Denník N

Snahu EÚ, USA aj Číny o zníženie emisií CO2 „vygumuje“ rastúca spotreba zvyšku sveta

Je dobrou správou, že USA, Európa aj Čína sa snažia znižovať emisie CO2. Emisie zvyšku sveta však ďalej rastú, čo poškodí svetovú ekonomiku v objeme biliónov dolárov.

Na aktuálnej klimatickej konferencii COP 28 v Dubaji, ktorá bude prebiehať do 12. decembra, je záväzok prijať prísnejšie opatrenia na zníženie emisií CO2 a ďalších skleníkových plynov horúcou témou. Je dôležité mať na pamäti, že tento rok má byť globálne historicky najteplejším, a vyhliadky na dosiahnutie cieľa znížiť emisie o 50 percent oproti predindustriálnej ére do roku 2030, k čomu sa štáty zaviazali v roku 2015, a na zastavenie otepľovania atmosféry na úrovni 1,5 °C, sú stále menej realistické.

Celosvetovo pozorujeme rôzne reakcie vlád na túto situáciu, od ambicióznych cieľov v oblasti zníženia emisií skleníkových plynov až po nárast emisií.

Tri regióny sa zaviazali k zásadným škrtom, ale to nestačí

USA, EÚ a Čína boli v roku 2015 najväčšími producentmi skleníkových plynov na svete. Odvtedy došlo k výrazným zmenám. Americký prezident Joe Biden sa vrátil k Parížskej dohode, ktorú jeho predchodca Donald Trump opustil. Zaviazal sa k tomu, že do roku 2035 dosiahne, aby 100 percent elektrickej energie pochádzalo z obnoviteľných zdrojov, a sľúbil obrovské investície do týchto zdrojov. EÚ sa prostredníctvom Európskej zelenej dohody zaviazala k tomu, že sa stane prvým klimaticky neutrálnym kontinentom do roku 2050. Navyše, v marci tohto roku EÚ zvýšila záväzok zníženia emisií svojich členských štátov do roku 2030 z 30 na 40 percent oproti roku 1990.

Čína, ktorá v roku 2019 bola zodpovedná za 29 percent svetových emisií, tiež plánuje výrazne urýchliť snižovanie emisií CO2 v tomto desaťročí. Napriek tomu je situácia stále vážna a zdá sa, že kroky, ktoré títo traja ekonomickí giganti sa podnikajú, nemusia byť dostatočné na dosiahnutie stanovených cieľov v boji proti klimatickým zmenám.

Emisie stále rastú

Už v roku 2007 predikcia úradu americkej vlády pre správu energetických informácií (EIA) naznačovala, že do roku 2030 by globálne emisie CO2 mohli vzrásť o 59 percent v porovnaní s obdobím medzi rokmi 2004 a 2030. Dnes je evidentné, že napriek snahám vlád, spoločností a jednotlivcov je proces znižovania produkcie CO2 dlhodobý a ťažko ovládateľný.

Podľa najnovšieho energetického výhľadu úradu (IEO2023) sa zdá, že globálne emisie CO2, ktoré súvisia s energetikou, budú pokračovať v raste do roku 2050. To je spôsobené celosvetovým rastom populácie a vyššou životnou úrovňou, ktoré vedú k zvýšenej spotrebe energie rýchlejšie, než sme schopní pokryť tieto potreby obnoviteľnými alternatívami. Tento scenár podporujú aj údaje z februára 2023 z portálu Statista.com, ktoré naznačujú, že pri zachovaní súčasných trendov by globálne emisie oxidu uhličitého mohli narásť z 35,3 miliardy metrických ton v roku 2018 na približne 43,08 miliardy metrických ton do roku 2050.

Tento scenár je alarmujúci, pokiaľ si uvedomíme, aký významný vplyv majú emisie na globálne otepľovanie, extrémne poveternostné udalosti, celkovú ekonomiku a ľudské zdravie.

Wonderinterest Trading-Lacenova-Europa a USA znizuju emisie CO2-Cely svet vsak produkuje viac znecistenia-Ekonomika utrpiPredpokladaný vývoj rastu oxidu uhličitého medzi rokmi 2018 a 2050. (Zdroj: Statista.com)

Budú mať Európa aj USA menšie emisie ako Afrika?

Hoci Čína prejavuje záväzok pokračovať v aktívnych snahách o zníženie emisií CO2, očakáva sa, že v najbližších desaťročiach bude práve ázijsko-tichomorský región ich hlavným producentom emisií. Táto oblasť zažíva výrazný nárast emisií, najmä v dôsledku ekonomického rastu Číny od 60. rokov minulého storočia. Predpokladá sa, že do roku 2030 by emisie CO2 v tejto oblasti mohli dosiahnuť až 21,3 miliardy metrických ton. Následne by mohol nasledovať určitý pokles, ale do roku 2050 sa očakáva, že úroveň emisií zostane výrazne vyššia než v roku 2020. Naopak, Severná Amerika a Európa by mohli do roku 2050 dosiahnuť nižšie emisie než Afrika.

Spojené štáty by mohli produkciu škodlivých emisií zredukovať

Podľa amerického energetického úradu EIA sa predpokladá, že emisie CO2 spojené s energetikou v USA klesnú do roku 2030 o 25 až 38 percent pod úroveň, ktorú dosiahli v roku 2005. Tento pokles je dôsledkom rastúcej elektrifikácie, zvýšenej účinnosti zariadení a masívnejšieho rozvoja obnoviteľných zdrojov energie. V USA investície do obnoviteľných zdrojov, predovšetkým do veterných a solárnych technológií, stúpajú, a to najmä pre ich nízke prevádzkové náklady.

Na druhej strane pokračuje dlhodobý rast v americkom dopravnom sektore a priemyselnej výrobe. Očakáva sa, že spotreba domácej ropy a zemného plynu sa výrazne nebude meniť. Naopak, kvôli medzinárodnému dopytu sa očakáva rast produkcie skvapalneného zemného plynu.

Slovensko čerpá z historickej výhody

Slovensko sa nachádza v špecifickom postavení, pokiaľ ide o emisie skleníkových plynov. Podľa údajov Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) klesli emisie skleníkových plynov medzi rokmi 1990 až 2021 o približne 44,1 percenta. Výhodou bol kolaps ťažkého socialistického priemyslu v 90. rokoch, ktorý „odpísal“ značné objemy emisií skleníkových plynov. Tento pokles je výsledkom sprísňovania národnej legislatívy, zmeny štruktúry priemyslu a zmeneného spotrebiteľského správania.

Krátkodobo však došlo k nárastu emisií CO2 o 10,8 percenta medzi rokmi 2020 až 2021. Tento nárast bol výrazne ovplyvnený energetickým sektorom a dopravou, ktoré zodpovedali za 66 percent tohto nárastu.

Zmena klíma bude stáť bilióny

V prípade, že opatrenia na zmiernenie emisií CO2 nebudú dosahovať očakávané výsledky a emisie budú pokračovať vo svojom raste, tento negatívny vývoj sa odrazí aj na hospodárskych výsledkoch. Podľa správy Deloitte z roku 2022 sa predpokladá, že klimatické zmeny budú mať v nasledujúcich 50 rokoch na globálnu ekonomiku vplyv vo výške viac ako 178 biliónov dolárov, čo predstavuje pokles globálneho hrubého domáceho produktu (HDP) o približne 8 percent. Tieto dôsledky zahŕňajú stúpanie hladiny morí, extrémne teplotné výkyvy, poškodenie infraštruktúry v dôsledku extrémnych poveternostných udalostí a podobne.

Naopak, ak by sa ekonomike podarilo do roku 2050 dosiahnuť dekarbonizáciu, očakáva sa, že globálne HDP by sa zvýšilo o 43 biliónov dolárov. Tento nárast by bol výsledkom nižších škôd spôsobených prírodnými katastrofami, ale aj vďaka zavedeniu nových obchodných modelov a technológií, ktoré by vytvorili nové pracovné miesta a príležitosti. Stále zostáva otázkou, ktorý z týchto scenárov sa nakoniec uskutoční.

Teraz najčítanejšie

Olivia Lacenová

Som Olívia Lacenová, hlavná analytička Wonderinterest Trading. Témou blogu sú ekonomické témy týkajúce sa fundamentálnej analýzy globálneho hospodárstva ako aj prostredia obchodovania (akcií, komodít a menových párov).