Denník N

Skeptikov sprievodca Fenoménom: Časť pätnásta – Sol Foundation, neuveriteľné prípady z Francúzska a Brazílie, a niekoľko správ na záver

Ospravedlňujem sa za riadne meškanie, no okolnosti mi nedovoľovali spracovať to aspoň ako-tak dôstojne o nič skôr, no dnešný príspevok bude zato nabitý kvantom informácií.

Ľudská myseľ je nekonečne fascinujúci fenomén, ktorý je neraz plný nezmieriteľných kontradikcií nemajúcich racionálny základ a pri ťažko akceptovateľných témach priam neuveriteľne kompartmentalizuje, teda ohradzuje jednotlivé poznatky múrom, ktorý je potom náročné zbúrať. Fantastickým príkladom tohto tvrdenia je pomalé presakovanie informácií o neidentifikovaných lietajúcich objektoch na verejnosť. Ak sa nad tým zamyslíte, zistíte, že dnes je pre ľudí už relatívne schodné akceptovať to, že na oblohe (vo vesmíre a pod morom) poletujú objekty, o ktorých nevieme nič a ktoré nie sme schopní pripísať žiadnemu globálnemu hráčovi, či už hovoríme o jednej z veľmocí alebo o nejakej veľkej súkromnej spoločnosti. Veľmi zaujímavý je však aj fakt, že zájsť odtiaľto ďalej je pre ľudí mimoriadne náročné. Na základe toho, čo v posledných mesiacoch sledujem v médiách a vo vedeckej komunite ako takej, postupne dochádza k akceptácii toho, že tu s nami skutočne sú objekty, ktoré sa nám nedarí zmysluplne kategorizovať. Problém nastáva až vtedy, keď začneme hovoriť o tom, že tieto objekty sú pod nejakou formou inteligentnej kontroly, čo nevyhnutne implikuje existenciu inteligentného vedomia (a pravdepodobne aj nejakej formy biologických entít), ktoré stoja za nie-náhodným správaním sa týchto objektov. Táto interná nelogická kontradikcia tkvie v každom jednom z nás. Pokiaľ vieme, nie je predsa možné, aby existoval pohybujúci sa stroj o sebe, bez toho, aby za ním stála nejaká forma vedomia (či už vo forme pilota alebo aj umelej inteligencie). Napriek tomu dnes badáme jav, pri ktorom je stále narastajúca časť svetovej populácie v podstate „v pohode“ s tým, že nám nad hlavami lieta niečo nepoznané, no tí istí ľudia zatiaľ stále odmietajú diskusiu o tom, čo tieto objekty kontroluje.

Táto markantná kognitívna disonancia nie je len predmetom ľudí ako indivíduí, no je predmetom ľudstva na globálnej úrovni a najvypuklejšie je to v informačnom priestore Západnej civilizácie. Nič to neilustruje lepšie ako to momentálne ohlušujúce ticho vo svetových médiách na tému Fenoménu, ktoré je z môjho pohľadu opäť raz priam neuveriteľné.

Minulý víkend (17.-18.11. 2023) sa na Stanfordskej univerzite uskutočnila historická konferencia novovzniknutej nadácie Sol Foundation. Počuli ste to v médiách? Ja som to nezachytil v žiadnom mienkotvornom médiu na svete. Je síce pravda, že táto konferencia nebola verejne prístupná, no novinári sa na ňu mali možnosť akreditovať. Prečo hovorím, že táto konferencia bola historická? Skúsim to zhrnúť do niekoľkých čo najvýstižnejších bodov:

  1. Konferencia bola organizovaná na pôde jednej z najprestížnejších univerzít na svete.
  2. Zúčastnilo sa jej okolo 300 ľudí, z ktorých drvivú väčšinu tvorili poprední vedci a akademici z prostredia humanitných a prírodných vied (z rôznych kútov sveta), bývalí a súčasní predstavitelia amerických spravodajských zložiek, DOD (americké Ministerstvo obrany), ako aj politici a ich poradcovia najmä z oblasti národnej bezpečnosti.
  3. Ak trochu poznáte tento napoly viditeľný svet UFO komunity, potom Vám (neúplný) zoznam vystupujúcich určite napovie niečo o mimoriadnej vážnosti tohto podujatia (Davis a Elizondo sa nemohli nezúčastniť). Pokiaľ sa v tom neorientujete, nezúfajte. Po tom, čo nadácia Sol zverejní záznamy z jednotlivých konferenčných príspevkov a poriadne si ich pozriem a spracujem, Vám tu napíšem siahodlhý článok, v ktorom Vám predstavím všetkých vystupujúcich a zhrniem tie najpodstatnejšie časti ich prezentovaných príspevkov.
  4. Zatiaľ v krátkosti: konferencia bola v zásade rozdelená na dve časti: tá prvá sa niesla v duchu tvrdej vedy v súvislosti s neidentifikovanými objektmi a NHI. Tá druhá časť sa venovala potrebe hľadania rovnováhy medzi národnou bezpečnosťou, plánom diseminovania informácií o existencii Fenoménu (angl. disclosure) a jeho globálnym dopadom (dva hlavné scenáre: kontrolované priznanie existencie Fenoménu katastrofické priznanie existencie Fenoménu).
  5. Je veľmi dôležité podotknúť, že nikto z prezentujúcich na konferencii sa nezmieňoval o možnosti existencie Fenoménu, ale jeho prítomnosť bral každý jeden z nich ako nesporný explicitný fakt. Už to má samo o sebe obrovskú výpovednú hodnotu.

Kým sa dočkáme zverejnenia prezentácií z konferencie nadácie Sol sa však v našom príbehu pustime ďalej, pretože dodnes sme sa ledva dostali pod povrch komplexnosti Fenoménu.

V predchádzajúcom príspevku som sa zmienil o existencii databázy spracovanej Jacquesom Valléem, nazvanej CAPELLA (utajená), ktorú z veľkej časti tvorí databáza zvaná UFOCAT, ktorá je verejne dostupná. Len prednedávnom zverejnilo Centrum J.A. Hyneka pre štúdium UFO (CUFOS) práve túto revidovanú a doplnenú databázu pozorovaní UFO, ktorá obsahuje už viac ako 300 000 dátovo-analyticky spracovaných incidentov v každom jednom kúte sveta. Je to skutočne veľmi zaujímavé čítanie, aj keď naučiť sa s databázou pracovať a čítať v nej dáta je relatívne náročné. Jej samotná existencia však veľmi presne ilustruje to, o čom som tu písal minule a o čom si povieme aj dnes, a teda, že pôsobnosť Fenoménu nie je ani omylom limitovaná na územie Spojených štátov, prípadne niekoľko ďalších krajín. Fenomén je prítomný na celom svete.

Dnes teda budeme pokračovať v demonštrovaní globálnej prítomnosti Fenoménu skrz dve krajiny, v ktorých sa za posledné dekády udiali kolektívne tisícky incidentov spojených s Fenoménom. Čo mnohým z nich dodáva váhu je, že v každej z týchto krajín boli incidenty, ktoré tu dnes popíšem, veľmi dôkladne prešetrené, analyzované a v mnohých prípadoch aj osobne zdokumentované vládnymi a armádnymi predstaviteľmi daných krajín. Hovorím o Francúzsku a Brazílii.

Francúzsko má pomerne dlhú oficiálnu históriu so skúmaním neidentifikovaných lietajúcich objektov, a to prostredníctvom vládneho útvaru zvaného GEIPAN (Groupe d’étude et d’informations sur les phénoménes aérospatiaux non-identifiés – Skupina pre štúdium a informácie o neidentifikovaných vzdušných objektoch). GEIPAN je v zásade transparentnou a verejnou inštitúciou, ktorá patrí pod CNES, teda francúzsky ekvivalent NASA (Centre national d’études spatiales – Národné centrum pre štúdium vesmíru). O to fascinujúcejšie je, že napriek tomu, že GEIPAN existuje a skúma neidentifikované lietajúce fenomény od roku 1977, svetová populácia je na túto tému natoľko znecitlivená, že o existencii tejto organizácie svetová verejnosť takmer vôbec netuší. Verejnosť zároveň netuší o tom, že v roku 1999 skupina zvaná COMETA, ktorá pozostávala z francúzskych humanitných a prírodných vedcov, akademikov, inžinierov a vysokých armádnych predstaviteľov, vydala veľmi hutnú správu kolokviálne známu pod názvom Cometa Report. Túto správu si rozoberieme podrobnejšie v neskoršom príspevku, no za zmienku momentálne rozhodne stoja závery správy. COMETA záverom konštatuje, že „problém UFO nemožno eliminovať plamenným a bezprostredným vtipkovaním […] CNES podnikla seriózny výskum v úzkej spolupráci primárne s Gandarmerie National [vojensko-policajná zložka] a francúzskym letectvom, ako aj s inými štátnymi agentúrami (civilné letectvo, meteorologická služba, a pod.). Tieto štúdie sa zhodujú s viac menej diskrétnym vyšetrovaním v zahraničí, najmä v Spojených štátoch. To demonštruje takmer istú fyzickú skutočnosť úplne neznámych lietajúcich objektov vykazujúcich neobyčajné letové charakteristiky a bezhlučnosť, očividne kontrolované inteligentnými bytosťami. Tieto objekty svojimi manévrami značne ohurujú civilných a vojenských pilotov, ktorí o nich váhajú rozprávať. […] Utajené lietadlá pozemského pôvodu (drony, lietadlá s technológiou stealth, a pod.) vysvetľujú len malú časť prípadov. Ak sa vrátime späť v čase, narazíme na jasné limity tohto vysvetlenia. Sme teda nútení pristúpiť k iným hypotézam. Niektoré nemožno potvrdiť ani vyvrátiť. […] Je jediná hypotéza, ktorá berie dostatočne do úvahy fakty a najmä súčasné vedecké poznatky. Tou hypotézou je extraterestriálna hypotéza.“ Toto bolo konštatované panelom francúzskych vládnych expertov v roku 1999, no stavím sa, že väčšina z Vás, ktorí tento blog čítate, o tejto správe počuje po prvý krát, nehovoriac o ľuďoch, ktorí ho nečítajú. V kontexte záverov tejto správy však musím podotknúť, že extraterestriálna hypotéza v skutočnosti vysvetľuje len istú časť jednotlivých prípadov a nie ich celok, preto si dovolím tvrdiť, že táto hypotéza nie je úplne správna, resp., že zahŕňa len niektoré zo všetkých prípadov stretu s NHI (angl. non-human intelligence). O možných implikáciách jednotlivých aspektov Fenoménu smerujúcich ku ako-tak koherentnému vysvetleniu toho, čo sa deje si povieme v neskoršom príspevku, pretože na to, aby sme mohli v rámci tejto problematiky uplatniť nevyhnutný holistický prístup je nutné poznať všetky relevantné aspekty toho, čo nazývame Fenomén.

Písal sa október v roku 1952. Mestečko Oloron-Sainte-Marie v lone francúzskej časti Pyrenejí a ľudia žijúci v jeho bezprostrednom okolí videli na oblohe čosi skutočne nezvyčajné. Podľa hlavných svedkov, ktorým bol učiteľ miestnej školy so svojou rodinou, nad mestečkom prostredníctvom ďalekohľadu pozorovali obrovský belasý objekt v tvare cigary (pre ilustráciu), ktorý sprevádzalo niekoľko desiatok (okolo 30) menších žiariacich objektov v tvare gule obklopených prstencami. Svedok ich prirovnal k tomu, ako vyzerá planéta Saturn. Popri tom z objektov na zem padali už nám známe dlhé vlásočnice bielej jemnej látky, ktorá sa niekedy nazýva anjelský vlas. Tieto objekty zaznamenala aj neďaleká radarová stanica Mont-de-Marsan.

V roku 1954 bol 33-ročný robotník, Marius Dewilde, svedkom toho, ako v noci vedľa jeho domu na vlakových koľajniciach stál podlhovastý kupolovitý objekt, ktorý sa vôbec nepodobal na železničný vagón. Na objekt ho upozornil jeho pes, ktorý začal hlasno brechať a skučať. Podľa slov Dewilda bol pes na smrť vystrašený. Neskôr Dewilde začul ako sa okolo jeho domu pohybujú nejaké postavy malého vzrastu, o ktorých si myslel, že sú to deti. Rozhodol sa ich konfrontovať tým, že sa im postavil do cesty a baterkou im zasvietil priamo do tváre. Dewilde však uvidel ako sa svetlo z baterky odrážalo od ich hlavy, na ktorej mali oblečenú vypuklú sklenenú helmu podobajúcu sa skafandru. Postavy boli celé odeté v čiernych kombinézach z jemného materiálu. Keď pred postavy skočil, odrazu z objektu na koľajniciach do Dewilda vystrelil lúč svetla, ktorý ho obklopil a celého ho paralyzoval. Nebol schopný hýbať sa ani kričať. Následne, stále paralyzovaný, počul ako sa postavy vydali smerom k objektu, počul zvuk posúvajúcich sa dverí a jemný piskľavý zvuk. Potom lúč svetla zhasol a Dewilde sa bol okamžite schopný hýbať. Postavil sa uvidel ako sa ten tmavý objekt začal vznášať do výšky asi 40m, začal sa postupne zosvetľovať, až napokon žiaril najprv oranžovým, potom červeným svetlom a jednoducho zmizol spred jeho očí. Dewilde privolal miestnych žandárov, ktorý so sebou doniesli vojsko. Vyšetrovanie miesta incidentu preukázalo zvýšenú radiáciu v okolí miesta, kde objekt pristál, ako aj stopy po objekte na zemi a na koľajniciach. Počas vyšetrovania incidentu po koľajniciach pomaly prechádzal vlak, ktorý sa vykoľajil presne v mieste, kde sa pred tým podľa Dewilda nachádzal objekt. Analýza preukázala, že železo koľají sa na tom mieste pod tiažou vlaku prehlo, pretože bolo nezvyčajne krehké.

Jedným z najznámejších a zároveň najviac vyšetrovaných prípadov stretu človeka s Fenoménom bol zaznamenaný v meste Valensole v časti Alpes-de-Haute-Provence, ktorá je povestná pestovaním levandule. O tento incident sa okrem GEIPAN extenzívne zaujímal aj Jacques Vallée. V roku 1965 sa miestny farmár, Maurice Masse, vydal skoro ráno na svoje levanduľové pole, na ktorom uvidel stáť oválny objekt na štyroch „nohách“ a jednom centrálnom pilieri. Medzi ním a objektom videl stáť dve asi meter vysoké bytosti odeté v tesných kombinézach sivo-modro-zelenej farby. Ich tváre mali normálne ľudské črty. Keď sa k nim priblížil, jedna z bytostí naňho namierila nejaký modrastý podlhovastý malý objekt a Masse spadol paralyzovaný na zem. Následne videl ako tie bytosti krátko skúmali rastliny, potom si medzi sebou niečo povedali hovoriac neznámym jazykom, nastúpili do objektu a ten odletel preč. Objekt po sebe zanechal hlboké stopy v zemi a navlhnutú hlinu, ktorá sa neskôr zmenila na konzistenciu podobnú betónu (neskôr sa zistilo, že pôda skalcifikovala – obsahovala omnoho vyšší pomer kalcia ako vzorky okolitej pôdy). Rastliny levandule krátko po incidente odumierali v koncentrických kruhoch v smere od stredu miesta, kde objekt pristál. Po asi 20-tich minútach z Massea paralýza opadla a bol schopný pohybu. Masse sa neskôr Valléemu zveril (s.66-67), že po incidente mal narušený spánok a jeho správanie sa markantne zmenilo. Po svojom prvom incidente videl ten istý alebo podobný objekt ešte niekoľko krát, v rátane ďalšieho pristáteho objektu na ďalšom poli, ktorý pozoroval v nočných hodinách.

Trans-en-Provence je málo známym malebným mestečkom, ktoré sa nachádza na juhu Francúzska medzi mestami Marseille a Nice. V kontexte Fenoménu je však pomerne dôležité, pretože sa v ňom v roku 1981 odohral jeden (s. 64-66) z najviac študovaných prípadov pristátia objektu v histórii GEIPAN, ak nie celého sveta. Ide v zásade o pomerne „banálny“ incident, pri ktorom miestny farmár, Renato Nicolai, vypovedal o tom, že v jeho záhrade tvrdo pristál objekt v tvare klasického lietajúceho taniera. Tento objekt bol tmavej farby, mal metalický povrch, bol dlhý približne 2,5m a vysoký 1,8m. Na zemi ostal asi 10 sekúnd a potom sa vzniesol a odletel preč. Pri jeho vzlietnutí si Nicolai všimol, že na spodnej strane objektu boli štyri otvory elipsovitého tvaru dlhé asi 15 cm, z ktorých nešľahali žiadne plamene ani dym. Následne si Nicolai všimol na zemi elipsovitú stopu, ktorú po sebe objekt zanechal. Po incidente sa Nicolai rozhodol zavolať žandárov, ktorý na miesto privolali GEIPAN. Predstavitelia GEIPAN následne odobrali vzorky pôdy a rastlín z miesta pristátia, ako aj vzorky pôdy a rastlín v jeho okolí, ktoré podrobili rozličným analýzam. Celé vyšetrovanie trvalo cca 2 roky. Vzorky pôdnej analýzy preukázali, že pôda na mieste pristátia bola kalcifikovaná (rovnako ako v prípade pri Valensole) a zo stôp po pristátí bolo možné odhadnúť váhu objektu na približne 5-6 ton. Analýza zároveň konštatovala, že pôdna vzorka bola podrobená rýchlej erózii, striácii a ohrievaniu, ktoré nepresiahlo 600°C. Fytopatologická analýza vzoriek odobratých rastlín z miesta pristátia ukázala, že chlorofyl typu A a B bol v porovnaní s kontrolnou vzorkou menší o 1/3, betakarotén bol znížený o polovicu a 80% violaxantínu chýbalo vo vzorkách mladých listov. To všetko podľa analýzy naznačuje, že pri vzorkách rastlín nájdených na mieste pristátia objektu u nich došlo k procesu, ktorý sa nazýva rapídna senescencia, teda starnutie. Špekulácie členov GEIPAN boli, že tento proces mohol byť u rastlín umelo vyvolaný formou neionizujúceho žiarenia (napr. mikrovlnné žiarenie). Prípad je v zložkách GEIPAN vedený ako neidentifikovaný.

Tieto prípady sú len zlomkom všetkých hlásení, ktoré za desaťročia svojej existencie GEIPAN vyšetril. Metódy ich analýz sú skutočne vedecky podložené a je nesmierne zaujímavé prechádzať ich zložkami a podrobnými analýzami vyšetrovaných incidentov, teda ak Vás to zaujíma viac, vrelo odporúčam ponoriť sa do databázy prípadov zverejnených na ich stránke. Upozorňujem však, že tam nenájdete ani zďaleka všetko, pretože mnoho prípadov je stále nepochybne podrobených utajeniu.

Brazília je po Spojených štátoch, Rusku a pravdepodobne aj Číne (málo dát, ale predpoklad je opodstatnený) krajinou, ktorá má suverénne najbohatšie skúsenosti s Fenoménom spomedzi krajín, ktoré nemajú vojenské nukleárne kapacity. Brazília je zároveň spoločensko-kultúrne nastavená úplne inak ako Západné krajiny, a to najmä vo svojej horkokrvnej a prchkej povahe, no aj spôsobe vnímania „nadprirodzena“, do ktorého čiastočne (alebo úplne) spadá aj samotný Fenomén. Pri aspekte „nadprirodzena“ v brazílskej spoločnosti hrajú veľkú úlohu najmä početné kmene žijúce najmä na severe Brazílie v amazonských pralesoch a medzi nimi rozšírený šamanizmus. Tieto ideológie sa v severných mestečkách a vo väčších mestách voľne miešajú s novodobejším kresťanstvom a konzumným spôsobom života. Táto spoločenská zmes (aj v rámci iných krajín Latinskej Ameriky) je preto nepochybne kultúrnym unikátom medzi krajinami sveta a je to pravdepodobne aj dôvodom, pre ktorý sa v týchto oblastiach správa Fenomén úplne inak, ako je tomu inde. Každopádne, posúďte sami. Dnes som si k Brazílii nevybral izolované prípady, ako to robievam zvyčajne, ale rozhodol som sa Vám tu predstaviť jeden celok neuveriteľnej série udalostí, o ktorej donedávna takmer nikto mimo Brazílie a hŕstky „ufológov“ vo svete ani len netušil. V druhej časti tejto sekcie Vám predstavím ďalší málo známy prípad, ktorý je obdobou Amerického Roswellu.

Pred tým než pristúpime k udalostiam, ktoré sa odohrali v brazílskom štáte Pará, okolo mesta Colares, mi dovoľte povedať pár slov k zdrojom, z ktorých budem čerpať. O udalostiach v Pará sa je možné dozvedieť najviac z troch zdrojov.

Prvým je priamy terénny výskum Jacquesa Vallée, ktorý zdokumentoval v knihe Konfrontácie (angl. Confrontations, s.76-86). Mimochodom, v prípade, že máte záujem si knihu prečítať, pokojne tak urobte, no odporúčam prečítať si najprv jeho knihu Dimenzie (angl. Dimensions), pretože to Konfrontáciám predchádza. Žiaľ, jeho knihy nie sú preložené v slovenčine a ani v češtine, no rád by som ich časom preložil, avšak neviem si úplne predstaviť vydavateľstvo, ktoré by o to malo u nás záujem. To je však iný príbeh. Dobrou správou je, že k týmto knihám sa v jednom z nasledujúcich príspevkov určite vrátim.

Dobrým zdrojom sú oficiálne vládnevojenské dokumenty, ktoré sa spočiatku dostali na verejnosť nie úplne legálne, no neskôr boli sčasti odtajnené brazílskym senátom a sprístupnené verejnosti prostredníctvom brazílskej obdoby Zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Treba podotknúť, že podnetom pre ich odtajnenie nebola dobrá vôľa brazílskej vlády, no petícia, ktorú podpísalo takmer 40 tisíc ľudí. Podrobné zhrnutie dokumentov z toho, čo brazílska armáda nazvala „Operação Prato“ (Operácia tanier) nájdete tu. Cítim potrebu vzdať poctu ľuďom, ktorí dali dohromady a preložili tento komplexný súhrn udalostí, ktoré brazílska armáda skúmala po dobu štyroch mesiacov (október 1977-január 1978) v okolí mesta Colares, pretože to rozhodne nebolo jednoduché.

Najnovší príspevok do tejto komplexnej skladačky poskytla veľmi čerstvá kniha Vo vnútri tajného UFO programu americkej vlády: Počiatočné odhalenia (Inside the US Government Covert UFO Program: Initial Revelations (2023)). Túto knihu napísali dr. James T. Lecatski, fyzik, ktorý pracoval pre DIA (Obranná spravodajská agentúra – pri DOD), dr. Colm A. Kelleher, bunkový a molekulárny biológ a novinár George Knapp. Táto kniha je mimoriadne zaujímavá, pretože sa venuje náplni práce programu, ktorý sme tu už dávnejšie spomínali – AAWSAP (Program aplikácií pokročilých vzdušných zbraňových systémov). Tento program mal však veľmi málo spoločné s pokročilými zbraňovými systémami, no o ňom si opäť povieme neskôr, pravdepodobne v dvoch na seba nadväzujúcich príspevkoch. Jedno je však úplne isté. AAWSAP bol od svojho počiatku po svoj koniec plnokrvný program skúmajúci neidentifikované lietajúce objekty a fenomény s nimi späté a jedným z predmetov skúmania tohto programu boli aj udalosti v brazílskom Colares, pretože tieto udalosti boli skutočne unikátneho charakteru.

Čo sa teda v Colares a jeho okolí stalo? V celej Brazílii, no najmä v štáte Pará, sa od 70-tych rokov a pravdepodobne aj skôr, rok čo rok so zvyšujúcou intenzitou odohrávali pozorovania neidentifikovaných lietajúcich objektov, ktoré vo veľkom spôsobovali zranenia a v niektorých prípadoch dokonca aj smrť ľuďom žijúcim v tejto oblasti. Tieto incidenty boli zaznamenané po dobu minimálne troch dekád, teda existuje predpoklad, že to v menšom trvá až dodnes. Skoršie pozorovania v 70-tych rokoch kulminovali do nebývalo dlhej a početnej „vlny“ pozorovaní UFO medzi rokmi 1977-1979. Po dobu minimálne dvoch mesiacov (september a október 1977) nabrali incidenty tak obrovskú intenzitu, že každý jeden deň videli ľudia žijúci najmä v Colares a okolí prichádzať lietajúce objekty rozličných veľkostí a konfigurácií nevídanou rýchlosťou smerom zo severu. Niektoré objekty sa znášali k zemi z vesmíru (prípadne z veľmi vysokej nadmorskej výšky) a niektoré sa vynárali z oceánu. Tu však nešlo „len“ o pozorovanie objektov, no tie objekty poletovali krížom-krážom ponad hlavy nechápavých miestnych obyvateľov, spomaľovali, zrýchľovali, pristávali a doslova terorizovali ľudí tým, že vyžarovali lúče svetla, ktoré buď prenikali pevnými stenami ich príbytkov, akoby ich hľadali alebo priamo zasahovali ľudí do rôznych častí tela, spôsobujúc rozlične vážne aj menej vážne zranenia. Nakoniec to dospelo do štádia, že miestne úrady boli nútené prosiť o pomoc brazílske armádne letectvo. To nakoniec poslalo svojich príslušníkov z neďalekého veľkého mesta Belém, no tí s Fenoménom nedokázali robiť nič, len ho po dobu niekoľkých mesiacov dokumentovať. Ich záverečná správa mala okolo 500 strán, stovky fotografií a hodiny filmu (zverejnená je len hŕstka fotografií). Toto celé znie mimoriadne strašidelne, no nebol by to Fenomén, pokiaľ by v sebe nezahŕňal aj kus bizarnosti. Množstvo miestnych totiž zhodne vypovedalo, že veľa zranení spôsobili objekty, ktoré vyzerali ako lietajúce chladničky a ktoré dodnes nazývajú „chupas“ (vysávači krvi). Zo svojej spodnej časti tieto objekty vyžarovali lúče, ktoré ľudí priamo zasahovali a spôsobovali rozličnú škálu dobre zdokumentovaných zranení (príklady nájdete vo Valléeho Konfrontáciách na s.96).

Ako sa však je možné dozvedieť z podrobne zdokumentovaných dopadov na zdravie, ktoré miestnym spôsobili tieto objekty, zranenia boli skutočne rozličného charakteru. Zranenia zdokumentoval aj Jacques Vallée prostredníctvom dokumentácie poskytnutej lekárkou dr. Calvarho, ktorá bola počas celej série incidentov prítomná v Colares a ošetrovala pacientov. Lakatski, Kelleher a Knapp túto časť výskumu programu AAWSAP zhrnuli nasledovne (s. 255-257):

  • Úmrtie: 10 ľudí zomrelo na dlhodobú chorobu po tom, čo boli vystavení tejto technológii. V oblasti sa našlo vyše 300 mŕtvych zvierat.
  • Popáleniny: 54 bolo popálených po blízkom stretnutí s objektmi.
  • Kóma: 14 ľudí bolo v bezvedomí na krátku dobu.
  • Paralýza: 54 ľudí trpelo krátkodobou paralýzou a niekoľkí z nich trpeli paralýzou niekoľko týždňov.
  • Bodné poranenia: 23 ľudí, ktorí mali popáleniny mali aj bodné poranenia na mieste popáleniny. Väčšina z nich mala pocit, že im bola cez ne odobratá krv [odtiaľ pravdepodobne pochádza označenie chupa].
  • Zjazvenie: 8 jednotlivcom, ktorí mali popáleniny, po nich ostali relatívne veľké jazvy.
  • Podráždenie očí: 34 prípadov.
  • Dočasná slepota: 5 prípadov.
  • Zmeny v ostrosti videnia: 8 prípadov.
  • Nauzea/zvracanie: 41 prípadov.
  • Bolesť hlavy: 55 ľudí hlásilo extrémne bolesti hlavy.
  • Teplo: 46 ľudí hlásilo veľké teplo v blízkosti objektov.
  • Zima: 28 ľudí počas incidentov hlásilo pocit, že sú obklopení bublinou studeného vzduchu.
  • Dlhodobá choroba: 36 ľudí bolo chorých po dlhú dobu (mesiace až roky). Úmrtia popísané vyššie pochádzali z tejto skupiny ľudí.
  • Anémia: Pratt (výskumník, ktorý strávil mesiace rozhovormi s ľuďmi, ktorý incidenty v oblasti zažili) našiel troch ľudí, ktorí boli po incidentoch anemickí, no väčšinu z obetí na anémiu netestovali. Dve ďalšie ženy sa stali anemickými pri iných incidentoch po tom, čo obe nezávisle na sebe tvrdili, že boli obklopené lúčmi svetla, ktoré ich pálili a ostali po nich fyzicky slabé.
  • Strata hmotnosti: 2 ľudia hlásili extenzívnu stratu hmotnosti.
  • Extrémny strach: 423 ľudí tvrdili, že boli stretnutiami s objektmi a ich fyziologickými vplyvmi vydesení. Tisíce ľudí v oblasti taktiež tvrdilo, že žili v strachu kvôli tomu, čo sa stalo ich známym a prestali vychádzať von v noci. Množstvo ľudí úplne zmenilo svoj životný štýl kvôli tomuto strachu. Podplukovník Hollanda a jeho tím [príslušníci brazílskeho letectva, ktorí incidenty dokumentovali] konštatovali, že „Mesto Colares, Pará žije v stave ‘kolektívnej hystérie’ Obyvatelia nespia, nechytajú ryby (čo je ich hlavnou náplňou práce). Akonáhle padne noc, skupiny 20-30 ľudí, najmä mužov, hliadkujú po okolí. Celá populácie žije v terore.“ To celé sa postupne roznieslo po celom regióne. [Tu je potrebné podotknúť, že tu nešlo o jav, ktorý poznáme ako „masová hystéria“, resp. ak aj lokálne áno, niet pochýb o tom, že jej spúšťačom bolo niečo reálne a pravidelne sa opakujúce].
  • Únosy: 18 ľudí tvrdilo, že ich uniesli entity. Väčšinu z nich našli na inom mieste ako na tom, kde sa stretnutie s objektami odohralo.
  • Blízkosť k objektom: niektorí zranení ľudia tvrdili, že boli k objektom v blízkosti 2-4 metre (napr., že objekty sa vznášali rovno nad ich hlavami), zatiaľ čo iné boli vzdialené 200 metrov. Ľudia, ktorí neboli objektmi fyzicky ovplyvnení od nich boli vzdialení od 200-6000 metrov.

Tu je dobre mať na pamäti, že vyššie popísané prípady zranení boli „len“ tie, ktoré zanechali fyzické zranenia, aj to bol len počet ľudí, ku ktorým sa výskumníci dostali, a teda, že reálnych pozorovaní bolo podstatne viac. Na severovýchode štátu Pará by ste v tom čase totiž ťažko hľadali niekoho, kto nejaký z týchto objektov nevidel. Odhadovaný počet ľudí, ktorí Fenomén minimálne videli je v rozmedzí od 10 000 do milióna. Za všetko hovorí popis incidentu, ktorí zakúsil priamo podplukovník Hollanda a jeho tím. Hollanda sa podelil o jednu skúsenosť, keď sa celý tím nebývalo vyľakal. V tom čase sa asi 100 metrov nad ich hlavami doslova objavil obrovský objekt: „bol som vydesený. Mohli s nami urobiť sa im len zachcelo. Bolo asi 7 hodín, krátko po západe slnka. Nevideli sme nič prichádzať. Náhle sa priamo nad nami vznášal 30 metrov dlhý objekt v tvare disku. Vyžadoval žltú žiaru, ktorá sa opakovane stlmila a rozjasnila, každé 2-3 sekundy. Na piaty krát sa svetlo zmenilo na modré, stlmilo sa – a potom to zmizlo neuveriteľnou rýchlosťou smerom k moru.“ Ako je z tejto výpovede možné vidieť, aj armádny príslušníci na mieste boli absolútne bezmocní a nemali ako pomôcť miestnym. Po tejto „vlne“ teroru sa obdobné scenáre opakovali sporadicky, no pravidelne, minimálne po dobru dvoch-troch ďalších dekád.

Napriek tomu, že Brazília má skutočne nebývalo bohatú skúsenosť s Fenoménom, okrem Colares je ešte jeden incident, ktorý vyvstáva spomedzi ostatných. Tým incidentom je havária objektu pri meste Varginha, Minas Gerais, v relatívnej blízkosti k Sao Paulu v januári roku 1996.

Urobme to dnes trochu inak. Najprv si predstavme oficiálne vysvetlenie brazílskych úradov, pretože bezprostredne po incidentoch takéhoto typu bývajú tieto veci naozaj skvelé. Podľa oficiálneho vysvetlenia stretli v jednej z uličiek mesta tri ženy vo veku 14-22 rokov malého, špinavého, za sírou smrdiaceho, mentálne narušeného bezdomovca s červenými vypuklými očami, ktorý sa krčil pri jednej zo stien malého nádvoria. Tohto podivného bezdomovca si tieto ženy pomýlili s bytosťou, ktorú bezprostredne potom, čo sa vrátili domov a povedali o tom rodičom zhodne nakreslili. Čo poviete? Podoba so špinavým bezdomovcom je priam neuveriteľná a to doslova. Zhodou okolností práve v tom čase prišlo do Varginhe množstvo vojakov s ťažkou technikou na „bežné cvičenie“, uzatvorili miestne komunikácie, v rátane (opäť zhodou okolností) práve tej ulice, kde mladé ženy videli nášho bezdomovca. Zároveň, úplne nezávisle na sebe v miestnej nemocnici si obyvatelia Varginhe mylne interpretovali, že neskôr vojsko priviezlo minimálne jedno telo bytosti, ktoré nezávislí svedkovia opísali pomerne zhodne so svedkyňami z Varginhi. Prirodzene, ako to už v obdobných prípadoch býva, tí vojaci, ktorí do nemocnice prišli v skutočnosti nepriviezli žiadne telá neľudských bytostí, ale to, čo svedkovia v nemocnici videli, bol v skutočnosti len zamilovaný pár dvoch ľudí, ktorí mali to nešťastie, že boli trpasličieho vzrastu a v nemocnici boli, pretože čakali bábätko (to je oficiálne vysvetlenie). Zároveň je absolútne normálne, keď sa do nemocnice privezie príslušník armádneho zboru, ktorý toho Varginhského bezdomovca/jedného z tých dvoch ľudí trpasličieho vzrastu na ulici vo Varginhi chytil holými rukami, jeho imunitný systém sa náhle zdecimoval a v priebehu týždňov zomrel na neznámu infekciu. A som si rovnako istý, že to, že do neďalekého mesta Campinas v čase týchto udalostí dorazilo lietadlo Amerického letectva, niečo naložilo a hneď nato odletelo späť do Spojených štátov nemá absolútne nič spoločné s celým nešťastne interpretovaným a vysoko hyperbolizovaným incidentom. Išlo vlastne o sériu úplne normálnych vecí, ktoré navzájom nijako nesúviseli, len sa odohrali v priebehu niekoľkých dní. Všetko sedí, nie?

No a teraz si predstavme podstatne fantastickejšiu, avšak ďaleko uveriteľnejšiu verziu, ktorá nemá ani zďaleka viac dier ako rešeto. Pred tým, než si predstavíme túto „alternatívnu“ verziu (nedávam to úvodzoviek, pretože som presvedčený, že sa to takto odohralo, no uznajte sami, že oficiálna verzia je doslova neuveriteľná), musím podotknúť, že celý incident je výborne spracovaný dokumentaristom Jamesom Foxom v jeho filme Okamih kontaktu (Moment of Contact (2022)).

Prví ľudia, ktorí niečo videli bol miestny farmársky pár. Vypovedali, že na oblohe zazreli objekt, ktorý letel ponad ich farmu, bol o veľkosti minibusu a tvarom pripomínal ponorku (alebo napr. cukrík v tvare tik-taku) a za ním bolo badať kúdol bieleho dymu. Objekt následne videl svedok Carlos de Sousa a opísal ho zhodne s farmármi. V noci 13. januára bol de Sousa na ceste zo Sao Paula. Prvý krát zazrel objekt vo výške 300-400m. Ten mal vo svojom boku dieru, z ktorej unikal biely dym a zároveň strácal letovú výšku. Následne sa objekt otočil o 360° a havaroval 100-150m od de Sousu. Objekt za sebou v zemi zanechal hlbokú brázdu a roztrieštil sa na kusy. De Sousa prišiel bližšie k miestu havárie a zo zeme zodvihol kus ľahkého kovu, ktorý v ruke pokrčil (nie ohol) a ten sa následne vrátil do pôvodného stavu. V tom na miesto dorazili vojenské autá a príslušníci armády de Sousu pod hrozbou zastrelenia poslali z miesta preč.

Neskôr armáda zablokovala ulicu, kde sa spomínané mladé ženy nasledujúci deň poobede po havárii stretli s krčiacou sa bytosťou, ktorú popísali ako malého vzrastu, so slizkou tmavou pokožkou, veľkými červenými vypuklými očami a výrastkami na hlave. Bytosť nemala žiadne vlasy ani chlpy, vyzerala vystrašene a zapáchala silným siričitým odorom. To ich vydesilo a rozutekali sa domov.

Asi o 3 hodiny po tom, čo mladé ženy videli bytosť, sa na neďalekej ulici odohral ďalší incident. Dvaja príslušníci vojenskej polície, Eric Lops a Marco Chereze hliadkovali v okolí incidentu, keď im popred auto prešla pravdepodobne rovnaká bytosť, akú zazreli tie tri ženy. Chereze vystúpil z auta a holými rukami bytosť spacifikoval. Potom ju naložil do auta a vzal ju do nemocnice. Chereze od bytosti silno zapáchal a bol pokrytý olejovitou substanciou z pokožky bytosti. Po incidente sa uňho prejavila zhoršujúca sa neznáma infekcia, ktorá trvala týždne. Lekári si s ňou nedokázali nijako poradiť a konštatovali zlyhanie imunitného systému. Infekcia ho následne usmrtila. Jeho vtedajší partner, Eric Lops dodnes odmieta vypovedať.

Lekár z miestnej nemocnice vypovedal, že k nemu prišli armádny príslušníci s kovovou debnou, z ktorej vytiahli uzatvorené čierne vrece a požiadali ho, aby vykonal RTG snímky. Inštruovali ho, aby zosnímal hlavu, chrbticu, hrdlo, brušnú dutinu, panvu, nohy a ruky zjavného tela, ktoré bolo vo vreci. Nie je známe či išlo o to isté telo, ktoré k nemocnici priniesol Chereze. Snímky boli vyvolané bez prítomnosti lekára a okamžite bez kontroly kvality odobrané armádou. Aj lekár vypovedal, že v RTG miestnosti cítil silný zápach, ktorý prirovnal k niečomu medzi sírou a amoniakom (inak prekvapivo často hlásené v súvislosti s Fenoménom). Miestnosť po dôkladnom vydezinfikovaní páchla naďalej a to tak, že na niekoľko dní museli oddelenie RTG uzavrieť.

Z nemocnice následne dorazila kovová debna na neďalekú armádnu základňu, kde sa šírili klebety, že tam doniesli telo nejakej bytosti z Varginhe. Všetci armádny príslušníci zo tejto základne, ktorí boli súčasťou tejto operácie boli okamžite po nej prevelení (v rátane miestneho veliaceho dôstojníka) a nikto o nich už nikdy nepočul.

Debna s telom (sú indikácie, že telá boli dve) bola následne prevezená armádnym konvojom na vojenskú základňu v meste Campinas, kde krátko nato doviezli dva vrtuľníky niečo z Varginhe (trosky? druhé telo?), znenazdajky tam potom pristálo lietadlo Amerických vzdušných síl, niečo naložilo a odletelo späť do Spojených štátov.

Zaujímavý príbeh, nie? Čo je na ňom ešte zaujímavejšie je to, že svedkov, ktorí túto skladačku pomohli vyskladať je skutočne neúrekom. Naozaj si pozrite Moment of Contact.

To je na dnes z našej témy všetko. Musím povedať, že to bolo veľmi vyčerpávajúce, pretože zdroje z ktorých som čerpal zahŕňali stovky strán a stovky minút pozerania a robenia si poznámok, no myslím, že to stálo zato. V najbližšom príspevku nebudeme pokračovať ďalej, no potom, čo budú zverejnené, si povieme si o jednotlivých konferenčných výstupoch z konferencie Sol Fundation dr. Garryho Nolana, pretože táto nadácia je suverénne najdôležitejšou vznikajúcou inštitúciou pre vedecké skúmanie Fenoménu. Pokúsim sa tu čo najvýstižnejšie zhrnúť cca 20 príspevkov od jednotlivých vystupujúcich, teda Vás poprosím o trpezlivosť. Zároveň si povieme viac o tom, čo sa dnes skloňuje pod pojmom disclosure, teda oficiálne priznanie amerických úradov, že Fenomén je skutočný, pretože to by znamenalo paradigmatickú zmenu v každej jednej oblasti ľudskej existencie a je veľmi ťažko predvídateľné, akým spôsobom to zasiahne globálnu spoločnosť.

Krátke aktuálne správy na záver.

  1. Ako sa dalo predpokladať, riaditeľ AARO odchádza ku koncu roka a zatiaľ nevieme kto ho nahradí. Samozrejme, nezabudol si kopnúť do otázky existencie NHI.
  2. David Grusch dal zatiaľ svoje najdlhšie zverejnené interview, kde veľmi pekne a komplexne zhrnul svoj príbeh a vysvetlil jednotlivé nuansy svojej výpovede pred kongresom.
  3. Legislatíva zvaná UAP Disclosure Act, ktorú navrhol Vodca senátnej väčšiny Charles Schumer a ktorej samotná existencia podľa mňa absolútne nepopierateľne dokazuje, že Fenomén je skutočný, má problém v schvaľovacom procese. Skupina republikánskych kongresmanov a senátorov, z ktorých napr. taký Mike Turner a Mike Rogers berú finančné dary od súkromných spoločností v zbrojárskom priemysle (aj tak často skloňovaný Lockheed Martin). Na svoju stranu sa im podarilo stiahnuť vodcu senátnej menšiny Mitcha McConella a novopečeného republikánskeho Hovorcu Snemovne reprezentantov Mika Johnsona. Ide teda o veľmi silný tím ľudí, ktorý sa verejne postavili proti tomu, aby bol UAPDA schválený v jeho súčasnej podobe. Najväčší problém majú s províziu v Schumerovej legislatíve, ktorá by dala vláde právo vyvlastniť akékoľvek NHI technológie vo vlastníctve súkromných korporácií a osôb. Celý tento bordel – inak sa to nazvať nedá – veľmi pekne zhrnul Chris Sharp z Liberation Times. Ak si teda niekto ani po prečítaní Schumerovej legislatívy ešte stále nie je istý tým, že Fenomén je skutočný a ľudia v Kongrese, prezidentskej administratíve, ozbrojených zložkách a spravodajskej komunite sú presvedčení, že dozrel čas na to, aby sa jeho existencia dostala na verejnosť, potom sa toho človeka opýtajte, že ak na tomto celom nič nie je, prečo potom najväčšie republikánske ryby financované korporáciami, ktoré tie objekty podľa všetkého majú vo svojom vlastníctve, takto rázne proti tejto legislatíve vystúpili? Tento týždeň sa rozhoduje o tom, či Schumerova legislatíva prejde Kongresom na podpis prezidentovi a zatiaľ to vyzerá tak, že sa to nepodarí, resp. že sa to podarí len veľmi okresane a v tom prípade to nebude dávať žiaden zmysel. Netreba však zúfať a treba byť trpezlivý, čo veľmi pekne konštatoval dr. Garry Nolan v interview v Mattovej Fordovej Good Trouble Show. Ako by povedal Erik Tomáš….všetko bude v poriadku.

V prípade akýchkoľvek otázok alebo postrehov ma neváhajte kontaktovať na e-mailovej adrese [email protected].

Teraz najčítanejšie