokonale, je hlúpy a nevychovaný?
  • Aby mal kto do slovenčinárskej diskusnej skupiny vypisovať hejty na všetky médiá a obchody, ktoré podľa neho ničia slovenský jazyk a kultúru. Veď oni ani nevedia, že sú to granuly a nie granule. Veď bez toho by sme sa nikdy nezobudili z ilúzie, že žijeme v slobodnej a demokratickej spoločnosti, a potom by sme boli manipulovaní a oklamaní. A navyše, kto by nám potom povedal, že slovenčina je ohrozená a potrebuje našu ochranu, a že každý, kto ju nebráni, je zradca a nepriateľ?
  • Aby mal kto nariekať nad tým, že deti sú len na mobiloch a vôbec nečítajú. Veď bez toho by sme sa nikdy nezamysleli nad tým, ako sa mení spôsob vzdelávania a komunikácie, a potom by sme zostali zaostalí a izolovaní. A navyše, kto by nám potom povedal, že slovenčina je živý a dynamický jazyk, ktorý sa prispôsobuje dobe, a že každý, kto ju používa, je súčasťou jej vývoja?
  • Aby si mali rodičia doma na koho nadávať, vybíjať si svoju frustráciu, keď ani sami netušia, ako má tá domáca úloha byť správne. Veď bez toho by sme sa nikdy necítili vinní, zahanbení a neschopní, a potom by sme mali príliš veľa sebavedomia a pokoja. A navyše, kto by nám potom povedal, že slovenčina je ťažký a zložitý jazyk, ktorý sa neustále mení, a že každý, kto ho nevie, je lenivý a nezodpovedný?
  • Aby mal kto deti naučiť, že čítať sa majú výhradne spriatelené vládne médiá, ktoré im podávajú pravdivé a objektívne informácie o dianí v krajine i vo svete. Veď bez toho by sme sa nikdy nevedeli orientovať v záplave protivládnych fake news, konšpirácií a propagandy, a potom by sme boli zmanipulovaní a zneužití. A navyše, kto by nám potom povedal, že slovenčina je jediný a správny jazyk, ktorým sa máme dorozumievať, a že každý, kto používa iný jazyk, je nepriateľ a zradca?
  • Aby sa žiaci naučili kopírovať z internetu rozbory diel, ktoré im ušetria čas a námahu pri príprave na hodiny slovenčiny. Veď bez toho by sme sa nikdy nevedeli vyhnúť čítaniu nudných a zastaraných kníh, ktoré nás ničomu nenaučia, a potom by sme mali problémy s pochopením a zapamätaním. A navyše, kto by nám potom povedal, že slovenčina je ľahký a jednoduchý jazyk, ktorý sa dá naučiť z internetu, a že každý, kto sa snaží čítať a analyzovať, je hlúpy a prehnane horlivý?
  • Aby mohli žiaci sprostredkovanými zadaniami od učiteľa trénovať AI, ktorá im pomôže pri riešení domácich úloh, testov a maturít. Veď bez toho by sme sa nikdy nenaučili využívať výhody technológie, ktorá nám uľahčuje život, a potom by sme mali menšie šance na úspech v škole i v práci. A navyše, kto by nám potom povedal, že slovenčina je zábavný a inovatívny jazyk, ktorý sa dá vylepšovať pomocou AI, a že každý, kto sa spolieha na svoj rozum a pamäť, je zastaraný a zaostalý?

Teraz najčítanejšie