Denník N

Ako nás Rusko bije cez naše deti: Prečo musíme zakázať telesné tresty

Telesné tresty detí sú formou násilia, ktorá nielenže ubližuje deťom fyzicky a psychicky, ale aj im bráni v rozvoji ich potenciálu a sebavedomia. Telesné tresty detí sú v rozpore s Dohovorom o právach dieťaťa, ktorý Slovensko ratifikovalo v roku 1993, a s Európskou sociálnou chartou, ktorú Slovensko podpísalo v roku 1998. Slovensko je však stále jednou z mála krajín v Európe, ktorá ešte nezakázala fyzické tresty detí zákonom, a tým sa vystavuje medzinárodnej kritike a hanbe. Je načase, aby sme sa poučili od iných krajín, ktoré už zaviedli zákaz telesných trestov detí, a nenechali sa ovplyvňovať ruskou propagandou, ktorá sa snaží oslabiť našu spoločnosť a ohroziť budúcnosť našich detí.

Výsledky ankiet o telesných trestoch

Podľa prieskumu z roku 2018, 86% rodičov na Slovensku sa vyjadrilo proti zákazu telesných trestov detí (Pravda, 2018). V Česku bola podobná anketa s rovnakými výsledkami v roku 2022, kde sa zúčastnilo viac ako 33 000 ľudí, podľa iného prieskumu z roku 2018 až 40% rodičov nepovažuje facku za telesný trest a vyše 67% rodičov priznalo že ju občas použije (Novinky.cz, 2022). Z výsledkov týchto ankiet vyplýva, že počet rodičov, ktorí sú proti zákazu telesných trestov, neklesá, ale naopak, rastie a blíži sa k 90%. Príčinou týchto výsledkov nie je jasná, ale zaujal ma jeden komentár pod jedným článkom na danú tému, ktorý hovorí, že akýkoľvek zákon zakazujúci telesné tresty by viedol k nežiaducim situáciám, ako je odoberanie detí, čo vidíme napríklad v Nórsku alebo Anglicku (ahojmama.sk, 2023). Zdá sa, že toto je dôsledok strachu z juvenilnej justície, ktorý bol vyvolaný ruskou ambasádou v roku 2013, ktorá spustila kampaň proti zákazu telesných trestov detí v Európe (Blog SME, 2013). Táto kampaň sa opierala o demagogické a konšpiračné tvrdenia, ktoré sa snažili vyvolať paniku medzi rodičmi a zdiskreditovať európske hodnoty a inštitúcie.

Strach z juvenilnej justície

Juvenilná justícia je termín, ktorý sa používa na označenie súboru opatrení a inštitúcií, ktoré sa zaoberajú deťmi a mládežou, ktoré sú v konflikte so zákonom, alebo sú v ohrození, alebo potrebujú ochranu. Juvenilná justícia sa riadi zásadami, ktoré sú zakotvené v Dohovore o právach dieťaťa, a ktoré zahŕňajú napríklad záujem dieťaťa, rešpektovanie jeho názoru, nediskrimináciu, prevenciu, rehabilitáciu a reintegráciu. Juvenilná justícia sa snaží chrániť deti pred násilím, zneužívaním a týraním, a zároveň im poskytnúť príležitosť na nápravu a rozvoj. Juvenilná justícia nie je zameraná na trestanie detí, ale na ich podporu a pomoc.

Ruská ambasáda však v roku 2013 spustila kampaň, ktorá sa snažila vykresliť juvenilnú justíciu ako nebezpečný nástroj, ktorý má za cieľ vytiahnuť deti z rodín prostredníctvom štátnej moci a vystaviť ich zneužívaniu, napríklad homosexuálmi, pedofilmi, alebo sa prostredníctvom juvenilnej justície budú finančne obohacovať profesionálni náhradní rodičia, prípadne budú rozobrané na orgány. Cieľom tejto štátnej aktivity, nazývanej juvenilná justícia, má byť zničenie tradičnej rodiny a vytvorenie nového svetového poriadku. Tieto tvrdenia sú však zavádzajúce a nepravdivé, a vytvárajú konšpiračné teórie, ktoré sa šíria medzi ľuďmi, ktorí nemajú dostatok informácií a kritického myslenia. Tieto teórie sa snažia vyvolávať strach a nenávisť, a oslabovať dôveru v európske inštitúcie a hodnoty.

Dôsledky násilia na deťoch

Násilie na deťoch má vážne a dlhodobé následky na ich fyzické a duševné zdravie, vzdelanie, sociálne začlenenie a budúce rodičovstvo. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie, každé piate dieťa zažíva násilie, a napriek tomu Slovensko stále nezakázalo fyzické tresty detí zákonom. Situácia sa ešte zhoršila počas pandémie Covid-19, keď boli deti zavreté doma s násilníkom. Toto viedlo k nárastu počtu detských samovrážd a sebapoškodzovania, a deti začali páchať násilie na iných deťoch. Násilie, ktoré je vykonané na jedincovi, má deštrukčné účinky na celú jeho komunitu (Riaditeľ ligy za duševné zdravie, Pravda, 2023). Duševné problémy sú najväčšou pandémiou 21. storočia. Každý štvrtý mladý človek má duševné problémy, pričom každý šiesty vážne. Rastúcu tendenciu majú reaktívne poruchy . Násilie na deťoch nie je len súkromnou záležitosťou rodiny, ale aj spoločenským problémom, ktorý sa dotýka nás všetkých. Ak nebudeme chrániť naše deti pred násilím, budeme sa musieť vysporiadať s jeho následkami v budúcnosti. (Komisár pre deti, TA3, 2023)

Možné riešenia a odporúčania

Ako zlepšiť situáciu v oblasti ochrany detí pred násilím? Prvým a nevyhnutným krokom je zákaz telesných trestov detí zákonom, ktorý by mal byť doplnený informačnou a osvetovou kampaňou, ktorá by vysvetlila rodičom, že zákaz telesných trestov detí neznamená, že im štát bude brať deti, ale skôr, že im ponúkne pomoc a podporu pri výchove bez násilia. Táto kampaň by mala byť zameraná na to, aby rodičom ukázala, že existujú alternatívne a efektívnejšie spôsoby disciplinovania detí, ktoré sú založené na láske, rešpekte a spolupráci. Táto kampaň by mala tiež zvýšiť povedomie o tom, aké sú dôsledky násilia na deťoch, a ako im môžu pomôcť odborníci a inštitúcie, ktoré sa zaoberajú ochranou detí.

Ako môžeme zlepšiť situáciu v oblasti ochrany detí pred násilím? Prvým a nevyhnutným krokom je zákaz telesných trestov detí zákonom. Tento zákaz by mal byť doplnený informačnou a osvetovou kampaňou, ktorá by vysvetlila rodičom, že zákaz telesných trestov detí neznamená odoberanie detí zo strany štátu, ale skôr ponuku pomoci a podpory pri výchove bez násilia. Táto kampaň by mala byť zameraná na to, aby rodičom ukázala, že existujú alternatívne a efektívnejšie spôsoby disciplinovania detí, ktoré sú založené na láske, rešpekte a spolupráci. Táto kampaň by mala tiež zvýšiť povedomie o tom, aké sú dôsledky násilia na deťoch, a ako im môžu pomôcť odborníci a inštitúcie, ktoré sa zaoberajú ochranou detí.

Druhým a dôležitým krokom je posilniť sociálne služby, ktoré sa zaoberajú rodinami v kríze alebo v ohrození. Tieto služby by mali mať dostatok personálneho, odborného a finančného vybavenia, aby mohli poskytovať kvalitnú a prístupnú pomoc rodinám, ktoré potrebujú podporu, poradenstvo, terapiu, mediáciu, vzdelávanie alebo iné formy intervencie. Tieto služby by mali mať tiež k dispozícii metódy na diagnostiku rodiny, prevenciu násilia a ochranu detí. Tieto služby by mali spolupracovať s inými inštitúciami, ako sú školy, zdravotnícke zariadenia, polícia, súdy, mimovládne organizácie a médiá, aby vytvorili sieť podpory pre rodiny a deti.

Tretím a nezanedbateľným krokom je zlepšiť vzdelávanie a prevenciu v oblasti ochrany detí pred násilím. Vzdelávanie by sa malo začať už v ranom veku, a to nielen v rodine, ale aj v škole. Deti by sa mali učiť o svojich právach, o tom, čo je násilie a ako sa mu brániť, o tom, ako vyjadrovať svoje pocity a potreby, o tom, ako riešiť konflikty a nesúhlasy, o tom, ako spolupracovať a rešpektovať iných. Deti by sa mali tiež učiť o rozmanitosti a tolerancii, o tom, ako sa vyhnúť stereotypom a predsudkom, o tom, ako sa postaviť proti diskriminácii a šikane. Deti by sa mali tiež učiť o zdravom sebavedomí a sebaúcte, o tom, ako si stanoviť ciele a dosiahnuť ich, o tom, ako sa starať o seba a o iných. Deti by sa mali tiež učiť o zodpovednosti a dôsledkoch svojich činov, o tom, ako sa ospravedlniť a odpustiť, o tom, ako sa napraviť a zmeniť. Vzdelávanie by sa malo tiež zamerať na rodičov, ktorí by sa mali učiť o tom, ako vychovávať deti bez násilia, o tom, ako komunikovať s deťmi, o tom, ako im poskytovať lásku, bezpečie a podnety, o tom, ako im nastavovať hranice a pravidlá, o tom, ako im dávať príklad a povzbudzovať ich. Vzdelávanie by sa malo tiež zamerať na učiteľov, ktorí by sa mali učiť o tom, ako vytvárať pozitívne a podporujúce prostredie v triede, o tom, ako rozvíjať sociálne a emocionálne zručnosti detí, o tom, ako zvládať náročné situácie a správanie detí, o tom, ako spolupracovať s rodičmi a inými odborníkmi. Vzdelávanie by sa malo tiež zamerať na verejnosť, ktorá by sa mala učiť o tom, ako rozpoznať a nahlásiť prípady násilia na deťoch, o tom, ako pomôcť rodinám a deťom, ktoré sú v núdzi, o tom, ako podporovať iniciatívy a organizácie, ktoré sa zaoberajú ochranou detí.

Hypokríza v školách a našej spoločnosti

Podľa správ TV Noviny je situácia v školách na Slovensku alarmujúca. Rastúca agresivita medzi deťmi a mladistvými je vážnym problémom, ktorý vyžaduje okamžité riešenie. Riaditelia škôl žiadajú systémové opatrenia na zlepšenie bezpečnosti a zmiernenie násilia. Riaditelia žiadajú, aby sa stupňujúce násilie v školách riešilo. Žiadajú okrem financií na psychológov aj zmenu legislatívy. Chcú mať právomoc zo školy vylúčiť problémových žiakov. Na druhej strane vyzývajú učiteľov, aby vyplnili dotazník o klíme školy, aby sa nemohlo vyčítať, že sa to neurobilo.

Na jednej strane všetky správy poukazujú na potrebu okamžitých a efektívnych opatrení na zlepšenie bezpečnosti v školách a na zmiernenie agresivity medzi deťmi a mladistvými. Je dôležité, aby sa tieto problémy riešili systematicky a komplexne, s dôrazom na prevenciu, vzdelávanie a podporu pre deti, rodičov a učiteľov. No na druhej strane nie sme ochotní niečo pre to urobiť a len čakáme na opatrenia, ktoré naplníme formálne, lebo to, čo sa stalo, je hrozné, ale nás sa to netýka. U nás na škole predsa žiadne problémy nemáme a keď máme, čo zmôžeme, veď za výchovu sú zodpovední rodičia.

Záverom by som chcel povedať, že zákaz telesných trestov detí je nevyhnutný, ale nie postačujúci krok. No po skúsenosti z roku 2013 a proruskej orientácii súčasnej vlády je veľmi pochybné, či sa podarí aspoň symbolicky zakázať fyzické tresty pre deti. Zmiernenie domáceho násilia na deťoch je dôležité nielen pre ich blaho, ale aj pre celú spoločnosť a jej prosperitu. A zdá sa, že si to veľmi dobre uvedomuje aj Rusko, ktoré na Slovensku vedie hybridnú vojnu a preto útočí a snaží sa zabrániť všetkým opatreniam, ktoré približujú našu spoločnosť hodnotovo k hodnotám západného sveta. Zvlášť keď peniaze na boj proti hybridným hrozbám presúvame na opravu striech a prepustili sme všetkých pracovníkov, ktorí proti ruským dezinformáciám bojovali. Takže ak sa náhodou podarí zaviesť zákaz fyzických trestov, nič to neznamená, lebo zmena paradigmy rodičovskej výchovy si vyžaduje omnoho vyššie zaangažovanie na podporu vnútornej motivácie učiteľov a sociálnych pracovníkov hľadať a vytvárať funkčné riešenia.

Ak ste sa pri čítaní dostali až sem zamyslite sa ako by ste mohli pomôcť vy osobne. Je tu diera na trhu ktorú treba zaplniť a zároveň urobiť niečo užitočné. V iných štátoch sú ľudia čo sa živia šírením osvety o nenásilnej výchovy. Ak sa na to necítite, tak aspoň ponúknite rodičom aby si kúpili nejakú knihu o nenásilnej výchove ako AHA Rodičovství, Respektovat a být respektován. Výchova bez porazených, Nenásilná komunikácia, 5 jazykov lásky. Môžete rodičov vyzvať aby sledovali skupinu Děti jsou taky lidi.

Teraz najčítanejšie