Denník N

Kosačkovým rodičom

Hovorí sa, že deťom „kosíme cestičky“,
aby žiaden problém – ani len maličký
nebránil im trafiť – hoc aj poslepiačky
od pôrodu až po dospelosť.
Ideálne bez sĺz a traumičky.
Lenže kedy toho bude dosť?
Nemýlime si tak trochu lásku a nezrelosť?
                          —
Aj napriek tomu, že priamo do huby
pcháme im pečené bio holuby,
všetko je naruby.
Namiesto úspechu
stoja na prahu záhuby.
V lepšom prípade „len“ robia neplechu.
A my? Stále viac mrieme od strachu!
                          —
Často sme zhrození
zo štatistík a zistení
o tom, že mladí sú stratení.
Nerozumieme tej dráme
a hľadáme príčiny, z ktorých pramení.
Vidíme ale, akú rolu v nej hráme?
Že v mojich rukách je len zmena seba samej?
                          —
Učím sa  bez výčitiek hovoriť NIE,
keď na mňa prichádza nutkanie
vyriešiť za deti každé ich trápenie.
Pripomínam si, že pokračovať v kosení
by znamenalo – ponechať svoj strach vo velení,
čím tie hrozné štatistiky nikdy nezmením.

Teraz najčítanejšie

Táňa Cárová

Som Táňa. Vzdelaním filozofka a angličtinárka, povolaním školiteľka, vierovyznaním darvinistka. Mnoho rokov som strávila štúdiami doma a v zahraničí, navštevovaním všakovakých seminárov a čítaním, lebo som chcela porozumieť svetu. Dnes sa snažím porozumieť hlavne svojmu mikrosvetu. Niekto to má rád ezotericky, ja skôr analyticky. Rada čítam, premýšľam, ako to mám ja, počúvam, ako to majú moji priatelia, a snažím sa v tom zorientovať.