Denník N

Prítomnosť dobrého otca a prítomnosť alkoholom zotročeného otca

Najdôležitejšia vec, ktorú môžeme my otcovia našim deťom dať, je naša prítomnosť. Ona je základom pre všetko ostatné, od spoločných rozhovorov, cez spoločnú prácu, až po spoločné voľnočasové aktivity, hru a zábavu. Chceme, aby naše deti vyrástli v úspešných, vyrovnaných a problémy zvládajúcich ľudí? Tak buďme s nimi a pri nich a ukazujme im našim zdravým príkladom, ako reagovať na rôznorodé životné situácie.

Samozrejme, je nevyhnutné, aby každý jeden z nás otcov poznal sám seba, celoživotne pracoval na svojom charaktere, nakoľko to závisí od neho, bol verný svojej rodine, a nedal sa ničím zotročiť (alkohol, drogy, nezriadená sexualita, ale i moc a úspech).

Čokoľvek je našou prácou, čokoľvek je našou voľnočasovou aktivitou, čokoľvek vznešenejšie sa nám môže zdať, hoc i „záchrana sveta“, nepovýšme to nad naše deti a rodiny. Niekto skutočne môže mať osobitné poslanie dokonca i „zachrániť svet“, ale úloha otcov je byť „záchrancom rodiny“. Pre deti platí jednoduchá rovnica LÁSKA = ČAS, ktorý im venujeme.

Je veľmi dobré, keď sme v živote deti aktívne prítomní, napr. pýtame sa detí na veci, ktoré prežívajú, alebo s nimi niečo spoločne robíme. Pozitívne však na deti pôsobí už aj naša pasívna prítomnosť, kedy deti si sú vedomé napr. že oco je doma, a hoci robí niečo iné, v prípade potreby je dostupný. Iná je dostupnosť na telefóne a iná je fyzická dostupnosť.

Vyrastal som v rodine, v ktorej môj oco chodil za prácou na týždňovky, dvojtýždňovky, ale i dlhšie obdobia. Keď som bol malý, keď odchádzal, vždy som bol smutný a niekedy som si aj poslzil. Keď sa však mal vrátiť, vždy som sa už niekoľko dní vopred na neho tešil. Keď som už bol väčší a môj oco čoraz viac prepadal alkoholu, opačne, bol som už niekedy rád, že odchádza. Počas dní, kedy  bol oco doma, veľmi rád som s ním manuálne pracoval. Do spoločnej práce ma neraz aj prizval, či dovolil sa mi zapojiť. Ja som bol hrdý na jeho pracovitosť a silu a tešil som sa z toho, že môžem byť s ním a ukázať mu moju chlapčenskú silu a pracovitosť, ktorú neraz pochválil. Práve pracovitosť a sila sa aj v najväčšom rozsahu preliali zo života môjho oca do môjho života. Mal som rád však i len to, keď sa mi oco osobitne nevenoval, ale vedel som, že je doma.

To je veľmi stručne moja skúsenosť z detstva ohľadom prítomnosti otca. Život mi dal načrieť na obe strany. Zjednodušene povedané, keď dieťa miluje prítomnosť dobrého otca, a keď dorastajúci tínedžer nemá rád prítomnosť zotročeného otca. Preto otcovia nedajme sa ničím zotročiť. Keď niečo zotročí nás, istým spôsobom zotročí i našu rodinu. A chceme pre naše deti neslobodu? Chceme vyzerať v očiach našich detí ako slabosi, ktorí si nevedia povedať nie? Veď aj úcta detí závisí od úcty ich rodičov. Aké je to pre deti, keď ich otec požíva spoločenský honor za nejakú záslužnú činnosť? Iste je to dobrý pocit. A aké je to pre deti, keď sa ich otec vlečie opitý z práce, a jedni ním po ceste opovrhujú, druhí sa mu vysmievajú a ďalší si neušetria mudráctva a prostoduché rady adresované členom jeho rodiny? Veď aj v Biblii je toto príslovie: „Korunou starcov (sú ich synovia a) vnukovia a ozdobou synov (sú) ich otcovia.“ (Prís 17,6 SSV). No pocit z takejto situácie vystihuje slovo hanba, či nemohúcnosť.

Otcovia, vstúpme do seba, posnažme sa byť svojou najlepšou možnou verziou, a čo najviac ako je to možné, trávme čas s našimi rastúcimi deťmi. Ak sa to dá, zoberme ich z času na čas do našej práce, nech vidia čo robíme, a ako zarábame na živobytie rodiny. Či už sme murári, učitelia, manažéri a pod. Každé povolanie je dôležité. Môj oco bol murár a ja som bol naňho pre jeho prácu hrdý.  Bol som rád, keď som mohol pracovať po jeho boku.

A prosba na niektoré manželky, či partnerky, nechajte svojich mužov byť otcami v životoch Vašich detí, a aj keď ich prístup môže byť trochu iný, deti nepotrebujú dve matky. My muži ani zďaleka nevieme byť matkou, s jej aktivitou, prístupom a postojom k deťom, ale vieme byť otcom a aj s Vašou pomocou sa môžeme stávať každým dňom lepším otcom.

Evanjelista Billy Graham povedal: „Najväčšou poctou, ktorú môže chlapec dať svojmu otcovi, je povedať: Keď vyrastiem, chcem byť ako môj otec.“ Neviem či sa nám podarí žiť naše otcovstvo tak, aby nám naše deti raz zložili takúto poctu, určite sa však môžeme o to denne viditeľne snažiť a deti to určite v svojom čase ocenia i zoberú si z toho príklad.

Teraz najčítanejšie

Karol Vojtko

Otec, manžel a muž, milujúci svoju rodinu a krajinu, ktorý chce byť najlepším vyjadrením toho, kým má byť, trochu lepším dnes, ako bol včera, vedomý si toho skadiaľ kam ide a posilňovaný slovom "...lebo, Ty si so mnou.".