Denník N

Claire Simon a filmová sociológia miesta

Francúzska režisérka skúma s dávkou sociológie fyzické miesta, pričom sa pohybuje medzi hraným a dokumentárnym filmom.

Claire Simon začínala ako strihačka a postupne sa cez tvorbu nezávislých krátkych filmov prepracovala k celovečerným. Jej filmy si však udržujú nezávislého ducha aj dnes, keď je rešpektovanou autorkou a objavuje sa na veľkých festivaloch – spravidla na tých festivaloch a v tých sekciách, ktoré sú vyhradené inovatívnej kinematografii.

Vlastné filmy začala nakrúcať koncom 80. rokov a v prvej polovici 90. rokov prišiel prvý z vrcholov jej tvorby – hoci ide zároveň o veľmi nenápadné filmy. Prestávky (Récréations) a Za každú cenu (Coûte que coûte) sú ovplyvnené hnutím direct cinema a filmami Fredericka Wisemana. V oboch prípadoch Claire Simon “iba” nezainteresovane sleduje, no čistota jej štýlu, ktorá do veľkej miery súvisí so strihom, a témy, ktoré takto dokáže otvoriť, hovoria o veľkom majstrovstve.

Oba filmy skúmajú život na konkrétnych miestach, hoci každý trochu iným spôsobom. Prestávky sa odohrávajú na dvore škôlky, kam deti vybehnú vždy so zazvonením. Claire Simon sa zaujíma o ich vzájomné interakcie počas hier, či konfliktov. Sleduje dieťa, ktoré rozdeľuje úlohy a určuje, aký objekt na dvoje, je v ich hre čo; sleduje bitku o paličky, či ustráchané dievča, ktoré sa bojí preskočiť lavičku – a to, ako sa k nej správajú jej kamarátky, či ju povzbudzujú, vysmievajú sa, alebo jednoducho ignorujú. Deti, bez toho, aby ich niekto nútil, sa učia, ako žiť v spoločnosti.

Za každú cenu je dokumentárnou drámou a zároveň typickým príbehom 90. rokov. Hlavný protagonista bol novinárom a diplomatom, no potom sa v súlade s dobovými trendmi rozhodol založiť si vlastný podnik, malú reštauráciu. Simon ho začína sledovať v momente, keď je podnik na pokraji krachu a on sa ho snaží zachrániť. Stretáva sa so zamestnancami a veriteľmi, ktorým vysvetľuje, že im zaplatiť nevie; zároveň sa snaží prísť s novými a novými plánmi, ako prežiť, snaží sa reštauráciu udržať v chode a znovu ju rozbehnúť. Claire Simon sa podarilo z vytvoriť z nezaujatého pozorovania silnú drámu, dokáže na nás preniesť nervozitu a bezradnosť hlavného hrdinu.

Simon začala následne nakrúcať popri dokumentárnych aj hrané filmy, respektíve ich prepájať a prelínať. To je prípad filmu Boží úrad (Les bureaux de Dieu), ktorý je síce hraný, no vychádza zo skutočných príbehov a vystupujú v ňom sčasti neherci. Opäť sa odohráva na konkrétnom mieste, na klinike, kam sa chodia zväčša neplnoleté ženy poradiť so sociálnymi pracovníčkami o otázkach sexuality. Ide o ženy s rôznym kultúrnym a rodinným zázemím, pre ktoré je tento “úrad” jedinou možnosťou, ako sa dostať k informáciám alebo pomoci. Film sa tak dá chápať ako sociologický vhľad do francúzskej multikultúrnej spoločnosti.

Boží úrad nemá ucelený príbeh, je to skôr séria rozhovorov a malých príbehov. Nakrútený je v dlhých záberoch a pri práci s vnútrozáberovou montážou, so zmenami pohľadu bez strihu opäť vidno skúsenosti Claire Simon ako strihačky. Zaujímavý kontrast taktiež vytvára stret herečiek, ktoré stvárňujú zamestnankyne, a skutočných mladých ľudí, neherečiek, ktoré si prichádzajú po radu.

Zatiaľ posledným hraným filmom Claire Simon a zároveň filmom, ktorý mal asi najsilnejší festivalový ohlas, je Gare du Nord. Znova ide o miesto, ktoré si režisérka vybrala ako mikrosvet, hoci v tomto prípade dosť veľký, keďže táto parížska vlaková stanica je najväčšou v Európe. V popredí sú štyri hlavné postavy, každá prichádza pravidelne na stanicu, každá s iným dôvodom. Napríklad Ismael je študentom sociológie, ktorý robí o stanici výskum. Pre Simon je braličkou na začiatku filmu (ktorú po chvíli zanechá), aby prostredníctvom neho mohla spoznávať svet stanice, ďalších cestujúcich alebo predavačov v stánkoch a obchodoch. Stretávame tak rôznorodých ľudí s vlastnými príbehmi. Aj keď má film oproti Božiemu úradu jasnejšie dejové línie, neustále sa premieňa, postavy takmer ľubovoľne prichádzajú a odchádzajú – ako na stanici.

Počas práce na tomto filme Simon zároveň o stanici zakrúcala aj dokument Géographie humaine a oba potom spracovala do interaktívneho web dokumentu Gare du nord. Ten umožňuje pohybovať sa po stanici v rôznom čase dňa a sledovať krátke klipy z rôznych miest a s rôznymi postavami, pričom nie je rozlíšené, ktoré zábery sú hrané a ktoré dokumentárne.

Aj to je dôkazom, že Claire Simon sa neustále snaží posúvať hranice a hľadať nové možnosti filmového vyjadrovania sa.

Kino inak premietne film Prestávky v nedeľu 14. februára o 20h,
film Za každú cenu v pondelok 15. februára o 20h,
film Boží úrad v nedeľu 21. februára o 20h
a film
Gare du Nord v pondelok 22. februára o 20h.
A4 – Priestor súčasnej kultúry, budova YMCA, Karpatská 2, Bratislava

Tomáš Hudák

(fotografia: záber z filmu Gare du Nord)

Teraz najčítanejšie