Denník N

Hospodária na lúkach so vzácnymi motýľmi modráčikmi: Požiadavky ochranárov nás neobmedzujú, sami od seba by sme to tak robili

Modráčik bahniskový. Foto: Peter Drengubiak
Modráčik bahniskový. Foto: Peter Drengubiak

Ivana Kodajová s partnerom Jaroslavom sa pôvodne len chceli presťahovať na lazy. Vďaka impulzu od ochranárov sa z nich postupne stali farmári na plný úväzok. Miestnym chráneným územiam to prospelo.

Na začiatku októbra prechádzame s Ivanou Kodajovou po lúke v území európskeho významu Lipníkovské. Tráva je vysoká, kozy sa tu dlhšie nepásli. Vo vánku sa kolísajú nenápadné bordové hlavičky krvavca lekárskeho.

Ide o živnú rastlinu pre vzácne motýle modráčika bahniskového a modráčika krvavcového. Ide o druhy európskeho významu chránené európskou legislatívou. Vyvinuli si stratégiu prežitia ako z holywoodskeho hororu. Samičky kladú vajíčka na krvavec a húsenice sa po vyliahnutí živia touto rastlinou, no neskôr sa spúšťajú na zem. Vylučujú sekréty, ktoré páchnu podobne ako mravčie larvy. Mravce rodu Myrmica si ich preto adoptujú a starajú sa o nich v mravenisku. Húsenice popritom požierajú larvy a kukly hostiteľských mravcov.

Farmárka mi ukazuje, že krvavec už odkvitá. Húsenice už stihli dávno pozaliezať do mravenísk. Kodajová otvára ohradník a zavolá na kozy, ktoré sa s chuťou vrhnú na bohatý pasienok.

Krvavec lekársky. Foto: Daphne – IAE

Z krajinnej architektky farmárkou

Pri pohľade na desiatky kôz je ťažké uveriť, že nejde o starostlivo naplánovaný podnikateľský zámer. Ivana Kodajová s partnerom Jaroslavom Matejčkom sa na kopanice presťahovali v roku 2012. Spočiatku chceli chovať len pár kôz na vlastnom pozemku, no to sa zmenilo.

V tom čase totiž prebiehal projekt zameraný na ochranu motýľov podporený z európskeho programu LIFE. Partnermi boli Štátna ochrana prírody SR aj Bratislavské regionálne ochranárske združenie. Krajinu Bielych Karpát tvorila kedysi pestrá mozaika. Jej súčasťou boli kosené a pasené lúky, na ktoré boli naviazané aj motýle. S ústupom tradičného hospodárenia mnohé plochy zarastajú a motýle miznú.

V rámci projektu sa preto od náletových drevín najprv vyčistili okrem iného aj zanedbané lúky v územiach európskeho významu Lipníkovské a Stehlíkovské, ktoré sú súčasťou siete Natura 2000. Ivana Kodajová s partnerom bývajú medzi týmito dvoma areálmi a nechali sa presvedčiť, aby sa do projektu zapojili. K dvom kozám prikúpili ďalšie tri a začali vypásať časť lokalít, aby opäť nezarástli.

Postupne sa im stádo rozrastalo, až sa rozhodli venovať farmárčeniu naplno, založili Koziu farmu Vlčí vrch a opustili svoje predošlé zamestnania. Vypásanie cez LIFE projekt bolo platené, táto podpora však trvala len dva roky. Okrem predaja mliečnych výrobkov tvoria ich príjem dotácie prerozdeľované rezortom pôdohospodárstva. Využili aj investičnú podporu pre mladých farmárov, vďaka ktorej mohli vybudovať syráreň. „Ak ste mladý začínajúci poľnohospodár bez histórie, nikto vám úver nedá,“ hovorí Ivana Kodajová, ktorá predtým projektovala ihriská a parky, jej partner bol elektrotechnik.

Napriek tomu, že skúsenosti nemali, na syrárskej súťaži v Mikulove vyhrali prvé miesto za syr s plesňou a popolom. A podarilo sa im vybudovať dostatočnú sieť zákazníkov, ktorým raz týždenne robia rozvoz.

Syr s plesňou a popolom. Foto: Daphne – IAE

Natura 2000 nie je obmedzením, ale skôr výhodou

Obhospodarujú niečo vyše trinásť hektárov, z toho zhruba deväť sa nachádza v územiach európskeho významu v štvrtom stupni ochrany. Musia si dať pozor, aby nevypásali jedno územie príliš intenzívne. Pasienky rozdelili do piatich menších celkov, medzi ktorými sa kozy postupne presúvajú. Nechápu to ako komplikáciu, prospešné je to aj pre zvieratá, lebo vďaka tomu nepasú nízku trávu, v ktorej sa držia parazity. „Nepociťujeme to  ako obmedzujúce. Aj bez toho, aby nás štátna ochrana prírody koordinovala, by sme asi dospeli k tomu, že takýto spôsob pastvy je ideálny,“ konštatuje farmárka.

Vďaka tomu, že sú v chránenom území, ľahšie a rýchlejšie získali ekologický certifikát. „Nemuseli sme byť tri roky v konverzii, toto územie sa považovalo za bezzásahové, keďže sa tu nehnojilo, nepostrekovalo,“ vysvetľuje.

Ďalšia výhoda vyplýva z charakteru chráneného biotopu. Krvavec rastie na vlhkých lúkach a nie je to inak ani tu. Hoci ide o svahovité plochy, voda sa tam drží a nevysychajú ani v lete. Kozy tak majú stále čo žrať.

Ivana Kodajová. Foto: Daphne – IAE
Kozy na paši v území európskeho významu Stehlíkovské. Foto: Daphne – IAE

Diera v dotačnom systéme

Jedinou komplikáciou je podľa nej rozpor medzi požiadavkami ochranárov a Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Tá im ako dotačnú plochu uznáva len trávny porast bez zárastov kríkov. Lenže vzhľadom na požiadavky ochrany prírody ich farmári odstraňovať plošne nemôžu. A ani by nechceli, kozám chutia. „Oveľa radšej spásajú kroviny, dreviny, nálety a tráva je akoby druhoradá.“

Namiesto 13 hektárov tak dostávajú platby len za štyri hektáre. Navyše, papierovo im potom vychádza priveľa dobytčích jednotiek na hektár. Nemôžu preto žiadať o takzvanú podporu na ochranu poloprírodných a prírodných biotopov tráv napriek tomu, že v realite sú pomerne hlboko pod limitom 1,9 kozy na hektár. Farmárka dopĺňa, že podpora by sa to týkala len jedného hektára z plochy, ktorú obhospodarujú, takže z finančného hľadiska to nie je až taký problém. „Skôr sa snažím poukazovať, že je to systémovo nedoriešené.“

Problémom sú aj solitérne stromy, pod ktorými tráva rastie, ale systém túto plochu z leteckých snímok nevyhodnotí ako trávny porast. Agentúre sa to dá vysvetliť, ale je to zložité. „Musia sem prísť pracovníci z PPA a celé to premerať, čo je celkom komplikovaný proces a mohlo by to dotácie oddialiť kľudne aj o niekoľko mesiacov, tak na to extra netlačíme,“ komentuje stoicky farmárka.

Kozám kríky na pasienku vyhovujú. Foto: Daphne – IAE

Skromná pomoc od štátnych ochranárov

Slovenskí farmári sa dnes okrem príjmu z predaja produktov spoliehajú najmä na dotácie z agrosektora, pričom časť podpory je určená aj na ochranu biotopov. Štátna ochrana prírody SR nemá fond, z ktorého by systematicky podporovala vlastníkov a  farmárov, ktorí pomáhajú zachovať vzácne územia.

Ako vidieť na príklade farmy Vlčí vrch, zdroje z LIFE projektu na ochranu motýľov sprostredkované ochranármi pomohli farmárom len v prvých dvoch rokoch. Podľa riaditeľky Správy Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty Sylvy Mertanovej hospodárom vychádzajú v ústrety aspoň zapožičaním techniky ako je krovinorez či kosačka, ktoré nakúpili z projektu. Mertanová spomína aj dobrovoľnícku pomoc na Stehlíkovskom: „Zhruba raz ročne sa tam uskutočňuje brigáda Karpatského ochranárskeho združenia altruistov KOZA Trenčín zameraná na pomoc s údržbou a ďalším rozšírením elektrických ohradníkov.“

Správa CHKO Biele Karpaty vďaka LIFE projektu na ochranu motýľov mohla zakúpiť techniku, ktorú využíva priamo alebo ju požičiava farmárom. Foto: Správa CHKO Biele Karpaty

Po dlhom čase sa tento rok podarilo nájsť financie v rámci rozpočtu ŠOP SR, ktorá uzavrela dočasnú dohodu o vykonaní práce s Jaroslavom Matejčkom. Sylva Mertanová si pochvaľuje úzku spoluprácu s Kozou farmou Farmou Vlčí vrch a hoci majú takýchto príkladov podľa nej viacero, nie je ich dosť. Správa CHKO udržiava viac ako 40 lokalít vlastnými kapacitami.

Autorka: Pavla Lényiová, Daphne – inštitút aplikovanej ekológie

Príbehy zo sústavy chránených území Natura 2000 prinášame v rámci projektu Príroda pre všetkých (LIFE-IP NATURA 2000 SVK), ktorý je  spolufinancovaný Európskou úniou v rámci programu LIFE a z prostriedkov štátneho rozpočtu prostredníctvom MŽP SR.

Teraz najčítanejšie

Daphne - Inštitút aplikovanej ekológie

Výskumu a ochrane prírody, ako aj environmentálnemu vzdelávaniu sa venujeme od roku 1993. K názvu nás inšpiroval endemit Muránskej planiny – rastlina lykovec muránsky (daphne arbuscula), na ktorý bol zameraný náš prvý projekt. Chránime a obnovujeme vzácne lúky, miznúce mokrade, slaniská či ohrozené rašeliniská. Monitorujeme stav biotopov a druhov európskeho významu, plánujeme a realizujeme ekologickú obnovu biotopov a pripravujeme plány starostlivosti o chránené územia. Na medzinárodnej úrovni sa venujeme analýze, vývoju a implementácii politiky ochrany prírody EÚ. Vydávame odborné a vzdelávacie materiály. Poskytujeme zážitkové ekovýchovné programy na materských a základných školách a zároveň odovzdávame know-how učiteľom prostredníctvom metodických seminárov či príručiek. Od roku 2020 koordinujeme na Slovensku medzinárodný vzdelávací program GLOBE, ktorý je postavený na bádateľsky orientovanom vyučovaní.