Denník N

Skúsenosť štyridsaťročnej služby v Cirkvi a východisko pre jej budúcnosť

Prednedávnom som čítal knihu s názvom Pomoc z neba od autora bestsellerov pastora Maxa Lucada, v ktorej zhrnul svoju dlhoročnú skúsenosť práce v Cirkvi nasledujúcim slovami:

„Štyridsať rokov služby ma presvedčilo, že vlastnými silami nedokážeme uzdraviť náš zranený svet. Môžeme vytvárať programy, školiť personál a stavať nádherné chrámy, ale to všetko by som s radosťou vymenil za jedinú kvapku Ducha.“

Za čo to chce tento brilantný spisovateľ a Boží muž vymeniť všetky naše ľudské námahy v Cirkvi? Za jedinú kvapku Ducha? A to dokonca s radosťou?

Áno, čítate dobre, za jedinú kvapku Ducha. Kto nevie o akom Duchu Max hovorí, ak má záujem, odporúčam mu prečítať si nasledujúci blog: Pohľadom katolíka: Kto je Duch Svätý?

V Cirkvi robíme značné množstvo aktivít. Pôvod v Duchu Svätom a jeho pomazanie (schválenie a pomoc v nich) majú však len niektoré z nich. Poznáme to podľa toho, či prinášajú ľuďom viac života, teda viac nádeje, povzbudenia, usmernenia, radosti, pokoja, viery a hlavne lásky.

Stav v Cirkvi je však asi taký, že robíme to, čo sami ľudsky chceme a neraz tomu chceme daj aj nálepku Ducha. Duch Svätý však nie je nejakou ochrannou známkou úspešnosti našej náboženskej aktivity, ale všemohúcou a zvrchovanou osobou, ktorá robí všetko to, v čom vidí zmysel, a čo robiť chce a nerobí nič z toho, v čom zmysel nevidí, a čo robiť nechce. A potom, čím viac v Cirkvi robíme to, čo sme si sami z našich ľudských pohnútok vymysleli, tým viac Cirkev upadá a nakoniec zisťujeme, že v podstate v rámci danej aktivity sa „tľapkáme po pleciach“ len tí istí ľudia, a zas a znova sa naša aktivita stáva nie nejakým prebudením zápalu pre Ježiša, ľudí a Božie veci, ale uzavretým klubom ľudí, ktorých spája nejaká činnosť. A dokážeme sa pritom ešte aj klamať, že nevadí, že sme „malé stádo“, ale aktívnejšie a horlivejšie.  Škoda len v tomto našom poblúdení, že Božia vôľa je spasiť (zachrániť) všetkých – všetky jeho deti. Obdobne chce mať so všetkými vzťah už počas tohto pozemského života.

Kto zakúsil kvapku Ducha, ktorú spomína Max, vie, že má Max pravdu. Kto ju nezakúsil, nemôže pochopiť o čom Max hovorí.

Či nemáte obdobné skúsenosti aj Vy, starší rôznorodých kresťanských cirkví? Koľko aktivít ste pre svoje cirkvi počas svojho života urobili? Neboli to neraz len čisto ľudské snahy, ktoré málokoho oslovili, a ktorých ovocie dávno pominulo?

Čo tak podeliť sa s nami o Vašu skúsenosť s kvapkou, alebo aj záplavou Ducha a voviesť Cirkev do úplného otvorenia sa Duchu Svätému? Načúvať mu a nechať sa ním v úplnej dôvere viesť. Pohnúť sa vtedy, keď sa pohne aj on a zastaviť sa, keď sa zastaví aj on. Obdobne, ako keď  Izraelitov púšťou sprevádzal z Egypta do Zasľúbenej zeme oblak Božej slávy.

Jedine Duch Svätý nás môže vyviesť zo súčasných problémov našich cirkví, zjednotiť nás v jednu Ježišovu Cirkev, k čomu nepotrebuje organizačnú jednotu, a pomôcť nám žiť život, i napriek našim starostiam a problémom s veľkým Ž, reprezentovaný Ježišovými slovami: „Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie.“ (Jn 10,10 SSV). K tomu však potrebujeme spraviť prvý krok a ním je začať poctivo a trpezlivo načúvať Duchu Svätému a vedieť povedať na mnohé aktivity v Cirkvi nielen áno, ale aj nie.

Teraz najčítanejšie

Karol Vojtko

Otec, manžel a muž, milujúci svoju rodinu a krajinu, ktorý chce byť najlepším vyjadrením toho, kým má byť, trochu lepším dnes, ako bol včera, vedomý si toho skadiaľ kam ide a posilňovaný slovom "...lebo, Ty si so mnou.".