BLOG
Peter Szolcsányi
Peter Szolcsányi
4 252

Valentínsky mozog

Veruže nie, srdce nemá s láskou absolútne nič spoločné. Ešte možno tak žalúdok, ale bez diskusie najväčším (sorry, páni!) a najdôležitejším ľudským orgánom lásky je mozog.

Romantická láska je úžasný fenomén, ktorý môže nadobúdať pomerne veľa podôb, pričom vôbec nemusí byť nevyhnutne monogamná, rasovo jednofarebná alebo výlučne heterosexuálna. Avšak napriek značnej diverzite jej vonkajších znakov, fyziologická podstata romantickej lásky zostáva de facto stále rovnaká a pre zainteresovaných aktérov ide o vskutku výnimočný duševný aj telesný zážitok. A hoci folklórne tradície s ňou už po stáročia asociujú srdce, ústredným a kľúčovým orgánom lásky je pochopiteľne mozog (s nevyhnutnou asistenciou pohlavných žliaz). Ľudské srdce je síce obdivuhodne výkonná a fascinujúco neúnavná pumpa, ale s láskou isteže nemá vôbec nič spoločné. Fajn, ale ako to ten mozog teda robí?

estrogén a testosterón

Celé to samozrejme začína pohlavnými hormónmi, výlučne dámskym estrogénom a obojpohlavným testosterónom. Áno, aj ženy produkujú „mužský“ pohlavný hormón, hoci v oveľa menšom množstve ako páni a taktiež podstatne menej, ako produkujú estrogénu. Avšak zatiaľ čo hladina testosterónu u Amorom omámeného muža klesá, naopak, čerstvo zaľúbená žena je jeho zvýšenou koncentráciou stimulovaná ostošesť. Prirodzeným dôsledkom oboch procesov je výrazne znížená agresivita muža (aby jej neublížil) a naopak väčšia asertivita ženy (aby bola prístupnejšia). Oba pohlavné hormóny tak spolu s molekulami potenciálnych humánnych feromónov zabezpečia nevyhnutnú úvodnú „iskru“, kedy si budúci milenci padnú nielen do oka, ale aj do nosa – v zmysle vzájomnej erotickej príťažlivosti a pachovej kompatibility. Nuž a pokiaľ túto iniciálnu fázu romantickej lásky nenaruší nič mimoriadne, nastupujú na biochemickú scénu kľúčové neurotransmitery ľudského mozgu.

dopamín a serotonín

Na prvé rande v živote sa asi nedá zabudnúť. Človek sa naň teší ako malé decko, v hlave eufória, na tvári úsmev a za svet sa dočkať partnera či partnerky. Akonáhle sa však dotyčná/ý objaví, zrazu dochádza k evidentnej a prekvapujúcej zmene: človek sa zapýri, srdce sa rozbúcha a kolená sa podlamujú. Čo sa to deje? Nakoľko premiérové rande je značne stresujúca udalosť, naše telo vyplavuje do krvi rôzne organické zlúčeniny, ktoré nás majú pripraviť na jej zvládnutie. Jednou z nich je hormón nadobličiek noradrenalín, vďaka ktorému však ide čerstvý zaľúbenec takmer odpadnúť. Stačí však prvé nesmelé objatie, prvý vášnivý bozk a všetka úzkosť je akoby zázrakom preč. Naše telo zaplaví pocit šťastia, radosti a šteklivého vzrušenia, čo je prejavom intenzívneho vylučovania dopamínu, jednej z kľúčových molekúl lásky. Tento neurotransmiter je zaujímavý aj tým, že s odstupom času sa začína vyplavovať do mozgu už pri púhom pomyslení na milovanú osobu, čím v nás posilňuje túžbu opätovne sa ňou stretnúť a to vďaka práve spomínaným príjemným pocitom. Osoba v štádiu akútnej zamilovanosti však dočasne prestáva normálne fungovať, nakoľko jediné, na čo sa dokáže sústrediť, je notorické zaoberanie sa milovaným partnerom. Príčinou tohto bláznivého stavu je „patologicky“ znížená koncentrácia ďalšieho dôležitého neurotransmitera mozgu – serotonínu. Pričom je veľmi zaujímavé, že podobný deficit tejto molekuly sprevádza aj konkrétnu psychiatrickú diagnózu (obsesívno-kompulzívna porucha), ktorá sa typicky prejavuje nutkavým opakovaním rovnakej činnosti. Zaľúbený človek sa vlastne biochemicky dočasne „zbláznil“. Pochopiteľne, tento stav nemôže trvať príliš dlho a zhruba po polroku až dvoch končí fáza akútnej sexuálnej hystérie. Nuž a pokiaľ si partneri majú čo povedať aj mimo spálne, ich vzťah má slušnú šancu prerásť do pevnej a trvácnej lásky.

oxytocín a vazopresín

A opäť v tom hrajú dôležitú úlohu konkrétne organické zlúčeniny. U žien je to hlavne oxytocín, ktorý sa ľudovo nazýva aj hormón šťastia alebo dôvery. Presne tieto pocity totiž vyvoláva u zaľúbených dám, ktoré sa v prítomnosti svojho milovaného partnera cítia komfortne a bezpečne. Oxytocín zároveň potláča strach z neznámeho (neofóbiu), vďaka čomu má zaľúbený pár k sebe ešte bližšie, než kedykoľvek predtým. Predpokladá sa, že niekedy až prehnaná starostlivosť milujúcej ženy o svojho partnera je tiež spôsobená vyplavovaním oxytocínu. Mimochodom, práve táto molekula spúšťa u novopečených mamičiek unikátne materinské správanie. Na druhej strane, mužským náprotivkom oxytocínu je hormón vazopresín, ktorý u zaľúbených pánov vyvoláva analogické pocity istoty a pohody, v dôsledku ktorých zamilovaný muž ochotne trávi čas so svojou partnerkou a nelieta kade-tade. Vazopresín zároveň spúšťa aj samčie teritoriálne správanie a ochranárske pudy, vďaka ktorým je o partnerku fyzicky adekvátne postarané. Aj preto, milí páni, je dosť nerozumné liezť do kapusty intenzívne milujúcemu urastenému drevorubačovi.

Čo je však na celej veci skoro až neuveriteľné, že toto všetko o láske (a ešte omnoho viac) sme sa dozvedeli najmä vďaka výskumu prérijných hrabošov, ktorých mozgová biochémia, sexuálne správanie a partnerské väzby mimoriadne nápadne pripomínajú ľudskú spoločnosť. Asi nie nadarmo sa hovorí, že každé milé zvieratko je skoro ako človek, respektíve, že nejeden človek je v skutočnosti poriadne zviera.

Zdá sa teda, že je najvyšší čas sa na Valentína už konečne obdarúvať erotickými šedými mozočkami namiesto gýčových ružových srdiečok. Nebude to na začiatok síce tak romantické, ale v každom prípade to bude pravdivé a reálne. A najmä – od srdca!

 

(Článok pôvodne vyšiel v časopise .týždeň. Text je čiastočne upravený oproti pôvodnej verzii.)

 

(Ilustračné foto: http://lifestyle.beiruting.com/wp-content/uploads/2012/02/heart-and-brain.jpg

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

chemik, vedec, učiteľ, kuchár a tenista

Blogy

|